BRATISLAVA. Francúzsko-európsky satelit CoRoT (Convection Rotation and Planetary Transists) je známy predovšetkým viacerými objavmi mimoslnečných planét. Má však aj iné úlohy.
Koncom 70. rokov 20. storočia astronómovia objavili, že Slnko osciluje a to súbežne s niekoľkými periódami. Zrodila sa slnečná seizmológia. Tak ako sa zo skúmania seizmických vĺn veľa dozvedáme o vnútri Zeme, slnečné oscilácie prinášajú informácie o vnútri našej hviezdy. To je veľmi významné aj pri predpovediach slnečnej aktivity a jej vplyvov na kozmonautiku či zemskú klímu.
Ak máme slnečné oscilácie pochopiť, treba ich zasadiť do kontextu oscilácií iných hviezd. To narazilo na viaceré problémy.
Dostatočne dlhé špecifické pozorovania sa totiž nedali uskutočniť zo zemského povrchu. CoRoT pozoroval dva mesiace hviezdu HD49933 a 156 dní hviezdy HD181420 a HD181906. Všetky tri ležia pomerne blízko a patria do tej istej širšej hviezdnej kategórie ako Slnko. Ide o kategóriu hlavnej postupnosti, teda fázy dlhodobej, viac-menej stabilnej výroby termonukleárnej energie v strede. Ibaže sú o dosť horúcejšie ako ono. Z toho vyplynulo očakávanie, ktoré satelit potvrdil: zistil, že oscilujú intenzívnejšie ako Slnko, približne 1,5-krát.
Periódy ich oscilácií stále zaostávajú za modelovými predpoveďami zhruba o 25 percent. Vysvetliť to musia teoretici.
Všetky tri hviezdy majú až trikrát jemnejšiu zrnitosť horúceho plynného povrchu, tzv. granuláciu (tok energie zvnútra hviezdy člení povrch na akési bunky), ako Slnko. To zhruba odpovedá očakávaniam, keďže ide o horúcejšie hviezdy s intenzívnejším tokom energie.
V Science o tom napísal Eric Michel z Parížskeho observatória v Meudone so 43 kolegami.
Koncom 70. rokov 20. storočia sa zrodila slnečná seizmológia. Tak ako sa zo skúmania seizmických vĺn dozvedáme o vnútri Zeme, slnečné oscilácie prinášajú informácie o vnútri našej hviezdy.
Autor: urb
