Lebo využívali svojich zamestnancov (to pravda bola, lež minulý čas na tomto mieste nie je náhodou) na tvorenie nových a nových pokračovaní. A stále. A dookola.
Ak sa však na to pozrieme z neutrálnej strany, nevyzerá to až tak beznádejne, ako si niektorí myslia. Viacerí totiž na EA hladia ako na nekonečného vydavateľa sérii. Nerobil by to však, keby po nich nebol dopyt. Čo je, pretože bežní hráči nielenže vedia, do čoho vstupujú a čo presne zažijú, ale spomínané hry si aj kupujú. To je totiž obrovský rozdiel oproti hráčom, ktorí tohto giganta len večne kritizujú a keďže ich hlas je žiaľ len počuť na herných fórach, ale necítiť v predajoch, môžu ho pokojne v EA ignorovať a nik sa vo svojej podstate nemá nárok čudovať.
Vezmime si napríklad športovú sériu NHL, ktorá prechádza zmenami až v posledných ročníkoch. Netýka sa to však PC série. Tá je už roky viac-menej bezmenná a zdá sa, že to vadí len herným recenzentom (predsa je len problém rok čo rok písať o tom istom a začínať vždy recenziu slovným spojením rok sa zišiel z rokom, už nie to pravé, orechové) a tvrdému jadru PC hráčov. Hoci sa to nezdá, má EA hneď niekoľko dôvodov, prečo udržiavať sériu na PC v stave, v ktorom sa nachádza momentálne a neprejsť na vyššiu, konzolovú úroveň.
Technické vybavenie bežných hráčov (presne tak, to sú tí, ktorí si nové ročníky s veľkou vytrvalosťou neustále kupujú) totiž nie je na takej úrovni, aby si mohli pustiť plnohodnotný hokej so všetkými tými efektmi a funkciami, z ktorého sa tešia konzolisti. Načo potom robiť hru, ktorú si spustí len zlomok z hráčov a i tí nie sú stopercentnou základňou, pretože si nové NHL kúpiť nemusia. Majú totiž PC na úrovni, vedia, čo sa nachádza v jeho útrobách a tým pádom poznajú aj pekelný termín torrenty. A ostatní zdrhajú ku konzolám, kde je to hokej na úrovni. Podobne je na tom futbalová FIFA.
Pokračovať by sme mohli aj sériou Need for Speed. Tá sa minulý rok rozhodla trochu odbočiť zo svojej zabehanej cesty. Nie veľmi sa to podarilo, no i napriek tomu to bola hra kvalitná, ktorá dokázala dostatočne zabaviť. Musím však pripomenúť, že sa odlišovala od posledných dielov a aj to môže byť dôvodom, prečo musíme ProStreet nazvať „iným“ dielom v sérii. Mnohí preto reagovali nie zdesene, ale predsa len s odporom. Pre EA to mohol byť pokojne impulz k tomu, aby sa vrátili k pôvodným myšlienkam, čo koniec koncov pri novom Undercover aj spravili, len pridali kde tu nejaký bonus a začali pchať novinky do série s rozumom a postupne.
Electronic Arts je pre mnohých len vydavateľom nabaľujúcim sa na vydávaní pokračovaní bez invencie. Lenže podobne fungujú aj ostatné spoločnosti, aj keď sa to nemusí niekomu zdať. Pokračovania proste berú hráčov a úspešnú značku bude dojiť každý. Veď prečo sa chystá nový Bioshock, prečo budeme mať zrejme každý rok nové Call of Duty, prečo UbSoft zakúpil práva na značku Tom Clancy?
Druhá vec, ktorá mnohých hráčov hnevá a v tomto prípade im treba dať za pravdu, je protipirátska ochrana, ktorá však v konečnom dôsledku nechráni, pretože tí, ktorí chcú, si nelegálnu kópiu zabezpečia aj napriek ochrane. A pre ostatných, poctivých hráčov ide len o otravnú záležitosť. Navyše EA zaviedli obmedzený kopec inštalácií na rozličné konfigurácie (teda nie ako sa mnohí domnievajú: po preinštalovaní systému či sformátovaní disku neprídu o jednu z troch inštalácií). Dá sa o tom polemizovať, ale príjemné to nie je. Koľkokrát si totiž inštalujete znovu hru? A podľa Electronic Arts sa po vyčerpaní inštalácií dajú po komunikácií zabezpečiť nové. Je to však ďalšia problematická činnosť pre hráčov.
Nič to však nemení na tom, že zúfalé obmedzovanie je zbytočným týraním hráčov, ktorí si hru kúpia. S privretými očami sa dokonca dá povedať, že si hru len zapožičali. Aspoň dovtedy, kým si nestiahnu crack, ktorý obmedzovanie inštalácii ruší.
Je to teda s Electronic Arts až tak zlé ako sa hovorí? Určite nie, nehrabú len pre seba, len sa prispôsobujú trhu. Dokonca sa začínajú obracať i k náročným hráčom a investuje aj do nových značiek. Sci-fi horor Dead Space bol dokonca prvý prienik Electronic Arts do vôd pre dospelých hráčov – strach, krv, brutalita. A výborná atmosféra. Mirror´s Edge sa zas snaží presadiť úplne nový herný zážitok. Spore zábavnou hrou je, rovnako aj Army of Two a potešilo dokonca aj Battlefield: Bad Company, ktoré ako pokračovanie virtuálneho bojiska brať nemôžeme.
Stále sú tu však pokračovania. Niektoré podarené a na každý diel sa tešíme (Burnout, sága Command & Conquer alebo napokon aj na to nové Need for Speed pozeráme ako na očakávaný projekt). Okrem toho nás síce v nepríjemných snoch straší lavína datadiskov k The Sims, ale dá sa na to reagovať pomerne pokojne: ignorovať túto záplavu balíkov, atakajúcich priečky predajnosti. Istá skupina hráčov (alebo skôr hráčok) to chce, tak by bolo z pohľadu obchodníka (čo Electronic Arts vlastne je) nelogické, aby neprichádzal s ďalšou a ďalšou várkou nových Simsov.
Prečo sa teda hráči pozerajú na Electronic Arts cez prsty? Tým, ktorí obľúbené značky od EA kupujú, to môže byť jedno. Nerozhodujú totiž oni, ale práve to, či sa daná hra predáva alebo nie. Podobne ako na Electronic Arts sa totiž môžeme pozerať na všetky vydavateľské spoločnosti: od Blizzardu po UbiSoft.
