SAN GIMIGNANO. Toto "červené zlato", ktoré bývalo v stredoveku hodnotným platidlom, sa vrátilo k svojim koreňom.
Na farme Vecchio Maneggio (Stará manéž) odbíjajú poludnie: na stole, ku ktorému si sadá päť ľudí, sa začínajú pomaly rozvíjať stovky fialových kvetov, ktoré odtrhli skoro ráno ešte celkom zatvorené.
Do večera budú zručné ruky odborníkov trpezlivo vytrhávať z každého kvetu tri purpurovo hnedé nitkovité blizny, z ktorých sa po usušení stane cenené korenie šafran.
Šafran poznali už Egypťania, Gréci a Rimania a používali ho rovnako ako potravinové farbivo, pridávali ho do vína, parfumov i liekov.
"Toto pracné a zdĺhavé vytrhávanie nemôže nikdy nahradiť stroj. Predstavte si, že na kilo šafranu je potrebných 125-tisíc kvetov," vysvetľuje Paolo Pieraccini, ktorý prevádzkuje Vecchio Maneggio so svojou sestrou Tizianou.
Krehké blizny, ktoré sa vytrhnú z kvetov, sa sušia v rúre celú noc pri teplote 45 stupňov. Pri tejto operácii stratia 80 percent svojej váhy. Potom sa balia do malých vrecúšok s váhou 0,1 gramu a predávajú sa za 3,50 eura, čo znamená, že kilo šafranu stojí 35-tisíc eur: toskánsky šafran svoju prezývku "červené zlato" získal v stredoveku. V tom čase už bol vzácnym korením. San Gimignano obklopovali polia, kde bola táto rastlina s latinským názvom Crocus sativus vysadená.
Na kilo šafranu je potrebných 125-tisíc kvetov.
FOTO - AFP/Filippo Monteforte
Šafran slúžil vtedy ako mena. Financie získané z jeho predaja sa použili aj na stavbe povestných stredovekých veží týčiacich sa v San Gimignanu, ktoré sú viditeľné zďaleka a priťahujú davy turistov.
V 17. storočí sa skončil zlatý vek toskánskeho korenia najmä pre konkurenciu francúzskeho šafranu, ktorý síce nebol taký kvalitný, ale bol lacnejší a začal sa dovážať do Talianska. Samotné pestovanie šafranu sa pomaly tlmilo, až úplne vymizlo.
Niekoľko rodín však pokračovalo v pestovaní tradičnej kultúry ďalšie storočia na osobnú spotrebu, ako napríklad Vecchio Maneggio. V roku 2001 sa Tiziana Pieracciniová rozhodla začať pestovať šafran vo väčšom meradle a vrátiť toto vzácne korenie na výslnie.
O sedem rokov neskôr sa táto štyridsiatnička stala hlavnou producentkou šafranu v San Gimignanu, kde má vysiateho pol hektáru. Jej príklad nasledovala dvadsiatka malých fariem na okolí.
Korenie dostalo vďaka svojej čistote, výraznej chuti a farbe certifikát kvality. "Máme obrovské množstvo požiadaviek, naša produkcia sa rýchlo rozvíja. Už šesť mesiacov nemáme nič na sklade. Ale šafran je také korenie, ktoré sa na svete najviac falšuje, najmä keď sa predáva v podobe prášku: dá sa jednoducho zmiešať s čímkoľvek, vysvetľuje Pieracciniová.
Tohtoročnú úrodu, ktorá sa obmedzuje na niekoľko týždňov od októbra do novembra, by mala byť dobrá, zrejme však neprekonáme náš absolútny rekord 1,38 kilogramu šafranu, predpovedá jej brat Paolo.
Od nedávna môže Vecchio Maneggio rátať aj so zvláštnou pracovnou silou, a to s miestnymi väzňami.
Tých Paolo zoznámil s tajomstvom pestovania šafranu a teraz sa táto stará kultúrna plodina príbuzná okrasným krokusom vysadila aj vnútri väzenského komplexu.
FOTO - AFP/Filippo Monteforte
