SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky
OČAKÁVANÉ ZACELENIE OZÓNOVEJ DIERY JE NOVOU NEISTOU KARTOU VO VÝVOJI PODNEBIA

Klimatológovia dobyli aj Antarktídu. Čo ďalej?

Nárast priemerných teplôt v Arktíde aj Antarktíde je výsledkom ľudskej činnosti. Konštatuje to štúdia britských klimatológov, ktorí vylúčili vplyv prírodných faktorov na nárast priemerných teplôt pri oboch póloch.

Puknutý ľadovec v Antarktíde.Puknutý ľadovec v Antarktíde. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ – REUTERS)

BRATISLAVA. Výskum publikovaný v odbornom časopise Nature Geoscience prináša argumenty, ktoré nemala k dispozícii správa z roku 2007, pripravená odborníkmi Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). V správe IPCC sa píše, že Antarktída je posledným kontinentom, kde sa ľudský vplyv na klímu nepozoroval.

„Hlavné posolstvo nášho výskumu znie, že sme schopní prvý raz pripísať otepľovanie Arktídy aj Antarktídy ľudskému vplyvu,“ povedal vedúci autor štúdie Nathan Gillett z Univerzity východného Anglicka.

Premenlivé miesta

Sledovanie klimatickej zmeny na póloch Zeme je oveľa zložitejšie ako inde. Polárne oblasti sú z klimatického hľadiska najvariabilnejšími miestami na Zemi a pre ťažké podmienky tu majú merania pomerne nekompletnú históriu.

Napriek tomu mali vedci k dispozícii dostatok údajov, pochádzajúcich z meraní za posledných 50 rokov. Zhromaždilo ich okolo 70 polárnych staníc (v Arktíde pracovali so storočnými záznamami z 80 staníc).

Tím vedený Alexeyom Karpechkom z Univerzity východného Anglicka vyhodnotil dáta pomocou najnovších počítačových klimatických modelov. V jednom sa opieral iba o prírodné faktory ovplyvňujúce klímu, ako sú zmeny slnečnej aktivity a výbuchy vulkánov. V ďalšom vedci pridali vplyv ľudských aktivít vrátane emisií skleníkových plynov a pôsobenia ozónovej diery.

Je to úplne jasné

Skleníkové plyny pochádzajúce z ľudskej činnosti sa šíria globálne po celej Zemi a pretrvávajú v atmosfére. Ich vplyv sa prejavil aj v neobývaných polárnych oblastiach.

V Arktíde je oteplenie citeľnejšie – asi o dva stupne Celzia za uplynulých 40 rokov – no nevyhlo sa ani rozhodujúcej časti Antarktídy. „Pre mňa je úplne jasné, že za zmenu môže ľudská činnosť,“ povedal Karpechko.

Modely paradoxne ukázali, že otepľovanie nad Antarktídou by bolo ešte citeľnejšie, keby nebolo ozónovej diery. Tá vznikla najmä vypúšťaním freónov, čiže opäť s ľudským prispením. Pribúda tak ďalšia skrytá karta globálneho otepľovania, pretože ozónová diera má zmiznúť okolo roku 2050.

Karpechko však upozornil, že vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia je pre vývoj klímy oveľa väčšou hrozbou ako predpokladané zacelenie ozónovej diery.

Správa Gillettovho a Karpechkovho tímu ďalej podkopáva názory klima­skeptikov, ktorí vnímajú globálne otepľovanie buď ako prehnanú paniku, alebo ako súčasť prírodného cyklu. Klimatológovia dobyli aj ich poslednú baštu – Antarktídu.

Ešte aj metán

Ďalšia výskumná správa z projektu, príznačne nazvaného Damocles, nedávno zdokumentovala pokračujúci úbytok priemernej hrúbky ľadovca v Arktíde. Je najtenší od čias, kedy sa začali viesť záznamy.

Úbytok ľadu zvyšuje priemernú teplotu zeme, čo môže viesť k ďalšiemu topeniu permafrostu, ktorý konzervuje ohromné množstvá metánu. To sa už deje. Koncom septembra oznámil britský The Independent, že vedci na palube ruskej výskumnej lode zistili v Arktíde únik miliónov ton podmorského metánu do ovzdušia.

V uplynulom roku sa zvýšili prvý raz po ôsmich rokoch atmosférické koncentrácie metánu, 20-násobne silnejšieho skle­níkového plynu než oxid uhličitý. Metán, ktorý uniká z mokradí, ryžových polí, lesných požiarov a uhoľných baní, dovtedy príroda stačila pohlcovať. Teraz sa však začína hromadiť v atmosfére, čo nie je dobrou správou pre vývoj klímy.

Hlavný zdroj: New Scientist

Hlavné posolstvo nášho výskumu znie, že sme schopní prvý raz pripísať otepľovanie Arktídy aj Antarktídy ľudskému vplyvu.


Nathan Gillet, Univerzita východného Anglicka
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kedy sa dostanete na rad? Zverejnili podrobnosti očkovacej stratégie

Mladší ako 45 rokov sa dostanú na rad ako poslední.

Očkovanie v UNLP.

Koronavírus: Pribudlo 2 484 nových prípadov. Potvrdili aj ďalších sto úmrtí na covid (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 228-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 3 737 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

Ilustračné foto.

Vlhovej brat: Aj v lyžovaní je politika. Každý chce s nami vybabrať

Vlha hovorí, prečo posledné preteky nedopadli podľa očakávaní.

Petra Vlhová, Boris Vlha
Nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Neprehliadnite tiež

Podcast Zoom

Zoom: Vedci objavili nový druh hviezdy

Týždenný podcast o novinkách z vedy.

Vedátorský podcast

Prečo sa magnetické pole Zeme hýbe a ako sa udrží mucha na stene?

Od muchy na stene až po kvantovú nadvládu a gravitačné vlny, Vedátorský podcast odpovedal na otázky poslucháčov.

Ilustračná foto
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.