DNA mamuta je takmer známa

BRATISLAVA. Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) je najbližším príbuzným dnešného slona indického, pretože slon africký sa od ich línie odštiepil o čosi skôr.

Vzťah mamuta a slona by sme mohli prirovnať k vzťahu človeka a šimpanza.

Mamut pre našich predkov – anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens v neskorom praveku Eurázie a Severnej Ameriky – predstavoval nielen zdroj potravy, ale aj spirituálny symbol.

Svedčia o tom figúrky mamutov, ich kosti a výrobky z nich nájdené v táboroch praľudí i nástenné maľby v jaskyniach.

Keď sa mamuta prácne a s rizikom podarilo uloviť, znamenalo to zásobu jedla pre celú skupinu. Nepochybne najmä preto býval obľúbenou korisťou praľudí. Čoraz častejší lov však musel prispieť k tomu, že vymrel.

O čom rozpráva DNA

Krátke úseky mamutej DNA z kostí niekoľkých zvierat skúmali dva vedecké tímy už v roku 1994.

Prelom prišiel až v roku 2006 s uverejnením prvej dlhšej sekvencie, 13 miliónov „písmen“ DNA z jadra bunky.

V roku 2007 a v júni 2008 vedci predložili sériu úplných sekvencií mitochondriálnej DNA mamuta (mitochondrie, ktoré zásobujú bunky energiou, sú mimo jadra).

Analýza potvrdila existenciu dvoch genetických skupín srstnatých mamutov, azda poddruhov. Jeden obýval subarktickú oblasť, areál druhého bol rozsiahlejší a sčasti sa prekrýval s areálom subarktického.

Srstnatý mamut či mamuty sa vyvinuli s ochladzovaním klímy v závere treťohôr zo stepného mamuta druhu Mammuthus trogontherii.

Viac informácií je v jadre

Všetky výskumy mitochondriálnej DNA potvrdili vysoký stupeň zachovávania genetického materiálu v mamutej srsti. Preto sa na tento zdroj zameralo úsilie dosiahnuť kľúčový pokrok: sekvenovanie úplnej či aspoň väčšiny DNA z jadra mamutej bunky.

Jadrová DNA je oproti mitochondriálnej oveľa dlhšia a úmerne tomu poskytuje viac biologických informácií.

Štyri pätiny cieľa

Sekvencia väčšiny jadrovej DNA mamuta je oddnes oficiálne na svete. Tento primát mamuta medzi pravekými tvormi sa čakal.

Sekvencia jadrovej DNA je založená na vzorkách srsti niekoľkých mamutov. Najviac sibírskeho jedinca, ktorý žil pred 20­tisíc rokmi a iného, ktorý žil pred asi 60­tisíc rokmi. Skladá sa z 3,3 miliardy „písmen“ DNA.

Podrobnosti ukazujú, že je to zhruba 80 percent úplnej sekvencie. Zhoduje sa to s predbežnými predpokladmi, ktoré vyplynuli z výskumu DNA afrického slona (na úplnom sekvenovaní jeho jadrovej DNA sa aktívne pracuje). Genóm slonov a ich príbuzných má vyše štyri miliardy „písmen“ DNA.

Nové metódy značne zvýšili presnosť sekvenovania. V prípade mamuta ho rozšírili vyše stokrát.

Mamutia línia sa rozišla so slonom africkým pred šiestimi miliónmi rokov a rozdelila sa pred dvomi miliónmi rokov.

Jedna mamutia skupina vymrela pred 45­tisíc rokmi, druhá až pred necelými 10­tisíc rokmi. Srstnaté mamuty sú oveľa príbuznejšie s dnešným slonom, ako sa myslelo, geneticky sa rozchádzali pomalšie ako človek a šimpanz.

Srstnaté mamuty boli geneticky málo rozmanité, čo ich urobilo zraniteľnejšími pri nákaze či klimatickej zmene.

Väčšinovú sekvenciu jadrovej DNA srstnatého mamuta opísal v dnešnom čísle časopisu Nature 22-členný tím Stephana Schustera z Pensylvánskej štátnej univerzity. Popri vedcoch z amerických univerzít a firiem sa na úspechu podieľali aj pracovníci Ruskej akadémie vied.

Urobíme si svojho mamuta?

Možnosť vyklonovať mamuta nemusí byť taká vzdialená,ako by sa mohlo zdať.

Otázka, či bude možné vyklonovať mamuta, sa vytrvalo presúva zo sféry fikcie k vedeckému faktu.

Tvrdí to vedecký publicista Henry Nicholls v jednom z prehľadov, ktoré uverejňuje časopis Nature pri príležitosti blížiaceho sa výročia narodenia Charlesa Darwina pred 200 rokmi.

Nicholls sa špecializuje na genetiku a klonovanie v súvislosti so vzácnymi a vymretými zvieratami, napísal aj knihu o poslednej galapágskej obrej korytnačke.

Uskutočneniu vízie nedávno zosnulého Michaela Crichtona z románu Jurský park pomáha, že na Sibíri sa v zmrznutej pôde našli desiatky tiel mamutov, hoci iba štyri úplné.

Tkanivá pred zmrznutím poškodili rozklad a mumifikácia, preto zatiaľ nie je veľmi pravdepodobné, že by sa podarilo získať DNA zo svaloviny. Nádeje však oživilo vyklonovanie zdravých potomkov roky zmrznutých myší (pozri správu na veda.sme.sk zo 4. 11. 2008).

Lepšia situácia je so srsťou. Nicholls zhŕňa hlavné etapy potrebného postupu. Sekvencia DNA musí byť čo najkompletnejšia, hoci popri mamutej sa môže využiť aj slonia. Treba vytvoriť súbor chromozómov, obaliť ich jadrovou membránou a jadro preniesť do slonieho vajíčka a to do maternice náhradnej slonej matky.

Také náročné kroky ešte nedokáže urobiť nik. Podstatné je, že sa javia ako úplne vedecky predstaviteľné. Hybrid afrického a indického slona sa už narodil, aj keď nie zdravý.

(urb)

Slon ukázal cestu

Hybrid afrického a indického slona sa už narodil, aj keď nie zdravý.

Možné klonovanie mamuta približuje aj to, že v zmrznutej sibírskej pôde sa našli štyri kompletné zvieratá.