Lokálna doména Wikipedia.de nesmela dva dni zobrazovať obsah z najpopulárnejšej internetovej encyklopédie. Nariadil to nemecký súd.
Ako sa môže súdne nariadenie celkom minúť účinkom, spôsobiť presný opak a nakoniec viesť k tomu, že žalujúci stiahne obvinenie a sám sa ospravedlní? Po tohtotýždňovej kauze nemeckého poslanca parlamentu Lutza Heilmanna to už vie nielen on, ale aj celé Nemecko.
Kontroverznému politikovi sa nepáčili „nepravdivé, urážajúce a preto škodlivé“ informácie, ktoré o ňom používatelia pridali do komunitnej encyklopédie Wikipedia.org. V jeho životopise sa napríklad písalo, že mal byť za minulého režimu členom tajnej služby Stasi, nedokončiť vysokú školu a pracovať v internetovej firme zaoberajúcej sa pornografiou.
Nemeckú verziu stránky spolu s troma editormi-dobrovoľníkmi, ktorí ako prví informácie do stránok zapísali, preto v piatok zažaloval. Predbežné nariadenie nemeckého súdu však prekvapujúco prikázalo až do ukončenia sporu zatvoriť celú nemeckú stránku „wikipedia.de“. A hystéria, ktorú toto rozhodnutie vyvolalo, nakoniec spôsobila, že svoju žalobu už po dvoch dňoch stiahol a verejnosti sa ospravedlnil.
Presný opak ako chcel
Životopis aj so spornými faktami, ktoré boli naďalej prístupné pod americkou doménou „wikipedia.org“, si za štyridsaťosem hodín pozrelo viac ľudí než dohromady za všetky predchádzajúce dni – podľa štatistík ho videlo pol milióna ľudí. Nariadenie súdu, ktoré zrejme malo zabrániť prístup k spornému životopisu, teda spôsobilo presný opak: až teraz sa k nemu skutočne dostalo veľké množstvo používateľov.
Tí tiež podporili Wikipédiu množstvom článkov na internete, otvorenými e-mailami za slobodu slova, ktoré adresovali do schránok členov jeho strany a webovú encyklopédiu štedro podporili aj finančne. Na jej účet len za dva dni pribudlo šestnásťtisíc eur, čo je viac ako štvornásobok príspevkov, ktoré jej Nemci posielali predtým. „Reakcia bola ohromujúca,“ povedal britskému Daily Telegraph Mathias Schindler, hovorca stránky, „je uspokojujúce, že pokus o cenzúru dokázal spustiť takúto obrovskú vlnu reakcií zo strany verejnosti.“
Stiahol žalobu, nie však na editorov
Heilmann v nedeľu žalobu stiahol a ospravedlnil sa komunite, že jeho osobný spor nakoniec spôsobil nedostupnosť celej nemeckej Wikipédie. V pondelok sa od jeho žaloby dištancovala aj jeho strana Die Linke. „Nemyslím si, že všetko na Wikipédii je dobré, ale za to nemôžete viniť samotnú stránku,“ povedala podľa časopisu Spiegel Petra Pau, poslankyňa strany.
Žalobu na konkrétnych editorov však Heilmann nestiahol – tvrdí totiž, že dezinformácie boli do profilu pridané úmyselne niekým z prostredia parlamentu v rámci „vojny editorov“, v ktorej dva nepriateľské tábory vo Wikipédii zámerne prepisujú informácie, aby jeden druhému uškodil.
Internet si nedá siahať na slobodu
Aj keď viaceré médiá predvčerom informovali, že informácia o Heilmannovej príslušnosti k Stasi je pravdivá, samotná Wikipédia pripustila, že ďalšie informácie mohli byť nepravdivé. Čo teda poslanec urobil zle, keď chcel ochrániť svoje práva? Odborníci si myslia, že sa mal jednoducho skúsiť potichu dohodnúť s Wikipédiou. Viaceré prípady z minulosti dokázali, že internetová komunita sa postaví proti cenzúre, nech už je jej dôvodom čokoľvek. A v boji s ňou sa nedá vyhrať.
Uspokojuje nás, že pokus o cenzúru dokázal spustiť takúto obrovskú vlnu reakcií zo strany verejnosti.
Mathias Schindler, Wikipedia.org
