BABYLON. Bolo jedným z prvých a najväčších miest na svete miesto, kde astronómovia mapovali hviezdnu oblohu už pred celými tisícročiami, králi vytvorili starobylý zákonník a vybudovali legendárne visuté záhrady: Babylon.
Zo starovekej metropoly zostalo do dneška však už len málo, o čom sa minulý mesiac mohli presvedčiť aj reportéri tlačovej agentúry AP. Ich cesta do Babylonu bola jednou z mála návštev podobného druhu, ktoré povolila iracká vláda od invázie vedenej Spojenými štátmi v roku 2003.
Socha leva na archeologickom nálezisku
Vykrádači sú vynaliezavíLokalita dýcha atmosférou tematického parku poznačeného ctižiadostivosťou diktátora Saddáma Husajna a vynaliezavosťou vykrádačov: moderné pešie cesty sa vinú pozdĺž rozpadávajúcich sa starých múrov, rekonštruovaného gréckeho divadla i paláca postaveného pre Saddáma na vrcholku umelého kopca.
DOKUMENT BBC: Semiramidine visuté záhrady
Teraz, po prvý raz, celosvetové inštitúcie na čele s OSN starostlivo dokumentujú škody a rozmýšľajú nad spôsobom, ako ich napraviť. Správa Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), ktorá má vyjsť začiatkom budúceho roka, spomenie síce Saddámove stavebné zásahy, ale - na žiadosť irackej vlády - sa sústredí predovšetkým na škody spôsobené jednotkami USA od apríla do septembra 2003, a poľskými vojakmi, následne rozmiestnenými v tejto lokalite vyše jedného roka.
Spojené štáty, ktoré si z Babylonu urobili vojenskú základňu, tvrdia, že drancovanie a plienenie by bolo bývalo ešte horšie, nebyť prítomnosti ich jednotiek. Washington takisto hovorí, že pomôže Babylon rehabilitovať, a to prostredníctvom Svetového pamiatkového fondu a irackého Štátneho výboru pre starožitnosti a kultúrne dedičstvo. Musí však ešte vykalkulovať finančné náklady s tým spojené.
Archeológovia dúfajú, že toto úsilie povedie jedného dňa k obnoveniu vykopávok, ktoré začal v prvej polovici 90. rokov realizovať nemecký tím.
"Toto miesto je nesmierne významné," hovorí Gaetano Palumbo zo Svetového pamiatkového fondu, organizácie so sídlom v New Yorku. Dokonca aj v súčasnom stave je Babylon len ťažko pochopiteľný ako miesto, kde sa v dejinách toho toľko udialo."
Obytné štvrte Babylonu sú zatiaľ nepreskúmanéPosledné vykopávky sa zameriavali na monumenty, ako sú napríklad chrámy. Obytné štvrte však zostali väčšinou nepreskúmané, vysvetľuje Palumbo. Nové metódy môžu priniesť nové fakty alebo prehodnotenie interpretácie nálezov spred 100 rokov.
Celé desaťročia stál Babylon prakticky uzavretý mimo sveta, ktorého kultúru svojho času pomáhal vytvárať.
Palác Saddáma Husajna. Arabský nápis na stene "Na oslavu víťazného panovania Saddáma Husajna, prezidenta republiky".
Po Saddámovi prišli gýčovité rekonštrukcieV 80. rokoch prišlo Saddámovo úsilie vytvoriť veľkú turistickú atrakciu zameranú na oslavu jeho vlastného imidžu, čo viedlo ku gýčovitej rekonštrukcii starovekých lokalít a budovaniu reštaurácií a iných zariadení. Väčšina medzinárodných odborníkov sa týchto aktivít nezúčastnila, a to pre neblahú povesť irackého režimu, alebo v dôsledku osemročnej vojny Iraku s Iránom a sankcií OSN.
VIDEO: Od Babylonu k Bagdadu
Babylon utrpel tiež v chaotických dňoch po páde Saddáma v roku 2003, zhruba v tom istom čase, keď bolo vyplienené Bagdadské národné múzeum. Archeológovia hovoria, že lupiči pobrali z Babylonu muzeálne predmety, väčšinou sadrové kópie, a spálili nálezové správy a iné štúdie.
Koaličné vojská zničili časť starovekej tehlovej cestyPotom prišla okupácia americkými a poľskými jednotkami v rokoch 2003 a 2004. Na starovekých tehlách a piesku, bohatom na keramické črepy a iné úlomky, sa usadili ťažké vozidlá a stroje. Vojenské sily tu vybudovali pristávaciu plochu pre vrtuľníky, zničili časť starovekej tehlovej cesty známej pod menom ulica procesií a vaky plnili pieskom obsahujúcim kosti a keramiku, píše sa v správe irackých predstaviteľov a Britského múzea spred niekoľkých rokov.
S novodobým ničením Babylonu ide ruka v ruke fakt, že na tomto mieste sa už takmer celé storočie neuskutočnil extenzívny a rozsiahly archeologický výskum. Niet tu ani stopy po visutých záhradách Semiramidiných, ktoré podľa legendy dala postaviť nostalgická manželka kráľa Nabukadnesara II., či po chráme - zikkurate, ktorý bol údajne inšpiráciou pre biblický príbeh o zmätení jazykov pri stavbe babylonskej veže.
Symboly mesta sú v Louvri a BerlíneChammurapiho kódex, zákonník vyrytý na dioritovej stéle pred takmer 4000 rokmi, je už dávno v parížskom Louvri. Symbol mesta Ištarina brána, pomenovaná po babylonskej bohyni lásky a postavená kráľom Nabukadnesarom sa nachádza v Pergamonskom múzeu v Berlíne.
Na jednom mieste neďaleko rieky Eufrat, približne 100 kilometrov južne od Bagdadu, videli žurnalisti agentúry AP okázalú repliku Ištarinej brány, postavenú za Saddámovho režimu, ako aj časť pôvodných základov brány. Základy obsahovali neglazované vyobrazenia draka, niektoré z nich zjavne zničené.
Babylon na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO nie jeSúčasné obdobie relatívneho pokoja v Iraku dáva Babylonu druhú šancu. Obrovské výzvy však zostávajú.
V Babylone či na väčšine z 12.000 iných archeologických lokalít Iraku nie je ešte stále zaistená patričná bezpečnosť a vybudovaná dostatočná infraštruktúra. Podľa archeológov plienenie na území Iraku už pomaly ustáva, a to vďaka striktnej medzinárodnej kontrole i správach o nasýtení ilegálneho trhu irackými artefaktmi.
Krajina má však len 1500 policajtov určených na stráženie lokalít a zabraňovanie ich drancovaniu. Mnoho oblastí zostáva pre návštevníkov a bádateľov príliš nebezpečných, aby sa tam vybrali. Mnohí z nich sa tiež obávajú, že sa môžu obnoviť rozsiahlejšie násilnosti a spolu so svojou prácou sa stanú ich terčmi.
Avšak hoci je vláda Iraku do tohto projektu zainteresovaná, vysokopostavený spolupracovník irackého premiéra agentúre AP povedal, že vláda má naliehavejšie priority. A môže trvať ešte celé roky, kým sa Babylon dostane na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. O tento prestížny cieľ sa Irak môže uchádzať len potom, keď si splní základné záchranárske povinnosti.
Jedným z prvých, kto upozornil a v decembri 2004 aj zdokumentoval škody spôsobené Babylonu inváznymi jednotkami, bol John Curtis, kurátor blízkovýchodných zbierok Britského múzea a prispievateľ do aktuálnej správy organizácie UNESCO. Teraz, o štyri roky neskôr, hovorí, že pripravenosť UNESCO podpísať tento dokument je významným krokom, avšak kľúčom k akémukoľvek novému výskumu bude infraštruktúra a stabilita.
"Musíte mať veľký tím. Bolo by veľkou chybou ponáhľať sa s výskumom bez toho, aby boli k dispozícii náležité prostriedky," zdôraznil Curtis.
Medzi iné staroveké lokality a múzeá v Iraku patria:
Sumerské mesto Ur, neďaleko Násiríje na juhu krajiny, podľa Biblie rodisko starozákonného patriarchu Abraháma. Ruiny obsahujú aj viac-menej nepoškodený chrám, zikkurat. Tím vedený Britským múzeom dospel k záveru, že určité škody mohli mestu spôsobiť koaličné jednotky rozmiestnené na priľahlej leteckej základni Tallíl. Prístup je v súčasnosti zamedzený.
Uruk, sumerské mesto juhovýchodne od Bagdadu. Vládol mu legendárny kráľ Gilgameš, ktorý sa stal neskôr hlavnou postavou svetoznámeho eposu. Britské múzeum uvádza, že v chrámovom komplexe Eanna, zasvätenom bohyni Ištar, sa našli jedny z prvých dokladov písma. Hlinené tabuľky s nápismi boli neskôr použité do základov stavby.
Ktésifón, istý čas hlavné mesto Perzskej ríše, ležiace na rieke Tigris juhovýchodne od Babylonu. Rímsky cisár Julianus II. bol v roku 363 n.l. tak nadchnutý jeho architektúrou, že svojim légiám rozkázal, aby ho nechali na pokoji. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 spôsobili nárazové vlny pri bombardovaní praskliny v ruinách, medzi ktoré patrí aj rozsiahly archív hlinených tabuliek.
Ninive, hlavné mesto Asýrskej ríše, v severnom Iraku. O meste sa zmieňuje biblická kniha proroka Jonáša, všímajúca si jeho veľkolepé brány a kanály. Ninive leží na druhom brehu rieky Tigris oproti Mosulu, kde sú doposiaľ aktívni vzbúrenci.
Nimrud, ďalšie asýrske mesto pri Mosule. Biblia ho pozná pod meno Kalach. Vykopávky v 19. storočí tu odkryli obrovské sochy okrídlených levov. Koncom 80. rokov našli irackí archeológovia stovky kusov zlatých šperkov a ozdobných predmetov.
Národné múzeum v Bagdade zostáva po rozsiahlom plienení a drancovaní v roku 2003 stále pre verejnosť zatvorené. Jeho riaditeľka potvrdila, že zavreté zostane ešte ďalšie dva roky, kým sa nezlepší bezpečnosť v Bagdade. Spojené štáty a Irak najnovšie vyhlásili, že v meste Arbíl na severe krajiny otvoria inštitút zameraný na konzerváciu pamiatok a historickú záchranu. Plán, počítajúci so 14 miliónmi dolárov, sa dotkne a j renovácie Národného múzea.
