;) |
Filmárik a filmuška
Našich dvoch hlavných hrdinov, Marcusa Fenixa a Dominica Santiaga, stretávame po šiestich mesiacoch od momentu, kedy sa im podarilo odpáliť devastujúcu bombu v presvedčení, že pomocou nej nadobro zlikvidujú hordu mimozemských nepriateľov. O ich ozrutnom počte sa presvedčili chvíľku nato, keď vysvitlo, že explózia protivníkov iba pošteklila. Dokonca ich neoslabila ani natoľko, aby si dali obednú pauzu. Naopak, rozhodli sa rozťahanú vojnu urýchliť a teraz strhávajú pod zem rovno celé mestá. O chvíľu má prísť na rad aj posledné útočisko ľudského rodu – mesto Jacinto. Zúfalé situácie vyžadujú zúfalé riešenia, a tak sa ľudia po nesmierne motivujúcom príhovore svojho vodcu rozhodnú namiesto čakania na istú smrť vyraziť do protiútoku.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Kým sme v prvom Gears cítili „cez vysielačku“ iba chabý náznak ozrutného konfliktu, na ktorého pozadí sa odohrávala súkromná vojna niekoľkých vojakov o prežitie, pokračovanie nám ho predstavuje v celej svojej majestátnosti. Prvé slovo, ktoré vám napadne po niekoľkých úvodných desiatkach minút hry, je blockbuster. So všetkými svojimi negatívami i pozitívami. Hra je zrazu veľkolepá – z jednotlivcov sa stali armády, z klaustrofobických priestorov prevzdušnené exteriéry, z pekných animačiek filmové intermezzá. Áno, blocbusterovosť so sebou prináša nevyhnutný pátos či klišé a stále sú hlavným naratívnym prvkom drsné, cez zuby cedené hlášky vojakov, ktorých stehenné svalstvo má väčší obvod ako ja v zimnej bunde, no nová poloha príbehu svedčí hre oveľa viac ako tá z prvého dielu. Navyše sa teraz hrdinovia správajú o trochu ľudskejšie než minule. Nech už sa odohrávajú na obrazovke akékoľvek osobné či globálne tragédie, i tak je tento rozmer vďaka štylizácii hlavných postáv viac úsmevný než presvedčivý, nový scenárista a celkový prístup k podaniu príbehu ale hre rozhodne pomohol. Blockbusterovitosť pritom nesrší iba z videí, reálne sa premieta do dynamiky boja, čo je asi najväčšie plus singleplayerovej kampane.
Spoznaj svojho nepriateľa
Boje nabrali nový, atraktívnejší spád. Už tu nie sú len z dier vyliezajúci nepriatelia v jedinej uličke, ktorých sem-tam prestrieda nejaký boss. V Gears of War 2 sa cítite ako súčasť ozajstného kolosálneho konfliktu, ktorý sa odohráva na mnohých frontoch. A vy si vyskúšate takmer všetky. Už nemusíte zabiť sám každého tajtrlíka, aby misia išla ďalej. Akciu s reálnou podporou vojakov a ťažkých strojov po vašom boku striedajú komornejšie poňaté pasáže, kde sa opäť vaša úderná jednotka Delta obmedzí na pár členov.
Všetko je v pohybe, neustále sa meniacim podmienkam treba prispôsobovať taktiku boja. Obrovské príšery striedajú pechotu neraz pozostávajúcu z desiatok a desiatok Locustov, väčší protivníci už nie sú „iba“ sporadickým zavŕšením levelov. Kým si také monštrá ako Brumak, Corpser či Seeder v prvej časti vyžadovali osobité podmienky v level-dizajne (a lá tu je veľká stacionárna zbraň alebo hammer of dawn, takže sa pripravím na to, že idem zabiť 10 metrovú obludu), v pokračovaní hry sú súčasťou bežných súbojov. Uprostred ostreľovania sa pešiakov každú chvíľu na bojisko len tak mimochodom priletí alebo odniekiaľ vylezie prerastený súper a zrazu sa treba adekvátne zachovať. Nebojte sa ale, že by autori prestali brať rozmery nepriateľov ako vyvrcholenie istých pasáži. Párkrát sa vám stane, že budú proti vám stáť entity, ktoré sa nevlezú ani na celú obrazovku.
Keď ste sa doteraz považovali za znalca evolučných vetiev čeľade Locust, Gears of War 2 otrasie vašim sebavedomým. Na scénu totiž prichádza množstvo nových príšer s rozličnými pohybovými či anatomickými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú k variabilným útočným taktikám. Okrem toho na ich spôsobe boja zaváži dosť i to, akú hračku si po rannej rozcvičke vytiahli zo skrine...
Muničný sklad na vandrovke
Napríklad takí boomeri sa už neobmedzujú len na raketomet, naučili sa narábať aj s mínometom, guľometom či plameňometom a tí, ktorí sa so sebou rozhodli zobrať štít, si povedali, že tých pár kíl nadrozmerného budzogáňu naviac už veľmi nezaváži, tak vlečú aj ten.
V predchádzajúcej vete je viacero slov, ktoré si zaslúžia osobitnú pozornosť, takže poporiadku. Nové prírastky do arzenálu ako mínomet (mortar) a guľomet (mulcher) sa vyznačujú devastujúcou palebnou silou, ale výrazne obmedzujú váš pohyb. Nemôžete s nimi skákať do strán ani behať a už i základná chôdza vám s nimi ide trošku horšie ako zvyčajne. Tieto príručné muničné sklady treba pre správne použitie oprieť o zem, čím ešte viac obmedzia vašu mobilitu. Odmena: väčšinou ich smrtonosnej paľbe dlho neodolajú ani tí najtuhší protivníci. S mortarom treba pri streľbe správne odhadnúť vzdialenosť, čo je príjemným spestrením súbojov. Čo robí plameňomet, asi netreba zvlášť opisovať. Flambovaného Drona podávajte so štipkou vnútorností čerstvo rozrezaného Reavera...
Po mŕtvom boomerovi môžete zobrať aj štít, ktorý je skvelým obranným prvkom. Daňou za to je, že súčasne s ním môžete používať len jednoručné zbrane, čo sú v tomto prípade pištole. Kedykoľvek ho navyše môžete zaraziť do zeme a využiť ako štandardný kryt. Keď už sme pri tých pištoliach, aj ich počet sa rozrástol. Zmenil sa i klasický Hammerburst, základná puška Locustov, ktorá už nie je len zbytočná „bezzubá“ náhražka Lancera (rozumej bez motorovej píly), ale ponúka mód presnejšej streľby, ktorý veľakrát oceníte.
Ďalšou skvelou novinkou je možnosť zodvihnúť zranených protivníkov a použiť ich ako štít. Síce sa pri intenzívnej paľbe postupne rozpadne, no neraz vám zachráni život. Veľké zadosťučinenie ponúkajú aj ťahy, ktorými dorazíte súpera zblízka. Klasické zašľapnutie tváre zostalo, pribudlo umlátenie päsťami, rýchly úder do zátylku a osobitná animačka „finishing move“ pre každú zbraň.
Zmenou prešli aj granáty, okrem toho, že z nich môžete robiť pasce a používať ich ako míny, prirástol do zbierky granát s jedovatým plynom, ktorý usmrcuje postupne. A dymový granát vás tentoraz pri svojej explózii dokáže na chvíľu zvaliť na zem. Aj popri všetkých týchto novinkách zostal pôvodný arzenál v nezmenenej podobe, takže tu nájdete klasickú sniperku, brokovnicu, obľúbený torque bow s lepiacimi sa výbušninami či boomshot.
Dvaja. Aké krásne je byť dvaja...
Najsilnejšou stránkou Gears of War bol multiplayer, ktorý pri troche slabej vôle dokázal pohltiť všetok váš voľný čas (v horšom prípade i čas vyčlenený na učenie, prácu, priateľku...). Gears 2 ponúka ďalších pár faktorov, ktoré túto vôľu oslabujú.
Môžeme začať drobnými ale naozaj vítanými zmenami, ako je doladenie súboja s Lancermi nablízko. Keď na seba zaútočia dvaja hráči s motorovými pílami súčasne, už to nie je len o náhode – musia sa pretekať v stískaní tlačidla B. Prežije ten rýchlejší. Maximálny počet hráčov v jednom tíme sa rozrástol na 5, pribudla aj možnosť aktivovať prekvapivo inteligentných botov. Zjemnil sa účinok brokovnice (stále je to silná zbraň, teraz ňou ale naozaj treba mieriť), pribudol nástroj proti kamikadze jednotkám (keď do niekoho strieľate, spomaľuje ho to v behu) a hlavne sa minimalizovali neslávne známe božie host-powers, vďaka ktorým to vyzeralo tak, že mal host na konci každého súboja o polovicu usmrtení viac a o polovicu úmrtí menej ako hociktorý iný hráč. Multiplayerových zápasov sme ani zďaleka neodohrali dosť na to, aby sme to mohli posúdiť na sto percent, s výrazným prejavom host-powers sme sa ale našťastie zatiaľ nestretli (klop-klop na šéfredaktorovu hlavu).
Skvelú zábavu ponúka aj kooperatívny mód – či už na jednej konzole alebo po sieti. Levely sú nadizajnované tak, aby si hráči mohli pomáhať a aby sa skutočne dalo spolupracovať. Navyše teraz môžete pozvať kamaráta do hry kedykoľvek a dokonca ani nemusíte byť na rovnakej náročnosti. Žiaľ, stále hlavnou kampaňou nemôžu prechádzať naraz viac ako 2 hráči, hoci postáv vo vašom komande by na to bolo dosť. Ale...
Až piati hráči naraz sa spolu môžu pustiť do módu Horde. Na vybranej mape sa na vás vo vlnách valia nepriatelia. Vďaka obmedzenému arzenálu a stúpajúcej náročnosti 50 vĺn sa naozaj prejaví nutnosť spolupracovať, komunikovať s ostatnými hráčmi a zvoliť správnu taktiku. Aj keď sa v tomto móde nerespawnujete, môžete si z času na čas dovoliť zomrieť. Aby ste všetci postúpili do ďalšieho kola, stačí, aby prežil jeden z vás. Flákať sa však nedá. Nečakajte, že vás jeden hrdina potiahne do finále – to by bolo nad jeho sily. Naozaj sa musíte zodpovedne zapojiť všetci a dostať zo seba to najlepšie. Horde je jedným z najlepších nových prvkov multiplayerovej hry.
Ale zďaleka nie je jediným. Všetky staré typy ako Warzone, Annex či Assassination si môžete zahrať aj v Gears 2, určite vás ale potešia aj tri ďalšie nové módy. Skvelý je Submission, ktorý sa najviac podobá známemu Capture the Flag – iba s tým rozdielom, že je v tomto prípade „flag“ ozbrojený, utekajúci chlapík, ktorého treba zajať a dotiahnuť na určené miesto. Pre nerozlučné zaľúbene dvojice tu máme aj zábavný mód Wingman, v ktorom proti sebe hrajú dvojčlenné tímy. Tých môže byť na mape naraz až 5. Novinkou je i mód Guardian, v ktorom musíte za každú cenu brániť vodcu. Ak totiž zomrie, váš tím stratí privilégium respawnu. Do hry pribudol Annexu podobný King of the Hill. Pre Xboxákov je nový, ale PC-čkári si ho už mohli zahrať v počítačovej verzii Gears of War. Hra predstavuje 10 nových MP máp s možnosťou stiahnutia 5 obľúbených starých. Nie všetky sú dokonalé, každopádne sú dostatočne variabilné, aby si tú svoju našiel každý. Spestrením sú interaktívne lokácie, pri ktorých sa krajina v priebehu hry mení.
Jedinou chybičkou krásy na multiplayeri je tzv. Matchmaking. Žiaľ, občas trvá príliš dlho, kým systém nájde vašich spoluhráčov, potom kým nájde protivníkov, medzitým sa niekto rozhodne odísť, treba to absolvovať odznova... Hra je veľmi citlivá na konfiguráciu firewallu, respektíve portov na vašom routeri, takže sa dosť možno budete musieť pohrať s nastaveniami pred tým, ako si začnete multiplayer skutočne užívať. Aj keď MP lobby na prvý pohľad vyzerá, že ponúka viac možností ako predošlý diel, na veľké prekvapenie prináša niektoré obmedzenia. Nemôžete sa napríklad rozhodnúť, akú mapu alebo mód (našťastie si môžete vybrať aspoň skupinu, do ktorej patrí) si chcete zahrať. Všetko sa rozhoduje až po spárovaní tímov, pričom sa môže ľahko stať, že niekomu mapa alebo zvolený typ hry nevyhovuje, na čo preruší spojenia a vy môžete hľadať odznova. Pevne však veríme, že tieto nedostatky doladí v dohľadnej dobe patch.
Úžasným prvkom na multiplayeri Gears stále zostáva, že to na mapách nevyzerá, ako keby niekto vypustil hejno zbláznených klokanov, ktoré neprestajne a nepríčetne poskakujú. Dokonalý krycí systém a niekoľko ťahov ako kotúle do strán ponúkajú dostatočnú variabilitu uhýbacích manévrov a pritom pohyb postáv po bojisku pôsobí reálne. Súboje napríklad v takom Halo 3 vyzerajú skôr ako preteky v skokoch do výšky. Za to má u mňa Epic obrovské plus. Multiplayer je nechutný požierač času a keď sa nechcete nechať obrať touto hrou o pár mesiacov života, radšej ho ani neskúšajte.
Kulturista na kozmetike
Spomínali sme, že absolútne najkľúčovejšou zmenou v Gears of War 2 je dynamika súbojov. Nerobí to z nasledovníka úplne inú hru, akou bol predchodca, dáva mu to však príjemný nový rozmer a je dostatočným dôvodom na to, aby ste sa do neho s chuťou pustili. Všetky ostatné zmeny v hrateľnosti sú len kozmetické, ale veľmi jej pomáhajú – väčšinou ako v single, tak aj v multiplayeri. Ide o drobné vylepšenia, povedzme: Marcus môže konečne zoskočiť z malej výšky a nemusí všetko ustavične obiehať dookola. Doladené bolo ovládanie - pri behu sa hrdina mimovoľne nelepí na okolité steny, hoci aj teraz slúži na tieto dva pohyby rovnaké tlačidlo, nestáva sa, že by ste ním aktivovali funkciu, o ktorú nemáte záujem. AI nepriateľov bolo na vysokej úrovni už v prvom dieli a tentoraz vás Locusti svojim autonómnym rozmýšľaním prekvapia ešte viac. A nielen oni. Našťastie aj parťáci, ktorí už dokážu aj pomôcť, keď sa ocitnete na zemi. Z tejto nepríjemnej situácie sa môžete aspoň čiastočne snažiť dostať aj sami, po zásahu, čo vás zloží na kolená, už nemusíte len nečinne čakať, môžete sa pomaličky snažiť doplaziť k spoluhráčom.
Level dizajn prešiel vítanou zmenou, hlavne prekážky (až na pár výnimiek) za ktoré sa dá schovávať, pôsobia prirodzene. Veľa z krytov sa dá navyše zničiť, niektoré ponúkajú priam viac rizika ako bezpečia – napríklad vybuchujúce autá. Prostredia sa viac otvorili a vy môžete na bojisku vďaka tomu využívať rozmanitejšie prvky boja, nie len také, do ktorých ste podľa momentálnej scenérie dotlačení. Príjemne sa predĺžila aj hracia doba, kampaň by vám mala zabrať aspoň 10-12 hodín (je možné, že ostrieľaní hráči to na najľahšej náročnosti dajú aj za menej, ale kto by si to takto kazil, že?). Anonymné náramky na zbieranie nahradili osobnejšie zápisky, denníky či iné pozostalosti rozličných osôb. Hoci nejde o žiadne terno, stále je zaujímavejšie zdvíhať na zastrčenom mieste dokumenty s informáciou rozširujúcou vašu vedomosť o svete Sera, než identické náramky ako v prvom dieli.
Do všetkých týchto vylepšení si pridajte vychytávky, o ktorých bola reč už vyššie, a pochopíte, že tvorcovia naozaj rozmýšľali nad tým, ako nám zážitok z hry vylepšiť a obohatiť.
Vlastne až teraz mi napadlo, že by sa oplatilo zmieniť aj o grafike. Aspoň vidíte, že esencia zážitku Gears 2 je skutočne akčná hrateľnosť, nie len ohromujúci vizuál. Oho-ho, ale že sa teda zlepšil aj ten. Hlavne čo sa týka farebnosti a rozmanitosti prostredí. Nehovorím, že hra začala pôsobiť ako Viva Piňata, ale natrafíte tu už i na inú farbu než hnedú, sivú a čiernu. Prostredia pôsobia živšie a užijete si ich v celej ich krvavej, zdecimovanej a zdemolovanej kráse. Tentoraz naozaj extra krvavej. O technologickom prevedení asi netreba básniť, to zo screenov a videí dobre poznáte – je to to najlepšie, čo programátori vedia v týchto dňoch z boxu dostať. Zodpovedajúce je aj zvukové prevedenie a dabing. Vo frekvenčnom slovníku zostavenom z lexikálnej výbavy našich hlavných hrdinov by sa na prvých miesta bili slovíčka Fuck a Shit (tým ale nedemonštrujem kvalitu dabingu, to je len taký postreh). Zmena hudobného štýlu oproti jednotke ide ruka v ruke so spomínanou blockbusterovitosťou.
Sľúbili sme si...
Ľudia z Epicu nekecali. Gears of War 2 malo byť väčšie, lepšie a drsnejšie ako jednotka. Je. V kategórii 3rd person akcií ide o jednoznačného kráľa, ktorého dosť možno zosadí z trónu až druhé pokračovanie. Autorom sa podarilo spraviť ďalšiu nadstavbu čistej akcie postavenej na skvelom ovládaní a systéme pohybov/krycích manévrov, ktorú obohatili o súboje s väčšou dynamikou, zaujímavejšie podanie príbehu, náležitú veľkoleposť a o desiatky drobných, puntičkárskych vylepšení oproti prvému dielu (keby sme ich chceli len v náznakoch narvať do tejto zátvorky, predĺži sa záver o zopár odsekov). Gears of War 2 je titul, ktorý vo vašej mechanike zostane na rozdiel od mnohých iných hier dlho po prvom prejdení. Kampaň si napriek lineárnosti a testosterónovej, mačo-americkej štylizácii určite zopakujete niekoľkokrát a ak si nedáte pozor, multiplayer vás oberie o mesiace života.
