Vedcom sa podarilo prísť na spôsob, akým podnietiť mozgové bunky myší, aby sa samé zregenerovali. Ide o objav, ktorý by mohol v budúcnosti pomôcť pri liečbe poranení miechy a mozgu.
Regeneráciu mozgových buniek reguluje niekoľko konkrétnych bielkovín. Vedcom sa ich podarilo určiť a odstaviť, čím urýchlili regeneráciu poškodených optických nervov pokusných myší.
„Je to prvýkrát, čo sme svedkami takej výraznej zmeny v regenerácii buniek na základe manipulácie len s molekulami," povedal Zhigang He z Bostonskej detskej nemocnice, ktorý výsledky svojho výskumu publikoval v časopise Science.
Iný tím vedcov zistil, že odstavením jednej bielkoviny, ktorej funkciou je tlmiť regeneráciu buniek, sa pokusné nervové bunky začali regenerovať.
Oba výskumy otvárajú nové možnosti pri liečbe poškodeného mozgového tkaniva a miechy - nechať bunky, aby sa zregenerovali samé.
Študijným materiálom boli najmä axóny - nervové vlákna, ktoré slúžia na prenos elektrických signálov po celom tele. „Totiž, ak sa poškodia axóny v ruke či nohe, dorastú naspäť," hovorí Marc Tessier-Lavigne, námestník riaditeľa výskumu v biotechnologickej firme Genentech Inc.
Naproti tomu, nervové tkanivo v mozgu alebo v chrbtici nedorastá, neobnovuje sa. Ak si niekto poranení miechu, následné ochrnutie býva trvalé. „Cieľom nášho bádania je prísť na to, prečo sa vlákna v centrálnej nervovej sústave neregenerujú," povedal Tessier-Lavigne.
Zhigang He sa sústredil na sieť génov, nazvaných mTOR. Táto sieť je veľmi aktívna pri raste nových nervových buniek; počas starnutia buniek jej aktivita klesá. Zdá sa, že poranenie nervovej sústavy túto sieť znefunkční úplne. Vedci sa domnievajú, že za to môžu dve bielkoviny, PTEN a TSC1. „Keď sme zablokovali tieto bielkoviny, axóny dorastali oveľa rýchlejšie," povedal He.
Myši s geneticky upraveným výskytom týchto bielkovín v tele si po narušení optického nervu zachovali viac neurónov, ako normálne myši a ich axóny dorástli do dvoch týždňov.
Z pokusu vyplýva, že nervové bunky majú schopnosť dorastať, len sú blokované bielkovinami. Tím teraz hľadá spôsob, ako tieto bielkoviny odstaviť pomocou liečív.
Tessier-Lavigne a jeho kolegovia sa sústredili na iný problém: chemické prostredie v tele, ktoré bráni regenerácii. „Ak by sa aj nervová bunka dokázala regenerovať, prostredie v tele jej v tom bráni," povedal.
Nerovová bunka z miesta, kde bola poškodená, vyšle rastový kónus. „Vyzerá to ako malá ruka na konci dlhého kábla," hovorí Tessier-Lavigne. Na kónuse sú drobné senzory, ktoré skúmajú chemické signály z okolitého prostredia. Ak ide o nerv v periférii, ako prst či noha, chemické signály sú priaznivé a nerv dorastie. V centrálnej nervovej sústave, naopak, signály rastu buniek bránia.
Tím Tessier-Lavignea odhalil, že jeden zo signálov je bielkovina PirB, obsiahnutá v myelínových pošvách, obaľujúcich neuróny. Po tom, čo túto bielkovinu utlmili, nervové bunky začali rásť. „Dúfame, že naše zistenie pomôže objaviť liek, ktorý umožní mozgu a mieche po zranení dorásť," povedal Tessier-Lavigne.
