;) |
Čakanie bolo o to náročnejšie, že odkladov bolo hneď niekoľko, keď sme už v rukách mali beta review verziu, povedali sme si, že ešte nemá zmysel púšťať recenziu von, keďže si hru zahráte najskôr o mesiac. Prišli problémy s citovaním koránu a keďže je dnes náboženská korektnosť samozrejmosťou (alebo skôr nutnosťou), museli sme vrátiť ďalší review kód a čakať na nový, tentoraz už definitívne finálny. Podobne ako sme písali v našich prvých dojmoch, výsledok je aj napriek vynášaniu do nebies reklamnými správami na vysokej úrovni – avšak zároveň veľmi kontroverzný. Na LittleBigPlanet sa totiž nemôžete pozerať ako na tradičný blockbuster, ktorý bude vyčíňať v rebríčkoch predajnosti ako zmyslov zbavený. Taktiež by bolo veľmi odvážne čakať, že mu podľahnú všetci a budú tento projekt považovať za ťahúňa Playstationu 3, bombastický titul omieľaný vždy a všade.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Na prvý pohľad totiž LittleBigPlanet pripomína plošinovku. Klasickú hopsajdu, len je to má o jedno D viac, než postaršie skákačky, v ktorých sme obdivovali paralaxný scrolling alebo nádherne kreslenú grafiku. Lenže zaškatuľkovanie do jedného žánru je v tomto prípade príliš okaté. Samozrejme, LittleBigPlanet hráte v singleplayeri ako plošinovku, ale v tomto prípade to nevypovedá o celkovej atmosfére hrania. Ak si spomeniete na dvojicu „taktiež plošinoviek“ Oddworld, určite potvrdíte, že ani tie sa nedali len tak jednoducho vhodiť do jedného žánru. LittleBigPlanet je rozhodne roztomilou hrou. Takou príjemne vyzerajúcou, pohodovou a hlavne dokáže zaujať každý deň niečím novým. Nebudete síce pri hre sedieť dlhé hodiny, to sa na koncept hry príliš nehodí, skôr by sa dalo LittleBigPlanet zadefinovať ako zábava na každý deň na niekoľko desiatok minút.
Začiatok sa nesie v dnes už tradičnom duchu – musíte si vytvoriť vlastného avatara, v tomto prípade bude vašim virtuálny egom tzv. sackboy, pričom je ťažko hovoriť o postavičke, skôr by sme sackboya nazvali bábkou, handrovým panákom. Roztomilé? Určite! Infantilné? Možno tak trochu, ale vynikajúce je, že výzor vlastného sackboya v priebehu hry meníte podľa nálady a stupňa zvrhlosti. Niektoré kombinácie oblečenia, okuliarov, klobúkov, fúzov a ďalšieho mora maličkostí sú neskutočne bizarné. Vyzerá to však výborne a oživená bábka s rôznorodým šatníkom istotne poteší. Nielen svojim zovňajškom však definujete svojho sackboya. Kedykoľvek v priebehu hry môžete vyjadriť aj svoje emócie: šťastie, hnev, smútok alebo zlomyselnosť. Keď pod vašimi rukami ožije niečo tak roztomilé ako sackboy, ťažko sa ubránite nadšeniu, ktoré akoby z dnešných hier, snažiacich sa ohúriť výhradne bombastickým spracovaním, úplne vyparilo.
Vaše prvé kroky by mali smerovať do kampane vytvorenej tvorcami z Media Molecule. Aj keď nejde o skupinu úrovní rozsiahleho obsahu, úplne vám k ponoreniu sa do hry postačí. Dokonca by sa dalo povedať, že ide o akýsi poriadne rozšírený tutoriál, v ktorom sa naučíte všetko ovládať. Singleplayerová časť je rozdelená do ôsmich väčších častí, ktoré reprezentujú jednotlivé časti našej planéty a každá z nich obsahuje tri alebo štyri úrovne. V každej nájdete niekoľko problematických pasáži, ktoré musíte preskákať s tu menšou, tu väčšou mierou premýšľania, tam zas s riadnou dávkou šikovnosti. Možno to z obrázkov vyzerá tak, že LittleBigPlanet je klasickou dvojrozmernou hospačkou, nenechajte sa ale zmiasť. Tretí rozmer je do hrania zakomponovaný možnosťou pohybu „dovnútra a von“. Nie je to síce až tak dômyselne prepracovaný pohyb ako by sme mohli vidieť pri akčných hrách z tretej osoby, k základnému konceptu LittleBigPlanet však úplne postačuje. Vaša postavička skáče, preskakuje prekážky, používa jetpack (pomocou neho lieta, vždy však len do obmedzenej oblasti, pretože jetpack je k niečomu priviazaný), padá do priepasti, hľadá nové a nové predmety, plní primitívne úlohy.
A hlavne sa ako handrový sackboy bavíte. Originálne grafické spracovanie neexceluje v nasvietení scény alebo dychberúcej hre tieňov. Všetko v LittleBigPlanet vyzerá vynikajúco, avšak je to nielen pre čisté spracovanie a vynikajúce textúry, ale akúsi špecifickosť postavenú na prostredí, v ktorom sa úroveň odohráva. Nečaká vás fotorealistickosť, skôr by sa dalo hovoriť o detailne zapratanom priestore, ktorého objekty sú vytvorené osobitným štýlom. Niekedy to pôsobí až dojmom skladačky, ale nemáme na mysli prepracované systémy zložitých mechanizmov. Príjemne vytvorené úrovne majú jednoducho špecifický nádych a každá z nich je odlišná od tej predošlej, čo vám dáva vždy nový a nový impulz k tomu, aby ste bádali ďalej, pokúsili sa zdolať na prvý pohľad nepriechodnú prekážku. Nemusíte presnoriť každý kút, kampaň v LittleBigPlanet je otvorená a je len na vás, či pôjdete priamo za nosom, alebo sa budete snažiť nachádzať všetky bonusy.
Nech sa však rozhodnete akokoľvek, nevyhnete sa menšej frustrácii prameniacej zo systému checkpointov. Isteže, kedysi dávno platilo, že podobné arkády boli výzvou len pre hardcore hráčov, zameranie LittleBigPlanet na mainstream však v tomto bode obsahuje dosť závažnú vec, ktorá potrápi aj náročnejších hráčov. Síce sa na každom druhom rohu vyskytuje bod, kde si uložíte svoju pozíciu a po smrti pokračujete z tohto miesta, z jedného checkpointu sa môžete oživiť len trikrát. V neskorších úrovniach býva pravidlom, že trojica pokusov vám nestačí ani na zistenie toho, čo vlastne máte spraviť a nie ešte akým spôsobom a následné pokusy o dosiahnutie danej činnosti. Keď sa toto inkriminované miesto nachádza v samom závere úrovne a vy po niekoľkonásobnom reštarte mapky musíte začínať odznovu, na nálade vám to určite nepridá. Zbytočne frustrujúce momenty dokonca môžu donútiť sviatočných hráčov hru vypnúť – nešlo by ani tak o zúfalé pokusy o prekonanie prekážky, lež opakovanie známych pasáži a neustále vracanie sa na začiatok.
Ide o jediné, avšak podstatné vytrhnutie z podmanivej atmosféry, ktorá je výnimočne pohodová, ba priam až chorobne optimistická. Hudba vám hra do dobrej nálady, animácia sackboya pripomína zaľúbeného človeka, ktorý sa priam vznáša a je mu všetko naokolo ukradnuté a ľahkosť s jednoduchou funkčnosťou spracovania už spomínaná bola. Je to celé príjemná zábava, v ktorej sa princípy klasickej skákačky spájajú s namáhaním šedej hmoty mozgovej pri riešení problémov typu: ako ďalej, pán premiér. Síce to je trochu frustrujúce, ale ak sa vám to nepáči spravte si niečo vlastné!
Tentoraz nejde len o obyčajnú frázu, ktorou sa všetci Slováci tak radi ohrádzame: keď sa ti niečo nepáči, tak to sprav lepšie. Podobne ako samotní vývojári, aj vy môžete otvoriť na dnešné pomery komplexný editor a vrhnúť sa do prípravy vlastného dobrodružstvo. Nie je to tak jednoduché ako sa na prvý pohľad môže zdať. Ovládanie gamepadom je v tomto prípade viac než kostrbaté a najnáročnejšie sa nám javilo vnímanie hĺbky priestoru, keďže dovnútra a von môžete pohybovať s rôznymi objektmi po troch úrovniach. Manipulácia s nimi dokonalá rozhodne nie je, zvykať si budete dlhú dobu. Systém menu s objektmi (tie mimochodom zbierate v singleplayerovej kampani, takže sa oplati všetko v "príbehu" prekutať) je založený na klasických záložkách, čo je pri konzolách nutnosť, avšak znamená to i to, že sa budete často predierať horou položiek, kým nájdete to, čo vôbec potrebujete. Ale povedzme, že túto drezúru zvládnete, obrníte sa, zahryznete do jazyka a naučíte sa to celé ovládať tak, že nebudete zúfalo vrackať pri šialenom pohybe kamery.
Potom nastáva problém číslo dva. Ak na podklad dáte obriu kocku, pochváliť sa síce môžete, ale máte na zemi len a len obriu kocku a dizajnérske veľdielo z toho nespravíte, ani keď ich tam nahádžete dva tucty. Vytvoriť niečo zaujímavé, čo nebude neskutočne primitívne, odfláknuté alebo obyčajné, je vec náročná a musíte mať tvorbu proste v krvi. Tu uvidíte nielen náročnosť v zvládnutí samotného editoru, ale aj v sile vlastnej fantázie a snahe tvoriť. Nemusíte však mať strach – pokým rovnako ako náš dizajnérsky talent končí pri návrhu rozmiestnenia troch kusov nábytku v miestnosti, je v krátkych i ten váš, môžete rôzne úrovne sťahovať od iných hráčov. Už pri testovaní betaverzie sa činili nielen samotní testeri, ale dokonca aj novinári a vzniklo ohromné množstvo zaujímavých nápadov.
Ťažko sa popisuje rôznorodosť, pretože každý hráč si na vlastnej planéte môže vytvoriť mnoho kúskov a ponúka ich ostatným hráčom. Tí ho hodnotia a tagovaním zaraďujú do kategórií. Je ohromné množstvo, takže sa pri hľadaní konkrétnej úlohy vôbec nezapotíte a nájdete to, čo hľadáte. Obavy môžete hodiť za hlavu aj v prípade, že sa bojíte výhradne plošinovkových úrovní. Aj keď je i tých hromada, niektoré sú nesmierne zaujímavé, vtipne interaktívne, o čom sme sa mohli presvedčiť i pri satire slovenskej politickej scény. Vynikajúca bola taktiež prezentácia Sony na hernej výstave, kde sa nudné grafy a čísla stali ľudskejšími, keď boli prezentované priamo v hre! LittleBigPlanet je skutočne silný nástroj na tvorbu vlastných úrovní. Nemusia byť výhradne plošinovkové, vzniklo aj mnoho arkádových minihier a momentálne je toho taká hromada, že môžeme pokojne hovoriť o nekonečnom hraní.
Možno pre niekoho prisilné slová, ale treba si uvedomiť jednu vec. LittleBigPlanet nie je klasickým veľkým projektom, ktorý má osloviť výhradne hráčov, nemá ponúknuť iba to, čo nadizajnovali vývojári. Ide skôr o nástroj ponúkajúci zábavu. Hlavnou snahou tvorcov je priniesť prostriedok, pomocou ktorého sa ľudia, čiže nielen hráči, pobavia. Podporovaný je taktiež multiplayer, úrovne môžete prechádzať s rodinnými príslušníkmi, známymi alebo milenkami – niekedy musíte spolupracovať, inokedy bojujete proti sebe. Sociálne cítenie je v tomto prípade nesmierne intenzívne a baviť sa bude každý – dôvodom je jednoduchosť, prítulnosť a príjemnosť celého systému. Na LittleBigPlanet sa výborne pozerá, rýchlo mu porozumiete a dostanete neustály prístup nových a nových vecí, ktoré môžete skúšať, hodnotiť alebo tí odvážnejší aj tvoriť. Spočiatku malo síce Sony problémy s udržaním serverov v chode, pretože až tak veľký nápor (ako inak) nečakali, všetko by však už malo byť v poriadku. Taktiež vyčistenie okopírovaných úrovní a nepodarkov, ktoré zbytočne zaberajú miesto a ich tvorcovia gmailovským spôsobom jednoducho nič nemažú a nechávajú v databáze.
Nemáme pred sebou projekt, ktorý musí prilákať hardcore hráčov. Bola by ohromná škoda, keby sa nepozerali na LittleBigPlanet výhradne ako na hru, ale spôsob ako si oddýchnuť, relaxovať a vďaka podpore viacerých hráčov sa baviť s priateľmi. Je to taká pohoda, ktorá sa k vám vkradne nenápadne a rovnako ako si pravidelne pozriete svoj obľúbený seriál, si môžete skúsiť obľúbené alebo nové úrovne v LittleBigPlanet. Táto hra totiž má obrovskú budúcnosť, pretože vsádza na to, bez čoho by hry neboli hrami. Na hráčov a ich tvorivosť.
