BRATISLAVA. Jednak preto, že ľudia vstupujú do manželstva neskôr a tiež preto, že mnohí stihnú počas života aj dve-tri manželstvá. Pre TASR to dnes uviedol sociológ Peter Ondrejkovič.
"Spolužitie manželov je veľmi skrátené oproti tomu, keď sa vytváralo na celý život," zdôraznil. Napriek tomu však dnes existujú oveľa silnejšie a emocionálnejšie vzťahy ako kedysi. "Ľudia neuzatvárajú manželstvo z finančných dôvodov, ale z lásky. Môžeme teda povedať, že vývoj rodiny ide dobrým smerom," dodal sociológ. Rodina podľa neho stále patrí medzi najvyššie hodnoty.
Sociologička Sylvia Porubänová tiež potvrdila hodnotu rodiny. "Bez ohľadu na to, že sa často hovorí o kríze rodiny, odborníci vedia, že prakticky desaťročia ide o jednu z najviac deklarovaných hodnôt," konštatovala.
Ondrejkovič zároveň upozornil, že aj mladí ľudia sa vracajú k rodinným hodnotám. "Sú tu prvé príznaky toho, že sa mladí ľudia vracajú k zaužívaným hodnotám aspoň raz do týždňa spoločný obed alebo čítanie rozprávok deťom pred spaním," vysvetlil s tým, že ide o veľmi cenné veci, ktoré robia rodinu rodinou. Na druhej strane však rastie počet neúplných rodín a detí, ktoré sa narodia mimo manželstva. "Ešte väčší je počet detí, ktoré sa síce v manželstve narodili, ale potom došlo k rozpadu rodiny," spresnil sociológ. V tejto súvislosti Porubänová upozornila na množstvo žien, ktoré žijú s deťmi v jednorodičovských domácnostiach bez manžela alebo partnera.
Sociológovia sa zhodli, že rodinný život je podmienený materiálnymi podmienkami. Nielen finančnými, ale aj prostredím, v ktorom rodina žije. "V súčasnosti už konkrétny životný štýl a následne i rodinné správanie a postoje primárne nezávisia od toho, či žije rodina v meste, alebo na dedine. Výraznejšie však závisia od vzdelania, príjmu, zamestnania a od iných určujúcich alebo limitujúcich možností a príležitostí," zhodnotila Porubänová.
Podľa Ondrejkoviča je veľká škoda, že každý nemá možnosť žiť v rodinnom dome, pretože "práve spolužitie generácií je dôležité". "Keby som mohol, odporučil by som viacgeneračné bývanie, aby sa ľudia naučili chápať medziľudské vzťahy," dodal apelujúc na problém úcty k starším. V dnešnej dobe totiž už ľudia nevedia využívať skúsenosti starých rodičov, ako to bolo kedysi. "Svet sa tak rýchlo zmenil, že ich skúsenosti, ktoré dakedy znamenali strašne veľa, už dnes nemajú hodnotu," upozornil.
Rovnaký názor majú sociológovia i na to, že rodinné hodnoty a aktivity môže výrazným spôsobom určovať aj vierovyznanie človeka. "Vplyv náboženstva je veľmi silný, no čo sa týka výskumu, nie je to zatiaľ dostatočne zmapované," konštatoval Ondrejkovič. Sociologička dodala, že niekedy môže ísť aj o manifestované hodnoty a normy a vnútrorodinné či reálne správanie vykazuje iné charakteristiky.
