Mobilné telefóny sa v poslednej dobe stali nositeľmi mnohých symbolov a označení, ktoré si berú za úlohu zákazníkovi ukázať, ako veľmi je v danej oblasti ktorý model jedinečný. Šťastní majitelia takýchto telefónov sa často s týmito prvkami a označeniami hlúpo chvália, ideálne v spoločnosti čo najviac ľudí.
V skutočnosti sú však tieto označenia v drvivej väčšine prípadov iba marketingovým trikom a ich praktický prínos je úplne nulový.
Near HD alebo "takmer vysoké rozlíšenie"
Jednotkou v hitparáde nezmyslov, na ktoré nás výrobcovia mobilných telefónov lákajú, sa stalo označenie, ktorým sa pochválila Nokia pri uvádzaní modelu 5800 XpressMusic. Tá sa chváli tým, že videonahrávky si môžete naplno užiť vďaka displeju, ktorý ponúkne Near HD (High Definition = vysoké rozlíšenie) kvalitu zobrazenia.
Lenže práve samotné označenie je dosť kontroverzné. Nikde nieje dohodnuté, čo Near HD vvo svete mobilov ôbec znamená - nejde o žiadnu oficiálnu špecifikáciu. Výrobca sa tým tak snaží iba naznačiť, že displej ponúka rozlíšenie blízke špecifikáciám high definition. Ale ako moc blízke, to už samozrejme tak nahlas nekričia.
Uhlopriečka 3,2 palca a rozlíšenie 640 × 360 bodov sú síce na mobilný telefón viac ako luxusné hodnoty,ktoré na príjemný zážitok zo sledovania videa budú stačiť, ale podľa špecifikácií štandardov televíznych rozlíšení Nokia nedosahuje ani len DVD, čiže SD kvalitu (720 × 576 bodov).
HD rozlíšenie je potom minimálne 1280 × 720 pixelov, čo znamená, že displej 5800 XpressMusic ponúka presne štvrtinu obrazových bodov! A to nám ako príliš blízke nepríde...
Existujú však mobily s vyšším rozlíšením displeja a ich výrobcovia nič o príbuznosti s High Definiton nevykrikujú. Mnohé Windows Mobile komunikátory napríklad disponujú rozlíšením 640 × 480 bodov a v poslednej dobe sa objavujú prístroje so širokouhlým displejom, pýšiace sa rozlíšením 800 × 480 bodov. Až tu sa spoločnosť HTC snaží o podobné prirovnanie so svojím modelom Touch HD. Ani jeho displej však HD formát zďaleka nedosahuje.
Stereo reproduktory - hi-fi vo vašom vrecku?
Predovšetkým mladých používateľov lákajú výrobcovia na stereo reproduktory v telefóne. Kým si uvedomíme zmysel niečoho takého v mobile, pozrime sa na celú záležitosť prakticky. Samozrejme, pokiaľ má telefón dva reproduktory s poriadne nastaveným smerom vyžarovania, potom bude zvuk z neho vychádzajúci znieť rozhodne lepšie, ako keď bude mať reproduktor jeden. A možno si užijete aj nejaké stereo efekty. Lenže výrobcovia sa veľakrát snažia tváriť, ako by ich telefóny boli až tak dobré, ako vaša domáca hi-fi zostava. Stačí len nahliadnuť na weby výrobcov.
Pritom, kto to s počúvaním hudby myslí aspoň trochu vážne, nemôže nikdy chcieť počúvať hudbu priamo z reproduktorov v mobile. A pritom stačí tak málo a naozaj si hudbu môže užiť v dosť slušnej kvalite - väčšina mobilov dnes umožňuje pripojiť slúchadlá. Síce sa stále nájdu jedinci, ktorí na stereo (ale pravda veľakrát i mono) reproduktory vo svojom mobile nedajú dopustiť a ich "super kvalitným" zvukom obťažujú svoje okolie na ulici, v reštaurácii či vo verejných dopravných prostriedkoch.
DVD kvalita videa alebo zahoďte videokameru
Mnohí výrobcovia sa taktiež chvália tým, že fotoaparáty v mobiloch dokážu nahrávať video v DVD kvalite. Tí slušnejší potom tvrdia, že sa kvalita videa z fotoaparátu tej DVD veľmi približuje. Lenže väčšina telefónov, ktoré sa týmto označením chvália, natáčajú video v rozlíšení 640 × 480 bodov. LG momentálne prichádza s modelmi, ktoré dokonca vedia použiť 720 × 480 bodov. To sa už naozaj blíži k rozlíšeniu, ktoré je štandardom DVD kvality.
Druhou otázkou ale je, s akou kompresiou vôbec mobilný telefón video ukladá - DVD kvalita predpokladá kompresiu MPEG2, čo opäť mnohé mobily nespĺňajú. A i keby spĺňali, tak samozrejme nebude obrazová kvalita videa z takého mobilu ani zďaleka dosahovať tú z DVD. Kompresia bude napríklad moc výrazná, video sa občas zasekne, pretože telefón nezvládne miestami nával dát spracovávať, a samozrejme kvalita videokamery v mobilnom telefóne nebude ani zďaleka taká, aby nás oslnila podobne skvelými nahrávkami ako čo i len najlacnejšie domáce kamery. Samozrejme je ale pravda, že i dané rozlíšenie videa v mobile je asi dostačujúce na to, aby telefón poslúžil ako pohotový obrazový zápisník.
Blesky vo fotoaparátoch - dióda vás neoslní
Aj fotoaparáty v mobilných telefónoch by mohli byť tiež na zozname lákadiel, i keď pri nich väčšinou kupujúci s nižšou obrazovou kvalitou počíta a opäť platí, že mobilný telefón môže veľmi dobre slúžiť ako pohotový obrazový zápisník. Čo si ale možno pri kúpe fotomobilu mnoho používateľov neuvedomuje, je fakt, že v mnohých situáciách im fotomobil bude na nič, a to aj napriek tomu, že sa výrobca snaží tvrdiť opak.
Tak napríklad za zhoršených svetelných podmienkach vykúzlite rozumnú fotografiu z máloktorého mobilu. A tak výrobcovia vypochodovali na scénu so vstavanými bleskami.
Lenže len málo modelov na trhu disponuje naozajstným xenonovým bleskom, ktorý nájdeme i v bežných kompaktných fotoaparátoch. Mnoho výrobcov vydáva za blesk vysokosvietivú LEDku a používateľ môže mať pocit, že s ňou v tme niečo nasníma. Opak je však pravdou a prisvetľovacia dióda vám pomôže maximálne pri fotení veľmi blízkeho predmetu.
Značkové optiky - nálepka prestíže, nie kvality
Ďaľším trikom ako nalákať zákazníkov na svoje vstavané fotoaparáty v mobiloch sú značkové optiky. Nokia používa na svojich špičkových fotomobiloch označenie Carl Zeiss, LG Schneider-Kreuznach a napríklad Emgeton si pre svoje fotomobily nedávno zaistil značku Flexaret. Tú si možno mnohí z vás pamätajú z dávnych dôb, kedy pod touto značkou vyrábala fotoaparáty přerovská Meopta.
Práve Emgeton (respektíve firma Bell Technology, ktorá ho vlastní) značku Flexaret pred nedávnom zakúpila a chce pomocou mobilných telefónov oživiť jej zašlú slávu. Lenže o kvalite samotného fotoaparátu alebo jeho optiky nám taká značka povie len naozaj pramálo.
Pravda, v prípade Nokií s optikou Carl Zeiss alebo LG a Schneider-Kreuznach si môžeme byť istí, že sa nám výrobca vždy snaží naservírovať to najlepšie, čo má momentálne v danej oblasti k dispozícii. Ale v obidvoch týchto prípadoch majú samotné firmy Carl Zeiss alebo Schneider-Kreuznach na kvalitu optiky v danom mobile mizivý vplyv; šošovky pre fotoaparáty v mobiloch totižto ani jedna z nich nevyrába.
Výrobcovia majú zakúpené právo značku používať a jej použitie musia firmy schváliť. Zjednodušene povedané, keď sa niekomu u Carla Zeissa alebo Schneider-Kreuznacha zdá výsledná fotografia z mobilu slušná, dovolí výrobca na telefón dať nálepku s danou značkou. A že značka optiky naozaj o ničom nerozhoduje, dokazujú napríklad telefóny Sony Ericsson, ktorých optika žiadnu slávnu značku nenesie a pritom sa môžu smelo kvalitou fotografií rovnať svojím "značkovým" súperom.
Pre hudbu jedine Walkman
Miesto v našom prehľade si však nakoniec Sony Ericsson predsa len zaslúžil. A niej e to zásluhou mobilných telefónov označovaných Cyber-Shot. Pri nich si môžeme byť istí, že výrobca ich špeciálne optimalizoval pre fotografovanie a snaží sa ponúknuť najlepšiu kvalitu fotiek. Tŕňom v oku je samotná značka Walkman.
Hudobné telefóny s touto "nálepkou" na rozdiel od Cyber-Shotov nijako výraznejšie upravené pre hudbu nie sú. Mnohé Walkmany predstavujú iba akýsi klon bežného modelu Sony Ericssonu a rozdiel je akurát v tom, že nesú logo Walkman, majú oranžovo prefarbený hudobný prehrávač a v balení s telefónom dostanete väčšiu pamäťovú kartu a kvalitnejšie slúchadlá. Lenže Walkman často stojí podstatne viac, ako jeho predobraz bez dvojitého W v označení. A za tento rozdiel by ste si slúchadlá i kartu mohli bez problémov dokúpiť.
Pravda, nie je to tak vždy a aj rad Walkman príležitostne ponúkne špeciálne modely s unikátnou sadou funkcií a ovládaním prispôsobeným pre prehrávanie hudby. Často je však toto označenie používané na viac či menej zámerné nalákanie spotrebiteľov, ktorí za minimálne odlišný model zaplatia zo svojho vrecka viac, ako by v skutočnosti museli. Pravda, v iných prípadoch sú vlastne Walkman modely len akýmsi prakticky zvýhodneným balíčkom oproti pôvodnému modelu. Je ale treba si na to dávať pozor.
Prevzaté zo servera mobil.idnes.cz
Autor: Luděk Vokáč
