Sonda NASA Phoenix na Marse končí. Po vyše piatich mesiacoch, ktoré strávila na severnom póle červenej planéty, nemá už dosť energie ani na vedecké merania, ani na komunikáciu so Zemou.
BRATISLAVA. Hľadanie života na Marse a prieskum geologických pomerov červenej planéty sondou Phoenix je históriou. Americký úrad pre letectvo a vesmír oznámil, že už niekoľko dní so sondou nemá spojenie.
Phoenix sa do histórie prieskumu Slnečnej sústavy zapíše ako prvá sonda, ktorá pristála v arktickej oblasti Marsu a svojimi prístrojmi „ochutnala“ tamojšiu vodu.
Príčinou konca boli silné prašné búrky a sezónny úbytok svetla, keďže sonda bola závislá od slnečnej energie. Nadviazať spojenie sa už pravdepodobne nepodarí, aj keď sa o to NASA bude ešte snažiť. Na prípadnú komunikáciu s Phoenixom nasmerovala dve sondy, obiehajúce na orbite planéty.
Očakávaný zánik
Vedci, ktorí misiu Phoenixu riadili, zánik už dlhšie predpokladali. Sonda pristála 25. mája a pôvodne mala pracovať tri mesiace. Plán prekročila o vyše dva mesiace, no jej osud bol spečatený: ak by jej nedošla energia, zakrátko by zmrzla v polárnej zime.
Ďalšie dve marsovské sondy Spirit a Opportunity už síce presluhujú niekoľko rokov, no pohybujú sa v rovníkových oblastiach, kde sú podmienky na dobíjanie slnečných batérií oveľa priaznivejšie.
Úspešná predĺžená misia
Po pristátí sa síce laboratórne prístroje sondy rozohrievali pomaly, no potom zaznamenali obrovský úspech. Dokázali, že vodný ľad je vo vrchných vrstvách planéty, a nielen hlbšie pod povrchom, ako predtým ukázali kamery orbitálnych sond.
Phoenix ďalej zachytil sneženie a zistil, že pôda planéty je mierne alkalická; sú v nej stopy horčíka, sodíka, draslíka a ďalších prvkov.
Objavil tiež organické zlúčeniny, ktoré sú nevyhnutné pre život a zistil, že ľad na povrchu sa môže za určitých okolností roztopiť. Cenné sú i meteorologické dáta, ktoré smerovali vďaka Phoenixu z Marsu na Zem.
Zodpovední vedci nešetrili superlatívami. „Bolo to obrovské dobrodružstvo,“ vyhlásil vedúci misie Phoenixu Doug McCuistion.
Vedecký šéf misie Peter Smith z Arizonskej univerzity povedal, že to bola veľkolepá misia, ktorú vníma ako vyvrcholenie svojho života.
A čo prípadný život?
„Videli sme, že na Marse sú organické materiály aj energetické zdroje,“ povedal Peter Smith. „Vedie to k otázke: ide o obývateľnú oblasť?“
Keďže prístroje sondy zaznamenali v pôde z Marsu silno jedovaté perchlórové soli, môže to znížiť šancu pri pátraní po stopách marsovského života.
Sám Smith zatiaľ ponechal otázku o mimozemskom živote nezodpovedanú. Povedal iba, že jeho tím sa teraz potrebuje vrátiť do laboratórií a preskúmať údaje z Phoenixu s väčšou presnosťou.
Rozsiahly odkaz
Odkaz, ktorý po sebe Phoenix zanechal, je rozsiahly: 25-tisíc fotografií a množstvo údajov zo sondy budú vedci analyzovať ešte dlhé mesiace.¶ Preto 475 miliónov dolárov, ktoré misia Phoenixu stála, vlastne nie je ani tak veľa – rovnakú sumu stojí napríklad jediný let raketoplánu.
Veni, vidi, fodi
Časopis Wired vyhlásil anketu o najlepší epitaf pre sondu Phoenix. Vyhral parafrázovaný citát Caesara „Veni, vidi, fodi“, čo v preklade znamená „Prišiel som, videl som, kopal som.“ Ďalšie originálne návrhy: „Kráľovstvo za batériu“, „Error 404: pristávací modul sa nehlási“, alebo „Kopal a analyzoval som svoj vlastný hrob.“
Úspešná sonda bude mať nasledovníka. NASA plánuje v roku 2018 vyslať na Mars pristávací modul, ktorý na rozdiel od Phoenixu dokáže pôdu nielen nabrať a zanalyzovať, ale aj priniesť jej vzorku späť na Zem.
