ZACHRÁNI NAŠU CIVILIZÁCIU VODÍK, METÁN ALEBO NEČAKANÝ VEDECKÝ ČI TECHNOLOGICKÝ TRIK?

Dokážeme prekabátiť Carnota?

Spaľovanie fosílnych palív už dávno nie je inteligentným spôsobom, ako riešiť energetické potreby civilizácie. Vedci hľadajú iné cesty, no mnohé majú svoje mínusy.

Auto budúcnosti?(Zdroj: ARCHÍV AUTORA)

PRAHA. Vďaka Francúzovi Nicolasovi Sadi Carnotovi (1796 - 1832), ktorý je jedným zo zakladateľov termodynamiky, vieme, že pri premene energie na prácu prostredníctvom tepla teoretická účinnosť neprevyšuje 50 percent. Reálne sa pohybuje okolo 33 percent. Hovorí sa tomu Carnotov cyklus.

Z energie uhlia, plynu, uránu, benzínu, nafty či iného paliva nám teda slúži iba tretina; zvyšok sa stráca v podobe inej formy energie, ktorú v praxi nemožno využiť.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo platíme za energie čoraz viac.

Palivo snov?

Mohol by raz dochádzajúcu ropu nahradiť vodík?

Čestný predseda českej Akadémie vied Rudolf Zahradník ho označil za palivo snov. Stalo sa tak na nedávnej pražskej konferencii s názvom Jadrová energetika: kedy sa stane obnoviteľným zdrojom?

Od vízie k realite však môžu uplynúť desaťročia, možno storočie. Vodík okrem toho nie je primárny zdroj energie, ale iba jej prenášač. Musí sa najskôr vyrobiť, čo stojí obrovské množstvo energie, a pretože Carnotov cyklus stále platí, budeme ho potrebovať zhruba trikrát viac, než koľko budeme môcť nakoniec využiť.

Riešenie na rovnakej konferencii navrhol Jaroslav Šesták z Fyzikálneho ústavu českej Akadémie vied: vybudujeme 5-tisíc jadrových reaktorov, ktoré dodajú potrebnú elektrinu na elektrolýzu vody.

Alebo ešte lepšie – navrhneme a postavíme asi polovičné množstvo vysokoteplotných reaktorov, ktoré budú vodu rozkladať tepelne. Tu sa možno Carnotovi trochu vyhneme.

Predstavme si dokonca, že sa - podobne ako pri automobiloch so spaľovacími motormi - vytvorí za čas, ktorý dnes asi nik nedokáže odhadnúť, kompletný logistický systém prepravy a distribúcie vodíku. Budeme ho spaľovať, opäť s účinnosťou necelých 40 percent, alebo zvíťazia palivové články s teoretickou účinnosťou vyše 90, skutočnou však necelých 50 percent?

Dokážeme tak odvrátiť hrozbu, že sa civilizácia, ktorá sa pýši mobilitou, zastaví. Skleníkové plyny z dopravy a strojov prestanú ohrozovať klímu.

Ešte sme nevyhrali

Či by sme použitím vodíka – aspoň teoreticky – predsa len vyhrali, ťažko povedať.

Vodík prenikne takmer každou substanciou. Nevieme, čo urobí v atmosfére. Neohrozí vodík prirodzené štruktúry Zeme či rastlín? Neprehĺbi jeho náhodný či pravidelný únik zatiaľ neznámym spôsobom skleníkový efekt?

Plyn je veľmi ľahký a ihneď by stúpal do najvyšších vrstiev atmosféry – čo by teda urobil trebárs s ochrannou ozónovou vrstvou? Navyše má vysokú únikovú rýchlosť, takže by mizol v mimozemskom priestore, čo by znamenalo postupnú stratu pozemskej vody.

Metánová šanca

Alternatívou vodíka by podľa Šestáka mohla byť metánová technológia.

Keby sa do metánu podarilo zasunúť jeden atóm kyslíka, získali by sme metylalkohol, vynikajúcu náhradu benzínu, čiže biopalivo, ktoré sa dnes problematicky získava z cukrovej trstiny a kukurice.

Pevné hydráty metánu (spojenie metánu s vodou) sú v obrovskom množstve na dne arktických morí, kde by sa dali ťažiť.

Necitlivá ťažba však dokáže narušiť, prípadne úplne zničiť krehký ekosystém morského dna. Okrem toho únik tohto skle­níkového plynu, 20-krát silnejšieho ako oxid uhličitý, zvyšuje nebezpečenstvo klimatickej zmeny. Ani pri použití metánu sa navyše nevyhneme Carnotovi.

Odkiaľ príde zmena?

Prekabátiť Carnotov cyklus dokážeme v podstate dvomi spôsobmi.

Predovšetkým zdrojmi poskytujúcimi energiu v obrovskom množstve, lacno a bez skle­níkových plynov. Ponúkajú sa jadrové zdroje: dnes už klasické uránové či skôr budúce vysokoteplotné s množivými reaktormi, thóriové či termojadrové.

Carnotovi sa možno vyhnúť aj vďaka obnoviteľným zdrojom, premieňajúcim energiu vetra, vody, prílivu a príboja, Slnka či zemského vnútra. Ich efektívnosť je však v porovnaní so zmienenými tepelnými zatiaľ zanedbateľná.

Môžeme si poradiť aj inak. Úplne novým technologickým či vedeckým objavom, ktorý profesor Šesták označil za trik.

Či a kedy nejaký vizionár vynájde takúto zázračnú technológiu, ktorá zabráni plytvaniu, sa zatiaľ nedá predpovedať. Čas, ktorý má naša civilizácia na zásadnú zmenu, však nie je nekonečný.

Kde sú vizionári?

Ako sme sa dočítali v článku Vladimíra Picka, nevyhnutne potrebujeme vizionárov, ktorí by prišli s jednoduchým „trikom“, ako prekročiť hranice dané tradíciou. Lenže – kde sú? Je také jednoduché nájsť nového Carnota, Maxwella alebo Einsteina?

Rovnakou otázkou sa zaoberá Lee Smolin v knihe The Troubles with Physics (na budúci rok ju pod názvom Fyzika v potížích vydá pražské nakladateľstvo Dokořán).

„Myslenie celého spoločenstva je často zviazané, lebo ho určuje jeho vnútorná organizácia. Naše základné otázky sú: Oceňujeme tú správnu fyziku? Poskytujeme uznanie tým správnym fyzikom? A z hľadiska samotného poznania: Kladieme si tie správne otázky?“

Smolin konštatuje, že veda nikdy nebola k vizionárom prívetivá. Možno preto, že málo pracovali a príliš rozmýšľali. Do vedy išli nie preto, že boli dobrí v škole, ale preto, že ich fascinovali otázky o podstate existencie, na ktoré nenašli odpovede v školských učebniciach.

Smolin definuje vizionára takto: Musí to byť vysoko nezávislá a silno motivovaná osobnosť natoľko oddaná vede, že sa ňou bude zaoberať aj vtedy, keď ho neuživí. Pozná sa podľa toho, že neprijíma predpoklady, ktorým väčšina z nás dôveruje.

Vizionár nemá rád pohľady cez rameno a už absolútne neznáša rady typu Nerozmýšľaj, nefilozofuj a pracuj.

Takže je vlastne pochopiteľné, prečo je vizionár v dnešnej technicky dokonalej vede, založenej na tímovej práci a zásade Publikuj, alebo zhyň, ohrozeným, ak nie už vymretým druhom.

(ač)
Nové energie

Z energie uhlia, plynu, uránu, benzínu, nafty či iného paliva nám slúži iba tretina; zvyšok sa stráca v podobe energetickej formy, ktorú nemožno využiť.

Nádejným palivom budúcnosti môže byť vodík – ak vyriešime všetky problémy spojené s jeho využitím.

Metán by mohol nahradiť biopalivo, ktoré sa získava z potravinových zdrojov.

Jeho únik by však zvýšil riziko klimatickej zmeny.

Protest ochrancov životného prostredia proti rastúcemu obsahu oxidu uhličitého v ovzduší má racionálny základ.
ILUSTRAČNÉ FOTO – REUTERS

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 10 550
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 433
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 241
  4. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 2 126
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 865
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 633
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 609
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 223
  9. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 961
  10. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP 865

Hlavné správy zo Sme.sk

SPIŠ KORZÁR

Deň, ktorý navždy zmenil Vysoké Tatry. Takto to vyzeralo pred trinástimi rokmi

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

ŠPORT

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil diktátor.

KOMENTÁRE

My sme les. Zastavíme katastrofu?

Slovenské lesy miznú, rozšírili sa v nich pilčíci a traktory.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.