yšetrenej samice je táto celkom zdravá.
Leopard škvrnitý (Panthera pardus) ako druh nie je ohrozený. V jeho obrovskom areáli, ktorý siaha od južnej Afriky po severovýchodnú Áziu, však zoológovia rozpoznali vyše dvadsať leopardích poddruhov. Z nich je však ohrozených viacero.
Najviac ten zo severovýchodu, kde sa stretávajú územia Ruska, Číny a Severnej Kórey: leopard škvrnitý amurský (Panthera pardus orientalis) respektíve mandžuský, kórejský či ďalekovýchodný.
Na pokraji záhuby
Bezprostredne mu hrozí vyhynutie. Medzinárodná únia pre ochranu prírody (IUCN) ho v roku 2000 zaradila na Červený zoznam a spolu so Svetovým fondom pre ochranu prírody (WWF) ho označila ako kriticky ohrozeného.
Je to dnes najvzácnejšia mačkovitá šelmu. Posledné sčítanie, ktoré sa uskutočnilo minulý rok, zistilo vo voľnej prírode 25 - 34 jedincov, z toho 7 - 9 dospelých samcov, 3 - 7 samíc bez mláďat, štyri samice s mláďatami (5 - 6 mláďat) a 6 - 8 bližšie neurčených zvierat. Katastrofický počet. Veď na prežitie poddruhu treba aspoň 100 jedincov.
No aj to je istý ochranársky pokrok. V roku 2003 sa totiž zistilo 28 - 30 leopardov, z toho 9 samcov, 7 samíc bez mláďat, 4 - 5 samíc s mláďatami (dokopy 4 - 5 mláďat) a 4 neurčené zvieratá. Teda menej. A v roku 2000 ich bolo ešte menej - 22 - 28, z toho 4-5 samcov, 8-9 samíc bez mláďat, 1 - 2 samice s mláďatami (dokopy 1 - 3 mláďatá) a 8 - 9 neurčených zvierat.
Amurský leopard v typickom prostredí v ruskom Prímorskom kraji.
Foto: WCS - IUNR
Príčiny úpadku
Od 70. rokov minulého storočia tomuto leopardovi ubudli štyri pätiny zvyšného prírodného prostredia. Dovtedy ho zdecimovali pytliaci, lebo jeho kožušina sa dodnes považuje za najkrajšiu leopardiu.
Amurský leopard ešte pred storočím žili v hojnom počte na Kórejskom poloostrove a v severovýchodnej Číne. Dnes už tam prakticky vymizol, posledná známa populácia je na juhozápade Prímorského kraja v Rusku. Všade rozhodol úbytok prírodného prostredia. Dospelý samec potrebuje asi 500 štvorcových kilometrov lesa s dostatkom kopytníkov, samice s mláďatami sa na takej ploche uživia dve.
Zvyšková ruská populácia sa v posledných desaťročiach ako-tak drží, je však nebezpečne malá a jedince sa v nej, zrejme generačne, rýchlo obmieňajú, pričom sa vyskytli ďalšie prípady pytliactva. (Aj vlani po sčítaní ktosi strelil jednu samicu do chrbta a ťažko ranenú ju ubil ťažkým predmetom.)
Najskôr domáca obnova
Počet leopardov v Prímorskom kraji teda stúpa, hoci pomaly. Nádeje ruských a zahraničných ochranárov zvýšili aj sľubné pokroky v záchrane miestnych tigrov.
Na druhej strane ich pri samotných leopardoch nepotešili výsledky veterinárnych vyšetrení troch jedincov, ktoré sa podarilo dočasne odchytiť v rokoch 2006 a 2007. Dvom samcom a samici diagnostikovali výrazné srdcové šelesty. Poukazovalo to na genetické poruchy, vyplývajúce z málopočetnej populácie.
Začali sa preto zaoberať aj úvahami o podobnom postupe zvýšenia genetickej rozmanitosti populácie, aký sa osvedčil v USA s floridskými pumami. Ich populáciu doplnili zvieratami dovezenými z Texasu. Floridských púm už vtedy vo voľnej prírode nebolo ani desať, dnes ich počet presahuje sto. No rozhodli sa, že kým siahnu k dovozu leopardov zo zoo alebo odinakiaľ z východnej Ázie, predsa sa len ešte pokúsia obnoviť domácu populáciu.
Vyšetrenia v rokoch 2006 a 2007 dočasne odchytených zvierat odhalili o.i. výrazné srdcové šelesty, pravdepodobne spôsobené genetickými defektami následkom príliš blízkeho príbuzenského kríženia.
Foto: WCS
Nádej menom Aľona
V tomto ohľade ich povzbudil najnovší dočasný odchyt samice, ktorej dali meno Aľona. Na rozdiel od skôr odchytenej „kolegyne" totiž táto 8- až 10-ročná leopardica s hmotnosťou 39 kilogramov, ako ukázalo dôkladné vyšetrenie veterinármi, bola v dokonalom zdravotnom stave. Svedčí to, že v populácii stále sú zdatné jedince.
Nízky počet samíc však stále neodstraňuje riziko príliš blízkeho príbuzenského kríženia. Aľone preto odobrali aj vzorky DNA, aby podrobne posúdili genetickú situáciu.
Ochrane amurského leoparda pomáha od roku 1998 aktívnejší prístup ruských úradov a skutočne skvelá spolupráca ruských inštitúcií s medzinárodnými ochranárskymi organizáciami, čo sa ukázalo už pri tigroch. Úrady teraz nielenže účinnejšie chránia samotné leopardy, ale vyhlásili aj nové prírodné rezervácie a zvýšili štatút či rozšírili plochu starých v Prímorskom kraji, čím sa leopardom zachová les i zvieracia korisť.
Leopardica Aľona pri vyšetrení, ktoré robili o. i. veterinári Clay Miller z WCS (vpravo) a John Lewis z organizácie Wildlife Vets International (vľavo).
Foto: Andrew Harrington
Prírodné rezervácie v Prímorskom kraji. Centrom záchrany amurského leoparda sa má stať rezervácia Kedrovaja Paď označená červenou farbou. Vľavo hore sú emblémy troch hlavných partnerov tohto projektu, zhora nadol medzinárodných ochranárskych organizácii WWF a WCS a Ruskej akadémie vied. Výrazný podiel majú aj National Cancer Institute z USA a Zoological Society of London z Veľkej Británie.
Ilustrácia: WWF
Portrét poddruhu
Amurský leopard vyniká oproti iným poddruhom dlhšími nohami, asi pre ľahší pohyb v snehu. A veľkým rozdielom letnej a zimnej srsti - v lete ju má dlhú 2,5 centimetra, v zime až sedem centimetrov.
Takisto ružicové vzory na kožuchu má rozložené širšie a s hrubšími čiernymi okrajmi ako iné leopardy. V zime je sfarbený svetlejšie, v lete viac do červenkasta a žlta.
Dospelé samce mávajú hmotnosť 32 - 48 kilogramov, no príležitostne sa objavujúce zvlášť veľké až 75 kilogramov.
Samice 25 - 43 kilogramov. Sú to prevažne nočné zvieratá a väčšinu času trávia osamelo. Pozorovali sa však prípady, keď samce zostali so samicami a podieľali sa na výchove mláďat. Obývajú listnaté a zmiešané lesy, kde lovia najmä kopytníky. V prírode sa dožívajú približne 20 rokov.
Ochranárom vynikajúco pomáhajú tzv. fotopasce, ktoré priniesli aj tento záber amurského leoparda.
Foto: WCS - IUNR
Situácia tohto poddruhu akcentuje, nakoľko ochranárske snahy závisia od smeru politického vývoja v predmetnej oblasti. Rusko neignorovalo ochranu veľkých šeliem v ďalekovýchodnej časti svojho územia ani v ére ZSSR, no skutočne účinné kroky začalo až v závere éry Borisa Jeľcina.
V poslednom čase sa veľmi usiluje Čína pri tigroch a otvorenejšia cezhraničná spolupráca azda pomôže aj pri amurských leopardoch, ktoré sa ojedinele vyskytujú tiež na jej území. Takže už chýba iba Severná Kórea - k tamojším veľkým neznámym patrí aj stav leopardov.
Zdroje: Komuniké Wildlife Conservation Society (WCS) z 30. októbra 2008; Skoršie referenčné materiály IUCN, World Wildlife Fund (WWF) a WCS.
