BRATISLAVA. Výskum publikovaný v odbornom časopise Nature Geoscience prináša argumenty, ktoré nemala k dispozícii správa z roku 2007, pripravená odborníkmi Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC). V správe IPCC sa píše, že Antarktída je posledným kontinentom, kde sa ľudský vplyv na klímu nepozoroval.
„Hlavné posolstvo nášho výskumu znie, že sme schopní prvý raz pripísať otepľovanie Arktídy aj Antarktídy ľudskému vplyvu,“ povedal vedúci autor štúdie Nathan Gillett z Univerzity východného Anglicka.
Premenlivé miesta
Sledovanie klimatickej zmeny na póloch Zeme je oveľa zložitejšie ako inde. Polárne oblasti sú z klimatického hľadiska najvariabilnejšími miestami na Zemi a pre ťažké podmienky tu majú merania pomerne nekompletnú históriu.
Napriek tomu mali vedci k dispozícii dostatok údajov, pochádzajúcich z meraní za posledných 50 rokov. Zhromaždilo ich okolo 70 polárnych staníc (v Arktíde pracovali so storočnými záznamami z 80 staníc).
Tím vedený Alexeyom Karpechkom z Univerzity východného Anglicka vyhodnotil dáta pomocou najnovších počítačových klimatických modelov. V jednom sa opieral iba o prírodné faktory ovplyvňujúce klímu, ako sú zmeny slnečnej aktivity a výbuchy vulkánov. V ďalšom vedci pridali vplyv ľudských aktivít vrátane emisií skleníkových plynov a pôsobenia ozónovej diery.
Je to úplne jasné
Skleníkové plyny pochádzajúce z ľudskej činnosti sa šíria globálne po celej Zemi a pretrvávajú v atmosfére. Ich vplyv sa prejavil aj v neobývaných polárnych oblastiach.
V Arktíde je oteplenie citeľnejšie – asi o dva stupne Celzia za uplynulých 40 rokov – no nevyhlo sa ani rozhodujúcej časti Antarktídy. „Pre mňa je úplne jasné, že za zmenu môže ľudská činnosť,“ povedal Karpechko.
Modely paradoxne ukázali, že otepľovanie nad Antarktídou by bolo ešte citeľnejšie, keby nebolo ozónovej diery. Tá vznikla najmä vypúšťaním freónov, čiže opäť s ľudským prispením. Pribúda tak ďalšia skrytá karta globálneho otepľovania, pretože ozónová diera má zmiznúť okolo roku 2050.
Karpechko však upozornil, že vypúšťanie skleníkových plynov do ovzdušia je pre vývoj klímy oveľa väčšou hrozbou ako predpokladané zacelenie ozónovej diery.
Správa Gillettovho a Karpechkovho tímu ďalej podkopáva názory klimaskeptikov, ktorí vnímajú globálne otepľovanie buď ako prehnanú paniku, alebo ako súčasť prírodného cyklu. Klimatológovia dobyli aj ich poslednú baštu – Antarktídu.
Ešte aj metán
Ďalšia výskumná správa z projektu, príznačne nazvaného Damocles, nedávno zdokumentovala pokračujúci úbytok priemernej hrúbky ľadovca v Arktíde. Je najtenší od čias, kedy sa začali viesť záznamy.
Úbytok ľadu zvyšuje priemernú teplotu zeme, čo môže viesť k ďalšiemu topeniu permafrostu, ktorý konzervuje ohromné množstvá metánu. To sa už deje. Koncom septembra oznámil britský The Independent, že vedci na palube ruskej výskumnej lode zistili v Arktíde únik miliónov ton podmorského metánu do ovzdušia.
V uplynulom roku sa zvýšili prvý raz po ôsmich rokoch atmosférické koncentrácie metánu, 20-násobne silnejšieho skleníkového plynu než oxid uhličitý. Metán, ktorý uniká z mokradí, ryžových polí, lesných požiarov a uhoľných baní, dovtedy príroda stačila pohlcovať. Teraz sa však začína hromadiť v atmosfére, čo nie je dobrou správou pre vývoj klímy.
Hlavný zdroj: New Scientist
Hlavné posolstvo nášho výskumu znie, že sme schopní prvý raz pripísať otepľovanie Arktídy aj Antarktídy ľudskému vplyvu.
Nathan Gillet, Univerzita východného Anglicka
 |
