LONDÝN. Pred 44 rokmi dorazili do londýnskeho Kent House dva kamióny s nezvyčajným nákladom - stovkami zvitkov Tóry, ktoré pred vojnou patrili židovským komunitám v Čechách a na Morave, ale v 60. rokoch ich do Londýna predal za vtedajších 30-tisíc dolárov československý štát.
Pergamenové zvitky zreštaurovali a požičali židovským komunitám po celom svete - od Aljašky po Južnú Afriku. Posledných asi 150 exemplárov je teraz vystavených v novej expozícii v Kent House, ktorá tiež vykresľuje pohnutú históriu zvitkov.
„Aby sa Tóra mohla používať pri liturgii, musí byť úplne v poriadku. Čo sa dalo, sme zreštaurovali a vystavujeme teraz zvitky, ktoré sú nejako poškodené," povedala Evelyn Friedlanderová, predsedkyňa nadácia Memorial Scroll Trust, ktorá sa o zvitky stará.
Evelyn Friedlanderová.
FOTO - ČTK
Tóra zahŕňa päť kníh Mojžišových. Zvitok Tóry, ktorý je napísaný presne daným spôsobom na pergamenovom páse - zvyčajne 30 metrov dlhom, je najvýznamnejším náboženským predmetom judaizmu.
Židovské obce sa teda Tóry za normálnych okolností nevzdávajú. Avšak počas druhej svetovej vojny sa v Židovskom múzeu v Prahe zhromaždilo okolo 1800 zvitkov Tóry z obcí, ktoré sa zrušili a ich členov odviezli do koncentračných táborov. Po vojne sa niektoré obce obnovili a zvitky sa vracali do jednotlivých miest, ale po nástupe komunistov židovské obce znovu zanikali a zvitky sa opäť zhromažďovali v múzeu v Prahe.
Potom ich koncom 50. rokov umiestnili v synagóge v Michli, kde mal vzniknúť depozitár a knižnica.
Nakoniec však všetko dopadlo inak. Štátny podnik Artia vtedy ponúkol obchodníkovi s umeleckými predmetmi a majiteľovi londýnskej Grosvenor Gallery Erickovi Estorickovi na predaj väčšinu zvitkov.
Sumu 30-tisíc dolárov vtedy za 1564 zvitkov zaplatil londýnsky advokát Ralph Yablon. Po vojne sa podieľal aj na kúpe Kent House, kde je dnes múzeum zvitkov.
„Po vojne sa z židovských zbierok vystavoval textil a striebro, ale toľko zvitkov sa nedalo ani vystaviť," rozmýšľa Friedlanderová nad dôvodom, prečo Československo vtedy vzácne zvitky predalo.
Pripomína tiež, že povojnová riaditeľka pražského Židovského múzea Hana Volavková bola proti predaju. Volavková pracovala v múzeu aj počas vojny a spolu s ďalšími kurátormi v ňom zhromažďovala predmety z českých židovských obcí. Ako jediná z kurátorov prežila vojnu.
Okrem 1564 zvitkov Tóry sa v kamiónoch ocitlo navyše asi 400 vzácnych dlhých a zdobených pásov tkaniny, ktorými sa zvitok zväzoval. Bola to nečakaná šťastná náhoda, hovorí Friedlanderová.
Datovanie zvitkov je zložité, väčšina pochádza z 19. storočia, povedala. „Najstarší pochádza asi z roku 1690, niekoľko ich je z 18. storočia. Pri 216 sa nepodarilo určiť, z ktorej obce pochádzajú."
Po roku 1964 zvitky opravovalo niekoľko pisárov, najdlhšie - 27 rokov - sa im venoval David Brand. Po opravách ich nadácia zapožičiavala do židovských obcí, ktoré nemali vlastné. Ide o trvalú pôžičku - pokým bude daná obec existovať, povedala, povedala Friedlanderová, ktorá vedie nadáciu od roku 2002.
Najviac ich je v Spojených štátoch - viac než tisíc. Ďalšie sú v Austrálii, na Novom Zélande, prakticky po celé Európe, v južnej Amerike, ale aj na Barbadose, v Portoriku, v Paname alebo Južnej Afrike. Jeden je v britskej kráľovskej knižnici vo Windsore, iný v múzeu holokaustu vo Washingtone, ďalší dostal americký prezident James Carter a je v Bielom dome.
"Chceme, aby jednotlivé židovské kongregácie vo svete venovali aspoň jeden šabat ročne českému mestu, odkiaľ ich Tóra pochádza, prípadne s nimi nadviazali kontakty," povedala Friedlanderová.
Kongregácia zo Severnej Karolíny tak má kontakty s Heřmanovým Městcem. Minulý rok na Vianoce sa delegácia z amerického Fairfieldu v Connecticute stretla v bývalej synagóge v Kladne, v ktorej je teraz husitský kostol, s miestnymi kresťanmi.
Kongregácia v Cedar Grove v New Jersey postavila pamätník v Dvore Královom na mieste, kde bývala synagóga.
Vo Westminsterskej synagóge, ktorá sídli v rovnakom dome ako múzeum zvitkov, sú zvitky z Horažďovic a Přeštic. Koncom novembra sa budú v synagóge čítať mená Židov z oboch miest, ktorí počas vojny zahynuli.
"Teraz postupne preverujeme používanie zvitkov. Niektoré sa požičiavali aj múzeám a knižniciam - nikdy nie jednotlivcom - a ak nie sú vystavené a sú v depozitári, chceme, aby nám ich vrátili," vysvetľuje Friedlanderová. Vracia sa ich asi desať za rok, ale záujem o ne je obrovský, takže niekedy požičiavame aj poškodené zvitky. Naposledy v októbri do múzea holokaustu v Mexiku, dodala.
Zvitky, ktoré zostali v Londýne, sú od roku 1988 prístupné verejnosti. Tento rok na jeseň sa v Kent House otvorila nová expozícia. Zahŕňa nielen zvitky, ale aj dopodrobna predstavuje ich fascinujúci príbeh.
Zvitky v Kent House.
FOTO - ČTK
