KYJEV.
Tradičné spomienkové podujatia zatienil ostrý odpor Ruska voči kampani ukrajinskej vlády, ktorej cieľom je medzinárodné uznanie tragédie z rokov 1932 a 1933 ako genocídy spáchanej Moskvou na ukrajinskom národe.
Hladomor na Ukrajine, ktorá bola známa ako obilnica Sovietskeho zväzu, vyvolal režim diktátora Josifa Stalina, aby donútil tamojších roľníkov odovzdať pôdu družstvám. Rusko však upozorňuje, že v rovnakom období trpeli hladom aj ďalšie etnické skupiny.
Hoci rozmer tragédie nikto nespochybňuje, počet jej obetí naďalej zostáva sporný. Popredný ukrajinský historik Stanislav Kuľčyckyj odhaduje, že zomrelo 3,5 milióna ľudí, zatiaľ čo ukrajinský prezident Viktor Juščenko hovorí až o 10 miliónoch mŕtvych. Juščenko tiež tvrdí, že hladomor bol genocídou spáchanou na Ukrajincoch. "Nebola to smrť hladom, bola to vražda hladom," povedal vo svojom príhovore prezident oblečený v čiernom. "Hlad bol zvolený ako nástroj na podrobenie ukrajinského národa."
Na jeseň roku 1932 začali úrady v celom Sovietskom zväze konfiškovať obilie, dobytok a iné potraviny po tom, ako roľníci nesplnili kvóty presahujúce vtedajšie výnosy.
Sovietsky zväz prostriedky z vývozu obilia plánoval využiť na výstavbu tovární a výzbroj pre svoju armádu. Obyvateľom zakázali opúšťať svoje domovy, čím ich odsúdili na smrť hladom. Podľa pamätníkov ľudia jedli psy alebo trávu a rozšírený bol aj kanibalizmus. V sovietskej ére bol hladomor prísne stráženým tajomstvom.
V najhoršej etape hladomoru denne zomieralo 33-tisíc ľudí. Pri prehlbujúcom sa zúfalstve sa rozšírili prípady kanibalizmu. "Jedli sa mačky, psy, ľudia sa začali jesť navzájom," povedala pre tlačovú agentúru AP 85-ročná Anna Vasilievová. Jej brat sa vtedy raz vrátil domov a povedal jej, že práve videl suseda jesť varenú ruku.
Keď hladomor kulminoval, na uliciach miest ležali mŕtve telá, ktoré odvážali policajti. Mnohí rodičia opúšťali svoje deti na železničných staniciach v nádeji, že ich policajti dajú do sirotincov, v ktorých bolo jedlo. Veľa dedín úplne vymrelo.
Ľudí, ktorí sa vzpierali konfiškácii potravín, posielali na Sibír a krádež klásku obila z poľa sa mohla skončiť trestom smrti.
V prvých piatich mesiacoch roku 1933 na Sibír vyviezli 55-tisíc Ukrajincov. Dvetisícsto ľudí vrátane žien a detí zastrelili.
Stalin hladomor vyprovokoval v rámci kampane na ovládnutie roľníkov tým, že ich nútil, aby sa vzdali pôdy a vstúpili do kolchozov. Táto politika znamenala mimoriadnu pohromu najmä pre Ukrajinu.
Úrady prikázali každej dedine odovzdať určité množstvo obilia štátu, ale požiadavky boli vyššie ako úroda a dediny ich nemohli splniť. Nasledovalo rekvirovanie všetkých potravín a zákaz obyvateľov opustiť domovy, čo v podstate znamenalo ich odsúdenie na smrť vyhladovaním.
Sovietske úrady hladomor zatajovali, ale v roku 2003 Ukrajina odtajnila viac ako tisíc dokumentov. Niekoľko krajín vrátane Spojených štátov začali hladomor z roku 1933 považovať za genocídu.
Snaha prezidenta Juščenka, aby aj jeho krajina hladomor takto oficiálne označila, sa však na samotnej Ukrajine stretla s odporom. Rusko argumentuje tým, že organizovaný hladomor sa nedotkol iba Ukrajincov, ale aj ľudí v Rusku a Kazachstane.
Pamätník obetiam hladomoru v Kyjeve.
FOTO - TASR/AP
