V súčasnosti sa pomocou robotov bežne operujú prostaty, srdcia či iné orgány. Vedci v univerzitnom laboratóriu londýnskeho Science Museum pracujú na novej generácii mechanizmov pre čo najneinvazívnejšie operatívne zásahy. Predstava, že pacientovi sa hrabú vo vnútornostiach robotické ruky, je nepríjemná, no výhodou takejto operácie je menšia trauma pre telo, rýchlejšie zotavenie sa a kratší čas strávený v nemocnici. Najčastejšie sa riešia pomocou robotov operácie prostaty a podľa lekárov je vtedy menšie riziko impotencie.
Panika: operuje ma robot
„Operácia pomocou robota sa pacientovi nepredstavuje najľahšie,“ hovorí chirurg Ara Darzi, jeden z riaditeľov Hamlynovho centra robotickej chirurgie pri londýnskej Imperial College. Podľa jeho skúseností však pacienti skôr pristúpia na robotickú operáciu, keď sa im predostrú výhody takéhoto zásahu. „Treba ich ubezpečiť, že to nie je stroj, kto vykonáva operáciu, ale lekár, pre ktorého je stroj pomocníkom.“
Mnohokĺbové manipulátory robota v Hamlynovom centre sú schopné vykonávať množstvo operácií, napríklad žlčníka či rakoviny. Ovládajú sa sústavou pákových ovládačov a pedálov. Operujúcemu lekárovi operačná konzola sprostredkúva stereoskopické videnie. Hoci tento robot je najnovším výdobytkom techniky, medicínske roboty sú ešte len na začiatku svojho vývoja. „Toto je len vrchol ľadovca; je to, ako keby zišlo z linky úplne prvé auto,“ hovorí Darzi. „Ešte nás čaká veľmi veľa práce na tom, aby lekár mohol v tele zasiahnuť čo najpresnejšie a najefektívnejšie.“
Sledovanie očí lekára
Jednou z technológií, ktorá sa možno čoskoro uvedie do praxe, je mechanizmus, ktorý bude sledovať lekárov pohľad pomocou svetla, ktoré sa odráža v očiach, a podľa toho smerovať nástroje robota. Tak sa operácia stane presnejšou, jednoduchšou a menej invazívnou. Pozitívne výsledky tejto metódy sa predstavili na septembrovej konferencii Inteligentné roboty a systémy vo francúzskom Nice.
Hadí robot, ktorý vstúpi do tela prirodzeným otvorom, je ešte len projektom, no výskumný tím v Imperial College dúfa, že prvý systém so vstupom cez konečník či ústa by mohol byť pripravený na testovanie v priebehu tri a pol roka.
Pracuje sa aj na softvérovom systéme „upravenej reality“ – systéme, ktorý využíva údaje predošlých pacientov na to, aby lekárovi premietol na živé tkanivo nádory či iné štruktúry, ktoré sú pod ním. Ďalším softvérovým riešením je stabilizovaný obraz z pacientovho tela. Lekárovi by umožnil vidieť stabilizovaný obraz napríklad bijúceho srdca, lebo nástroje by vyvažovali pohyby tela. „V súčasnosti sa roboty využívajú len na pomerne jednoduché operácie,“ hovorí Guang-Zhong Yang, vedúci tímu na Imperial College. „V budúcnosti sa však určite budú používať aj na komplikované operácie, napríklad bijúceho srdca.“
Zošívačka žalúdka
Darzi a Yang nie sú sami. V máji tohto roku použili kanadskí lekári pôsobiaci na University of Calgary robota neuroArm na odstránenie nádoru z mozgu 21-ročnej ženy. Šlo o prvú operáciu tohto druhu na svete.
Americká firma Satiety testuje robotickú zošívačku žalúdka, ktorá sa pacientovi vsúva cez ústa, takže pre zmenšenie žalúdka netreba rezať obéznemu pacientovi brucho. Vedci v nemeckom Inštitúte robotiky a mechatroniky centra DLR pracujú na odľahčenom systéme MIRO, ktorý je založený na rovnakej technológii ako robotická ruka požívaná vo vesmíre.
Autor: trn
