V drvivej väčšine prípadov to s vytvorením kultového statusu (nielen) hier býva tak, že kto príde s nápadom ako prvý, má slávu zaručenú. Pri strieľačkách z vlastného pohľadu má neoceniteľné miesto v nostalgických rebríčkoch projekt Wolfenstein 3D od id Softu. Rozhodne mu tým nechceme uberať na sláve, pretože akčná hra sledujúca boj vojaka s poľskými koreňmi, B.J. Blazkowicza, si ju rozhodne zaslúži. Otázkou teda len zostáva, či vyťahovanie starého hitu, ktorému už pomaly začína ťahať na 20 rokov (čo je v hernom biznise nepredstaviteľná doba), bude rovnako zaujímavo ako predchodca.
Meno robí mnoho. Značka automaticky priláka starších hráčov, tým novým napovie, že čosi podobné sa radí do zlatého veku hier, a preto by to mohlo byť fajn. Na prvý pohľad totiž nového Wolfensteina s predchodcom spája málo: máme tu hlavného hrdinu, ktorým je samozrejme B.J. Blazkowicz. Máme tu nepriateľov, ktorými sú krvilační nacisti, dej sa totiž odohráva počas Druhej svetovej vojny. Budeme preto po nich strieľať, na stene sa objaví nejaký ten hákový kríž (a hra bude v Nemecku preto automaticky cenzúrovaná a miesto svastík a podobných symbolov, ktoré nacisti len prevzali, sa na stenách objavia zrejme smajlíci). A to je asi tak všetko. Istotne, bude to vyzerať výborne, technológia pokročila, základné rozdiely však bude vidno niekde inde. A bez akéhokoľvek preháňania môžeme povedať, že keby sa to nevolalo Wolfenstein, ani by sme nepostrehli spojenie s prvou mediálne známou FPS-kou.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Strach z toho, že nám do lona padne ďalšia akčná hra, kde budeme mordovať fašistických prisluhovačov v rádoby hrdinskom štýle, však mať nikto nemusí. Nebude to žiadne Medal of Honor, z hlavy si okamžite vyhoďte Call of Duty a ďalšie, menej úspešné klony. A klony klonov. Wolfenstein totiž vždy bol a vždy aj bude (dúfame) o akcii. Pri one-man show strieľačke to neostane, no v tomto prípade to nevyzerá vôbec zle. V meste Isenstadt sa nacisti rozhodli otvoriť pekelné brány (známy to road movie Himmler´s Route to Tibet, symbol Black Sun a podobné okultistické skopičiny) a keďže sa to nie všetkým páči, hlavne s tým nesúhlasia domáci odbojári, nebude Blazkowitz pobehovať po meste sám.
Taktické prvky je taktiež nutné pustiť z hlavy. Na bojisku uvidíte tých, ktorých máte zastreliť a tých, ktorí sa o to snažia spoločne s vami. Žiadna veľká kooperácia alebo dokonca rozdávanie príkazov sa konať nebude. Vytvorenie zdania virtuálneho bojiska by týmto pádom malo byť zaručené a určite to vyzerá na pohľad lepšie, než svalnatý hrdina pochodujúci mestom rambo-štýlom. Umelá inteligencia menších skupiniek vojakov sa nezastavila na úrovni slepačieho vajca, lež do popredia sa dostane morálka daného tímu. Pokým bude mať niektorá strana prevahu, pokojne môže člen utláčaného odboju (alebo vojak z nacistického táboru) stratiť nervy, hodiť flintu na chrbát a utekať preč z náruče smrti. Diať sa do bude hlavne v momentoch, kedy zastrelíte nepriateľského dôstojníka. Tým pádom nebude mať kto vojakom veliť, stratia odvahu, začnú robiť chyby. Nie je to žiadna taktika, len si musíte vybrať, na koho sa zameriate skôr.
Najlepšie však bude, že mestečko Isenstadt nebude tvorené vopred nadefinovanými úrovňami, ale sa stane prístupným celým ako je. Žiadne úrovne typu továreň, ulice mesta 1, kostol, ulice mesta 2 a podobne. Máte pred sebou priestor, na ktorom budete operovať. Dá sa očakávať, že úlohy budeme dostávať priebežne a keď to niekde začne byť horúce, pokúsime sa na inkriminované miesto dostaviť a požiar uhasiť. Žiadne tunelové chodby, hoc ovešané efektnými animáciami – dostanete priestor, po ktorom sa môžete voľne pohybovať a tým pádom voliť cestu, ktorou sa vydáte. Niekomu hlavou preblesne myšlienka, že by sa niektoré situácie dali vyriešiť aj tichým spôsobom typu Hitman alebo Splinter Cell. V rámci možností sa dá pritakať, avšak dôraz je kladený vyslovene na akčnú zložku, a teda strieľanie.
Keď sme si teda už povedali, že môžeme behať, kade sa nám len zachce, automaticky musí prísť otázka, ako to bude vyzerať s nepriateľmi a ich útokmi. S niečím podobným sa snažil zaujať Medal of Honor: Airborne, kde to niekedy fungovalo, niekedy zas nie a málokto si to povšimol. Wolfenstein by mal túto myšlienku rozšíriť a preniesť do skutočne hrateľnej podoby. Mapa je veľká, nemeckí vojaci sa budú presúvať medzi konfliktmi, ale nečakajte, že ak všetko vykosíte, budete sa môcť pokojne promenádovať po uliciach Isenstadtu. Priebežne budú doplňované zásoby adeptov na odstrel. Riadenie algoritmom, ktorý zabezpečuje prísun nových darcov orgánov, nebude jednoduchým a vývojári si dávajú záležať na tom, aby na scéne nebolo vojakov priveľa, ani príliš málo a prirodzene sa počty prispôsobovali momentálnym schopnostiam hráča.
Znie to ako nafúknutá bublina, ktorá môže poľahky splasnúť. Isteže, ale dáva nám to viac možností a dvíha napätie. Umelo vytvorené chodbičky, kadiaľ hráč jednoducho musí ísť, pretože si to zmyslel vývojár a všetko okolo zabednil, aby sa náhodou niekto nepokúsil vbehnúť do vedľajšej uličky či do domu, nám dnes už tak veľmi nevoňajú. Väčšinou vidíme totiž omáčku okolo, ktorá sa snaží navodiť filmový dojem, ako mierne skysnutú. Wolfenstein by to mohol zmeniť. Každú trasu, ktorú sa rozhodnete absolvovať, len tak neprebehnete. Hliadky nebudú nikdy postávať na tých istých miestach a budú v podstate náhodne generované. Neustále tak pociťujete napätie, veď za každým domom, za každým rohom, sa môže objaviť nová hliadka. Tu dostáva sloboda pohybu zaujímavejší rozmer: postupne zistíte, kde čo a ako funguje, kadiaľ sa vydať, ak nechcete byť príliš na očiach a ktorým smerom s veľkou pravdepodobnosťou natrafíte na odpor.
Pre niekoho výrazný zápor, my sa však tešíme, pretože po dokončení úlohy po nás nezostane mŕtva spúšť bez jedinej živej duše na dlhý čas. Ďalej sa nestretneme zo situáciou, kedy všetko vykosíme, chrbát máme krytí, takže len postupujeme ďalej ako obrnený tank. Zaujímavá myšlienka, ktorá zvýrazní atmosféru prebiehajúceho konfliktu na bojisku.
Stále to však vyzerá na tradičné vojnové dobrodružstvá? Dobre, Wolfenstein už vo svojom prvom prieniku na hernú scénu (a rovnako i nepriamom pokračovaní, remaku Return to Castle Wolfenstein) vsadil aj na čosi iné – okultizmus, nadprirodzené sily, mytológiu a paranormálne javy. Inak tomu nebude ani tentoraz a hra plynulo v neskorších fázach začne prechádzať práve do temnej vízie, pomocou ktorej chceli nacisti napokon svoje vojnové ťaženie dotlačiť do víťazného konca. Nekorešponduje to s realitou, no vyzerá to zaujímavo a atraktívne. Himmlerova snaha o naklonenie si nadprirodzených síl na svoju stranu a dokázanie o nadradenosti nemeckej rasy vychádza zo skutočných, historicky podložených snáh fašistov. To napokon vyústi v nových nepriateľov, ktorí posilnení okultistickými metódami výrazne zvyšujú svoje vlastnosti na úkor klasických, ľudských protivníkov.
Obraz sa pri týchto momentoch sfarbí do zelenej farby, čím získa ešte výraznejší nádych tajomna. Supervojaci nebudú predvádzať svoje schopnosti len silou, naddimenzované budú aj jednotlivé zbrane či úplne nové potvorky. Tie akoby vyvrhlo na Zem samotné peklo a kto sa hrá s ohňom, môže sa popáliť. Aby proti okultistickým silám mal náš hrdina šancu, bude aj on disponovať špeciálnymi vlastnosťami, medzi ktoré patrí napríklad energia Mire. Tá sa bude postupne doplňovať a jej aktivovaním dochádza k výraznému spomaleniu času. Tam, kde sa hralo napríklad v Max Paynovi hlavne na efekt, bude využívanie tejto pomôcky nutnosťou. Silnejší nepriatelia majú na tele svoje slabé miesta a len streľbou do nich ich zneškodníte. A práve spomalený čas vám dá možnosť pohodlne zamieriť a poslať obludu tam, kam patrí.
Po prechode k „nacistickej mágií“ sa mierne pozmení aj hrateľnosť a atmosféra sa začne meniť z klasickej vojnovej na mierne hororovú. Monštier síce bude mnoho a ťažko môžeme očakávať, že sa budeme báť každého tmavého kútu, no aspoň minimum strachu z ohavných paranormálnych javov by sme mať mohli. Okrem vlastností zrejme dôjde aj na zmenu výbavy hlavného hrdinu. Tu môžeme už len hádať, či si budeme vylepšovať zbrane o špeciálne prvky, ktoré im následne dodajú unikátne módy streľby alebo sa vývoj bude sústrediť výhradne na nové kúsky z inej dimenzie. Nech to je akokoľvek, tradične zobrazovaných nacistov postupne nahradia špeciálne upravení vojaci s jetpackmi, ostreľujúci nás plazmovými zbraňami, zverincom z mytológie a podobne.
Wolfenstein sa vo svojej podstate zmenil tak, že ho niekedy nebudeme spoznávať. Základnú myšlienku akčného ťaženia bez akejkoľvek výraznej taktiky by si však uchovať mal. Technické spracovanie zásadne nespomíname – na čo aj, na hre pracuje dvorné štúdio id Softu, Raven, ktorí s nimi spolupracujú už dlhé roky a kooperácia funguje na výbornú. Oživenie legendy preto na jednej strane vítame, na druhej by pokojne mohlo ísť o úplne novú značku. Ale čert to vezmi, chystá sa nový Wolfenstein a že to bude očakávaný hit, nepochybujeme ani na chvíľu.
