Kozmické teleso 2008 TC3 si napriek nobelovskému obdobiu 7. októbra 2008 užilo svoju vedeckú mediálnu slávu, pričom to nebola iba štvrťhodinka. Zrazilo sa totiž so Zemou - a keďže pri tom veľkostne aj hmotnostne hralo výrazne druhé husle, na zrážku doplatilo ono.
Podľa všetkého celé zhorelo ešte počas preletu atmosférou, pre extrémne trenie pri rýchlosti takmer 13 kilometrov za sekundu, a pri záverečnom výbuchu.
Dostalo názov akoby planétka (asteroid). Zložením bolo prevažne uhlíkové alebo kovové. No keďže odvodené rozmery sú len asi tri metre (rozpätie 2 až 5 metrov), spadalo do kategórie meteoroidov. Tak či onak, je to prvé také teleso, ktoré sa podarilo zachytiť skôr, ako vstúpilo do atmosféry. Hoci s predstihom necelého dňa.
Objav si pripísalo observatórium Mount Lemmon pri arizonskom Tucsone (USA) v rámci tzv. Catalinského prieskumu oblohy. Nasledovali horúčkovité pozorovania profesionálnymi astronómami i astronomickými nadšencami. (Ťažko sa tu hľadá vhodné označenie tých druhých: „amatér" už kvôli odbornej zdatnosti a skvelému technickému vybaveniu často nie je výstižné a „nadšenec" akoby naznačovalo, že profesionáli nie sú takí zapálení pre vec.)
Vďaka tomu bolo možné stanoviť dráhu i rozmery telesa - a utíšiť hroziaci poplach. Teleso jednak mierilo nad riedko obývanú oblasť Núbie v severnom Sudáne, jednak jeho malý priemer ukazoval, že s veľkou pravdepodobnosťou celé zhorí ešte pred dopadom do tamojšej púšte.
Záber výbuchu v optickom svetle, získaný satelitom Meteosat-8.
Foto: EUMETSAT
To sa aj stalo, ako potvrdili zábery z europskeho satelitu Meteosat-8 a údaje výzvedných satelitov USA. 2008 TC3 vybuchlo desiatky kilometrov nad povrchom asi o 2:46 svetového času (5:46 miesteho). Energia výbuchu sa odhaduje na ekvivalent 1-2 kiloton TNT.
A výbuch v infračervenom svetle z Meteosatu-8.
Foto: EUMETSAT
Miesto - východne od Nílu asi 100-kilometrov od hranice s Egyptom - je naozaj pusté. No predsa tam len niekto bol aj s vhodným zobrazovacím zariadením, dokonca pomerne kvalitnou videokamerou. Po mesiaci sa konečne objavili predmetné snímky. Žiaľ, nie výbuchu, hoci podľa vzdialenejších svedkov rozžiaril noc ako pri mesačnom splne. „Iba" jeho plynných zvyškov a pretrvávajúcej oblačnej stopy 2008 TC3, ktorú medzitým všelijako pokrútili výškové vetry.
Zábery, z ktorých pochádza snímka, prevzatá z rubriky NASA nazvanej „Astronomický obrázok dňa", získal Mohamed Elhassan Abdelatif Mahir na úsvite 7. októbra 2008. Snímku zverejnil Muawia H. Shaddad z Chartúmskej univerzity (Sudán). Celá videosekvencia poslúži pri ďalšom spresnení lokalizácie javu a pokuse nájsť eventuálne meteority z telesa, ktoré zhorelo, ale časť azda výbuch rozmetal. (Možno sa rozpadalo už pred výbuchom.)
Video podporuje spomenuté svedectvá vzdialenej žiary na oblohe, ako aj jasný záblesk, ktorý pozoroval pilot dopravného lietadla spoločnosti KLM zo vzdalenosti vyše 1000-kilometrov, pričom žiaru zachytila aj webkamera na pláži v Egypte. Jav, vrátane odhadu energie výbuchu, potvrdili tiež detektory infrazvuku v Keni.
Hoci astronómovia zachytili 2008 TC3 iba krátko pred vstupom do atmosféry (predovšetkým kvôli jeho malým rozmerom), potvrdzuje to reálnosť vybudovania systému včasnej výstrahy pre vesmírnymi telesami. Predbežný projekt sa nazýva Spaceguard (čiže Kozmická stráž) a hoci má podporu vlád, zatiaľ ho realizujú skôr akademické a neziskové inštitúcie spolu s nadšencami. Podobne veľkých telies preniká do atmosféry až desať ročne.
Hlavný zdroj: Správa Iana O´Neilla, Universe Today z 8. novembra 2008.
