Otepľovanie postihuje zvieratá i kvetiny

Tri vedecké štúdie presvedčivo doložili záporný vplyv globálneho otepľovania na zástupcov obojživelníkov, kvetín a cicavcov.

Kostra lumíka ako memento bývalých 3- až 5-ročných cyklov premnoženia a úpadku týchto hlodavcov - lenže od roku 1994 sa v južnom Norsku neznamenalo nijaké premnoženie, iba úpadok lumíkov, a tým aj úpadok ich predátorov, ako sú líšky a sovy.(Zdroj: Erika Leslie)

V Yellowstonskom národnom parku na západe USA, pri jazere na východe USA, ktoré preslávil spisovateľ a filozof, a v južnom Nórsku.

Globálne otepľovanie je fakt. Otázne zostávajú pomerné vplyvy jeho jednotlivých možných príčin a najmä ľudských činností. Ale nech už to je akokoľvek, máloktorý odborník dnes pochybuje, že dlhodobé zvýšenie priemernej teploty sa prakticky všade na svete výrazne podpíše na aktuálnej flóre a faune.

Príde to aj na nás

Na jednej strane to nie je nič nové. S klimatickými výkyvmi ráta každé vysvetlenie priebehu evolúcie živých foriem na Zemi.

Na druhej sa zmeny druhového zloženia prírodných organizmov premietnu do ľudskej sféry. Nás, obyvateľov mierneho pásma, zatiaľ z prejavov globálneho otepľovania znepokojujú občasné letné superhorúčavy a už takmer pravidlom sa stávajúce posuvy ročného rozloženia zrážok.

Jednotlivé roky sú odlišné, ale vidno základný trend. Čoskoro však aj my pocítime zmeny miestnej biosféry, nejde „iba" o osud časti drevín v slovenských lesoch, ale aj o príchod prenášačov exotických chorôb.

Ak niekto stále pochybuje, že globálne otepľovanie už záporne pôsobí na organizmy, azda ho presvedčia tieto dôkazy z oblastí, ktoré delia tisíce kilometrov.

oteplovanie_organizmy1.jpg

Časť Lamarského údolia s riečkou Slough na severe Yellowstonského národného parku je ukážkou terénu, kde bývalo viac jazierok a mokradí.

Foto: Sarah McMenamin

Horúco nielen od gejzírov

Yellowstonský národný park na severozápade amerického štátu Wyoming leží v oblasti pomerne nedávneho vulkanizmu. Presnejšie nad hlbinnými magmatickými zdrojmi tzv. supersopky.

Tento iba nedávno odhalený jav patrí k veľkým hrozbám pre našu civilizáciu a bývalých či potenciálnych supersopiek je po svete viac. Yellowstonská sa našťastie javí ako zoslabnutá a pokojná.

Park je popri samotnej nádhernej horskej prírode známy práve prejavmi geotermálnej činnosti, najmä gejzírmi. Horúco je v ňom však aj inak. Globálne otepľovanie spôsobuje vysychanie tamojších početných jazierok a mokradí.

A čo živočíchy v nich? Doktorandka Sarah McMenaminová zo Stanfordovej univerzity (USA) strávila v parku tri letné sezóny, 2006 až 2008. V úseku ďalej od turistických centier skúmala obojživelníky. Porovnávala terajší stav so závermi výskumu jazierok v 90. rokoch minulého storočia.

oteplovanie_organizmy2.jpg

Sarah McMenaminová v jednej z mokradí Yellowstonského národného parku.

Foto: Yu-Jun Lee

Kolaps jazierok

Zamerala sa na 42 jazierok, ktoré skúmali v rokoch 1992 a 1993. Vtedy všetky obývali obojživelníky. Našla už iba 38 jazierok, kde boli v lete aspoň zvyšky vody.

Vysychajúce jazierka ležia pri rieke Lamar v Lamarovom údolí na severe parku. Ryby v nich ani predtým nežili a tak bývali ideálne pre znášanie vajíčok obojživelníkov. Ich vajíčka totiž majú želatínový obal a mimo vlhkého prostredia neprežijú, pričom ich tam okrem rýb významnejšie likviduje máloktorý tvor.

McMenaminová so svoju školiteľkou Elizabeth McHadlyovou navštívili 31 z 38 dosiaľ jestvujúcich jazierok a dôkladne zmapovali situáciu obojživelníkov. (Ostatné jazierka boli v lete neprístupné pre ochranu hniezdiacich vtákov.) McHadlyová robieva v Yellowstonskom parku výskumy od roku 1981 a preto si veľmi dobre pamätala letnú hojnosť vody v dnes už vyschnutých, alebo zmenšených lamarských jazierkach.

oteplovanie_organizmy3.jpg

Yellowstonská salamandra druhu Ambystoma tigrinum.

Foto: Sarah McMenamin

Kolaps aj ich obyvateľov

Zistili katastrofický úpadok obojživelníkov. V aspoň jednej z troch výskumných sezón obývali obojživelníky už iba 21 jazierok. A aj tam ich početné stavy prudko klesli.

Jazierka v lete dopĺňala spodná voda, ktorá v konečnom dôsledku pochádzala z topenia snehu a ľadu. No hladina spodnej vody v Yellowstone neprestajne klesá.

Bádateľky našli jasnú súvislosť so záznamami o rastúcej teplote a klesajúcich zrážkach, hladine spodnej vody i prietoku v rieke Lamar za posledných sto rokov. Problémom je aj skoršie vysychanie sezónnych mokradí okolo jazierok, životného prostredia dospelých obojživelníkov, lebo sneh sa na jar topí prv.

Vedkyne na vlastné oči videli zánik štyroch spoločenstiev obojživelníkov vyschnutím jazierok za iba niekoľko dní! Zostalo množstvo vyschnutých telíčok. Larvy nestihli prejsť metamorfózou, dospelí odsťahovať sa k väčšiemu jazierka vedľa, či migrovať ďalej.

Ak k takým úbytkom údajne neohrozených obojživelníkov dochádza v najstaršej, prísne chránenej prírodnej rezervácii sveta, niečo to už naznačuje o rýchlom tempe klimatickej zmeny a jej vážnych ekosystémových dôsledkoch.

oteplovanie_organizmy4.jpg

Yellowstonská žaba, skokan druhu Rana luteiventris.

Foto: Lauren Palumbi

Kvetiny od lesného jazera

Tak ako sú zo zvierat na otepľovanie zvlášť citlivé obojživelníky, rôzne dopadá aj na rôzne rastliny. Členovia tímu Charlesa Davisa z Harvardovej univerzity využili dlhodobé záznamy o flóre, rastúcej okolo Waldenského jazera pri meste Concord v štáte Massachusetts na východe USA.

Aj denníky známeho spisovateľa a filozofa Henrya Davida Thoreaua z rokov 1851 až 1858. Pri jazere býval a usiloval sa prežiť v najskromnejších podmienkach a prácou vlastných rúk. Inšpirovalo ho to k napísaniu knihy Walden, v ktorej sa dotýka mnohých spoločenských motívov, rezonujúcich dodnes.

Ukázalo sa, že niektoré rastliny v lesoch, ktorými sa pred poldruha storočím prechádzal Thoreau, odvtedy urýchlili čas kvitnutia až o tri týždne, čím reagovali na skorší príchod jarného oteplenia. Iné však byť také pružné nedokázali. Otepľovanie si vybralo daň na dvoch tretinách rastlín, o ktorých písal Thoreau - buď ich úplným zmiznutím od Waldenu (27 percent), alebo strmým úpadkom populácií (36 percent). Vrátane obľúbených druhov ľalií, orchideí, fialiek, ruží, drieňov, iskerníkov a mäty. Sú medzi nimi aj blízki príbuzní tých, ktoré otepľovanie zvládajú. Od Thoreauovho pobytu stúpla priemerná ročná teplota v oblasti Concordu o 2,4 stupňa Celzia.

oteplovanie_organizmy5.jpg

Táto astra druhu Aster novae-angliae sa pri jazere Walden nedokázala časom kvitnutia prispôsobiť otepľovaniu a jej tamojšie populácie prudko upadajú.

Foto: K. Cerrudo

oteplovanie_organizmy6.jpg

To isté platí o druhu Castilleja coccinea.

Foto: K. Cerrudo

oteplovanie_organizmy7.jpg

Lumíky sú veľmi dôležitou zložkou potravinovej pyramídy v severských oblastiach.

Foto: Don Reid/Wildlife Conservation Society

oteplovanie_organizmy8.jpg

Vyrušený lumík sa odvážne postavil ľudskej votrelkyni.

Foto: Erika Leslie

Smrtonosný mäkký sneh

O lumíkoch, malých severských hlodavcoch, sa ľudovo hovorí, že pri premnožení masovo páchajú samovraždy skokmi z útesov do mora. Nie je to pravda.

Skáču aj do vody, ale aby odplávali za lepšou obživou a občas sa pri tom vzhľadom na vysilenie z predchádzajúceho hladovania skutočne utopia. Početné stavy lumíkov vždy podliehali veľkým výkyvom, na ktorých sa podieľali viaceré faktory, aj klimatické. Ktoré presne, o tom sa vedci sporia.

Nils Stenseth z univerzity v Oslo s kolegami teraz preukázal nesporný záporný vplyv globálneho otepľovania a sprievodnej vyššej vlhkosti na lumíky pestré (Lemmus lemmus) a iné živočíchy v ekosystémoch južného Nórska. Lumíky trávia dlhú zimu pod snehom, kde využívajú zložitú sieť tunelov a dutín na rozhraní pôdy a snehovej pokrývky. Je tam teplo a nájdu si dosť potravy v podobe machu.

Oteplenie však zmenilo charakter snehovej pokrývky. Buď pri opakovanom topení a mrznutí priľne k zemi a vytvorí súvislý ľadový podklad snehu, čím lumíkom zamedzí cestu k machu a ani nevzniknú chodby a dutiny ako ich útočištia, alebo ich pri topení zalieva.

V obidvoch prípadoch lumíky hromadne umierajú. Následne vyvedú menej mláďat, alebo dokonca nijaké. Úbytok lumíkov samozrejme decimuje stavy ich predátorov, ako polárnych líšok a snežných sov. Premnoženia lumíkov sa ešte v nedávnej minulosti opakovali vždy po troch až piatich rokoch. Od roku 1994 však v južnom Nórsku nepozorovali ani jedno.


Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 27. októbra 2008; Nature zo 6. novembra 2008.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 176
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 905
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 138
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 458
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 711
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 494
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 187
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 701
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 392
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 675

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop