JERUZALEM. Minulý týždeň tiež ponúkol dôkazy o luxuse, ktorý panoval na Herodesovom dvore.
Hoci mnohí odborníci nepovažujú nálezy za jednoznačne preukázané, Necer tvrdí, že si je ich určením istý. Je vraj ochotný zjesť vlastný klobúk v prípade, že sa preukáže, že ide o hroby niekoho iného.
Novinárom ukázal dva vápencové sarkofágy. V jednom z nich boli podľa neho zostatky Herodesovej nevesty a v druhej zostatky jednej z desiatich jeho žien Mathaké. Necer minulý rok neďaleko odhalil aj údajný hrob Herodesa Veľkého.
Archeológ z Hebrejskej univerzity previedol novinárov po pevnosti, ktorú nechal Herodes postaviť v blízkosti Jeruzalema. Dnes po nej zostal umelo navŕšený pahorok, na ktorom stával Herodesov palác. Súčasťou Herodia je mauzóleum, v ktorom Necer našiel sarkofágy.
Necerova skupina na mieste našla aj dôkaz o údajnom luxuse, v ktorom Herodes a jeho rodina žili. Objavili dobre uchované maľby, ktoré zdobili kráľovskú divadelnú lóžu. Je na nich okno obrátené do krajiny. Freska je z
doby pätnásť až desať rokov pred naším letopočtom, je na nej dedinská farma, pes a kríky. Je vraj vypracovaná technikou, ktorá v tom období nebola v Judsku známa, takže autori sú zrejme maliari privezení z Talianska.
Herodes síce nebol Žid, ale Judsku vládol z poverenia Ríma takmer 40 rokov, až do svojej smrti v roku štyri nášho letopočtu. Zo strachu z príchodu nového kráľa nechal podľa biblie vyvraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov. Je však známy aj ako staviteľ druhého židovského chrámu v Jeruzaleme a mnohí ho považujú za významného vládcu toho obdobia.
V pevnosti Herodium bol okrem jeho paláca aj bazén, kúpele, záhrady, akvadukt a divadlo pre 650 divákov.
Príbeh o vraždení neviniatok je opísaný len v evanjeliu svätého Matúša, takže historici pochybujú o jeho presnosti. Sú si však istí, že Herodes zo strachu o trón nechal zavraždiť svojich politických oponentov a sprisahancov, medzi nimi bola jedna z jeho žien a traja synovia.
Josephus Flavius, ktorý písal židovské dejiny v 1. storočí nášho letopočtu, tvrdí, že na sklonku života Herodes, trpiaci už bolesťami, nariadil zabiť popredných členov židovských rodín, aby jeho smrť vyvolala všeobecný smútok. Flavius tiež popísal veľkolepý Herodov pohreb.
Herodium sa po kráľovej smrti stalo pevnosťou, z ktorej sa židovskí povstalci bránili Rimanom. Rímske jednotky ju dobyli v roku 71, rok po zničení jeruzalemského chrámu.
Sarkofág. FOTO - ČTK/AP
FOTO - ČTK/AP
