;) |
Kde bolo, tam bolo
Ono to vlastne ani inak nejde. Epickosť vytvorená konfliktom odohrávajúcim sa v budúcnosti je otrepané klišé, ale keď sa chce, tak to fungovať môže. Minimálne na to, aby ste sa donútili vypráskať kožuch tomu tam na druhej strane. Či je to mimozemská rasa alebo zlý ujo s plánmi na ovládnutie sveta, je vlastne úplne jedno. Vo Fracture nám zaúradovala príroda. Severnú Ameriku, slobodný to svet, postihla katastrofa, voda ju zaliala presne v strede a rozdelila tak na dve časti: východnú a západnú. Oddelenie mocného kontinentu prinieslo nepríjemnú zmenu. Časti krajiny totiž začali proti sebe bojovať. Západná, pacifická, republika sa rozhodla pohrať s génmi, čo sa nepáči východnej atlantickej aliancii, ktorá uznáva technické vylepšovanie.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
A oheň je na streche. Navyše sa do čela pacifickej republiky dostal Nathan Sheridan, ktorý konflikt nafúkne. Zachrániť to môže len jeden človek. Jet Brody, vojačik atlantickej grupy pochoduje v boji za slobodu stále dopredu a keďže sa nám píše virtuálny rok 2161, gumipušky sú značne vylepšené. A nesmieme zabudnúť na vymoženosť s deformáciou terénu. Príbeh je hlúpy, ale keby si dal niekto námahu s epickou výpravou, istotne by hranie dostalo úplne iný nádych, ktorý sa v tomto prípade nelíši od akejkoľvek inej akčnej hry, hoc aj z prostredia Druhej svetovej vojny. Len s tým rozdielom, že nestrieľate po nacistoch. Ochota hráča odkráčať niekoľko ďalších krokov smerom v pred v tunelovej strieľačke, je o to menšia.
Zápletka v akčnej hre však môže pokojne hrať druhé husle, ide totiž predovšetkým o zážitok. Ten sa taktiež akoby nevedel vymaniť zo šedej škatuľky už nie raz videného a hraného. Jet Brody je samozrejme borec stojaci proti presile. Tá je skutočne početná, pričom umelú inteligenciu nepriatelia nahrádzajú svojim počtom (a častým obnovovaním nových a nových panáčikov) a počítačovou presnosťou. Nie je preto problémom vystrieľať tých pankhartov na mape, ale stihnúť to všetko vykynožiť, dostať sa na bod B, aby sa na vás nevalili noví a noví protivníci. Niekedy to ide ľahko, inokedy ťažšie, frustrujúcich momentov zažijete hneď niekoľko.
Postačí vstup do akejkoľvek arény, pričom je úplne jedno, či je to scenéria z exteriérov alebo nejakého továrenského (a samozrejme zdemolovaného!) komplexu. Prídete tam, nestačíte strieľať, mieriť, pretože ich je skutočne mnoho a sú až neskutočne presní, takže sa pokúsite ich dostať postupne. Niekedy to funguje, pri respawnoch je to náročnejšie. Práve v tomto momente nás mala dostať možnosť deformovania terénu. Na začiatku to bolo nesmierne praktické, dokonca sme sa bavili pri používaní rôznorodých granátov, ktorých kombináciou bolo často nutné vyriešiť primitívnu logickú hádanku, aby ste sa dostali ďalej, no neskôr sa z tohto kolotoču stala zbytočná rutina.
Okrem klasickej streľby zo zbraní (v jeden moment ponesiete len dve a nejaký ten upgrade sa vždy hodí) a hádzania granátov (k tým sa ešte dostaneme) môžete terén dvíhať alebo vyhĺbite dieru. Strieľa niekto za vás? Čo tak sa ukryť vytvorením kopcu pred sebou? Ako čarovným prútikom okolo seba postavíte barikády a hlúpi nepriatelia miesto toho, aby váš obranný val napadli na inom, citlivom mieste, radšej tupo čakajú. Alebo pomocou špeciálnej zbrane vytvoríte kopec pod nepriateľskými nohami. Ten ho odhodí, omráči a vy tak môžete aspoň chvíľu strieľať do bezbranných protivníkov. Podobne to funguje aj opačným smerom a robíte jamy, znižujete kopce a podobne. Rovnakými nástrojmi disponujú aj protivníci, tí ich však využívajú nie príliš frekventovane.
Znie to úžasne a v akčnej trme-vrme by to predsa mohla byť zábava. A vy sa aj baviť budete, lenže po hodinke hrania usúdite, že je to vlastne to isté dokola a necítite na tom nič extrémne príťažlivé. Toto trpké zistenie zhadzuje Fracture do vôd obyčajných, priemerných strieľačiek a nezachránia to ani originálne granáty. Jeden zabezpečí vytvorenie veľkej skaly, ktorá napríklad otvorí priechod niekam inam alebo vám dovolí vyskočiť vyššie. Druhý je akýmsi podzemným torpédom, ktoré sami aktivujete a deformácia terénu spoločne s výbuchom narobí riadnu paseku. Hranie sa s terénom je zábavné, ale nie dostatočne. Niekedy sme si to skutočne užili, hlavne ak sme podkopaním základov dosiahli zrútenie veže, ktorá so sebou vzala aj niekoľko nepriateľov. Spravíte to raz, dva razy a prestane vás baviť aj hľadanie cesty vpred pomocou deformácie terénu.
To je zásadná chyba tradične dlhej kampane. Ostane vám len torzo obyčajnej strieľačky, v ktorej proste nemáte dojem, že skutočne bojujete proti nepriateľom, ktorí si to zaslúžia. Súboje nemajú potrebnú dávku motivácie, protivníci sú samotní o sebe hračkou a pocit, že ste niektorú pasáž konečne zdolali, sa nedá porovnať napríklad s Gears of War (či už prvým alebo druhým dielom). Idete ďalej a strieľate a strieľate. Občas narazíte na peknú lokáciu, ktorú možno zdemolujete, možno nie. Počas veľkých prestreliek, kde na mape pobehujú aj vaši pomocníci, je to už bordel nepredstaviteľný, no stále tomu chýba potrebná atmosféra.
Tá nám jednoducho chýbala a jej absenciu sme pociťovali každou minútou viac a viac. Pritom Fracture nie je zle vyzerajúcou hrou, prípadne zle ozvučenou hrou. Napríklad hudba patrí k nadpriemeru a aspoň čiastočne ženie vpred, no nestačí to. Vyslobodením by pre niekoho mohol byť multiplayer s ôsmimi mapami a klasickými módmi (deathmatch, capture the flag, king of the hill – sic alebo získavanie dôležitých bodov na mape či ich obrana). Lenže s tým sa viaže (pre nás) zásadný problém. Keď chceme strieľať a užiť si akciu, nechceme príliš baštrngovať s terénom. Sústrediť sa totiž v jeden moment dokážeme naplno len na jednu vec – a smutne záviďme nežnému pohlaviu, ktoré má multitasking od prírody defaultne zapnutý.
Ako z toho vykorčuľovať bez väčších šrámov? Fracture je titulom, ktorý sa chcel prezentovať dobrou myšlienkou, lenže zostalo iba pri nej. Tá však celý projekt neutiahla a aj keď sa na deštrukciu veľmi dobre pozerá (fyzikálny model patrí k tým lepším), ten správny pocit z akčného besnenia sa nielenže ledva dostaví, ale príliš rýchlo vyprchá neznámo kam. Oprava: my vieme kam, na záver tohto roku tu máte hneď hromadu titulov, ktoré sú napumpované adrenalínom. Fracture je taká obyčajná akčná hra, ktorá by možno dopadla lepšie v letnom suchu, teraz ju uvidíme na pultoch obchodov len do počtu. Je to tak trochu škoda, ale na hernom trhu jednoducho nájdete kopec lepších ako Fracture.
