SME

Pri Zlatých Moravciach našli kostry z 11. storočia

Stredoveké pohrebisko z 11. storočia našli archeológovia pri záchrannom výskume pred výstavbou rýchlostnej cesty R1 v Čiernych Kľačanoch pri Zlatých Moravciach. V súčasnosti ...

NITRA. Stredoveké pohrebisko z 11. storočia našli archeológovia pri záchrannom výskume pred výstavbou rýchlostnej cesty R1 v Čiernych Kľačanoch pri Zlatých Moravciach. V súčasnosti už odkrývajú druhú desiatku hrobov, celkovo by ich tu podľa predpokladov mohlo byť okolo stovky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Je to radové pohrebisko pospolitého ľudu, pochovaní sú tu muži, ženy aj deti,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. V hroboch boli súčasti odevu, železný nožík, keramika, bronzové prstienky, náušnice, záušnice, sklenené a kostené koráliky. Našli sa aj mince z čias uhorských kráľov Šalamúna a Ondreja I., teda z druhej polovice 11. storočia.

SkryťVypnúť reklamu

Hroby sú veľmi plytké a časť z nich bola zrejme porušená orbou. „V 10. a 11. storočí sa pochovávalo tak, že hlava smerovala na západ. Do úst vkladali mŕtvym mince na prevoz na druhý svet,“ hovorí archeologička Barbara Zajacová. Jedna z nájdených kostier má výrazne zhrubnutú holennú kosť, čo je pravdepodobne dôsledok viacnásobnej zlomeniny. Dotyčný musel výrazne krívať. Zdravotný stav a dĺžku života vtedajšieho obyvateľstva bližšie určí antropologická analýza. Podľa Ruttkaya si veľa ľudí myslí, že naši predkovia boli výrazne nižší, nie je to však pravda.

Hroby sa nachádzajú v trase budúcej rýchlostnej komunikácie R1. „Archeologický ústav má po dlhom čase možnosť začať výskum na trase diaľnice v predstihu,“ podčiarkol Ruttkay. Výskum sa robí v Čiernych Kľačanoch, Veľkých Vozokanoch a v Tesárskych Mlyňanoch. Podarilo sa už nájsť sídliská z doby kamennej, bronzovej, keltské objekty, včasnostredovekú osadu aj sídlisko z doby veľkomoravskej. V súvislosti s výstavbou R1 by ešte archeológovia chceli preskúmať lokality pri Beladiciach a pri Nitre.

Archeológia

Menkaureho, Rachefova a Chufuova Veľká pyramída v Gíze (zľava doprava). Najvyššia z nich, Chufuova pyramída (známa aj ako Cheopsova) dosahuje 139 metrov výšky, pričom dĺžka jej základne meria 230 metrov.

Nové objavy v egyptológii posúvajú naše poznanie.


Martin Odler a 1 ďalší 7
Martin Odler a Jaroslav Valent v podcaste Dejiny.

Stavba veľkých pyramíd v Gíze bola ako projekt Apollo 11 – na hrane možností a s výrazným skokom vpred.


a 2 ďalší

Stavba veľkých pyramíd v Gíze bola ako projekt Apollo 11 – na hrane možností a s výrazným skokom vpred.


a 2 ďalší 1
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu