;) |
A to sme sa tešili, že konečne dostaneme do ruky RPG, ktoré bude hrdinu ukazovať v trochu inom svetle, v tom ľudskejšom. Ono to niekedy vyzerá úplne naopak. Nemusí hneď hrdina pravidelne cikať a kakať (aj keď vo Fable 2 sa hrdina posrať môže, ale všetko je to len akože), ale božskosť či pekelnosť v niektorých prípadoch nadobudnete lusknutím prstov. Fable 2 je RPG hrou, ale bez urážky k Molyneuxovi, je to RPG hra pre mainstream, menej náročných hráčov, prípadne ľudí, ktorým stačí si strihnúť hodinku dve denne.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Black & White
Rozprávanie sa začína v mladosti hlavného hrdinu, kde je vašou prvou voľbou pohlavie. Detské radovánky síce netrvajú dlho, predstavia vám základy ovládania, ale i tak sú to pomerne unavujúce chvíle. Jedinou vašou úlohou je naškriabať päť zlatých na zázračnú skrinku, po ktorej otvorení si môžete niečo zaželať. Váš súrodenec tak spraví, a hoci sa to nezdá, napokon sa tajné prianie splní a... a aby to bola dokonalá rozprávka, príbehom o zlom kráľovi, pomste za smrť súrodenca (alebo ste to fakt nečakali?), hľadaní hrdinov a proste všetky tie pekné veci. Zem Albion by sa dala prirovnať k stredovekej krajine s miernym nádychom fantasy – teda ak veríte, že škreti a podobné zvieratká skutočne v stredoveku žili, potom je to stredovek čistý ako ľalia. Dospelý hrdina však už vo svojom detstve pracuje na formovaní svojej morálky. Pätica úvodných úloh vám dá okamžite možnosti ako sa prikloniť buď na stranu dobra alebo zla. Ono to vlastne ani viditeľné zlo byť nemusí, pretože spravíte dotyčnému menšiu službičku, ale táto voľba tu je.
Len na vás teda je, či pomôžete miestnemu strážnikovi, ktorý stratil zatykače alebo ich dáte pochybnému pánovi. Obaja zaplatia rovnako, podobných volieb je hneď niekoľko: pozabíjate netopiere v sklade, alebo náhodou to schytajú okolité sudy, čiže pomôžete buď obchodníkovi - majiteľovi skladu alebo ďalšiemu živlu, ktorý má s obchodníkom nevyrovnané účty a chce ho pripraviť o zisk. Čierna a biela, dobro a zlo. Striktné rozdelenie v úlohách formuje vašu osobnosť a tým pádom aj vplyv na ostatných, respektíve ich správanie sa k vašej osobe. Toto sofistikované vysvetlenie hovorí o jedinom: budete dobrí, budú vás mať v mestečku radi. Nepomôžete im, ale naopak spravíte napriek, nadšení nebudú, ak však budete skutočne nepríjemným zloduchom, pôjde z vás strach.
Je to prosté a funguje to už roky, nebudeme to predsa považovať v roztomilom svete Albionu za niečo extrémne originálne. Je samozrejme príjemne vidieť ako vás ľudia oslovujú na ulici, ako sa za vami paničky otáčajú a sú do vás platonicky zamilované. Alebo páni hádžu očkami po ladných krivkách ženských hrdiniek. Proste si môžete vybrať, či budete kopať za Slovan alebo za Trnavu. Podľa vašich rozhodnutí sa mení nálada vo svete, dostávate úlohy, iné zostanú pred vami ukryté, funguje to ako v každom poriadnom RPG.
Sex v meste
Doslova. Tým ako sa správate ovplyvňujete ľudí okolo seba. Keď si získate sympatie občanov (alebo im svojim škodením naopak budete naháňať strach), dajú vám napríklad zľavy v obchodoch. Jednoduchšie si taktiež nakloníte opačné pohlavie a keďže my sme dobráci od kosti, po čase za nami behali nadržané paničky s ponukou na sobáš. Ľudia sú radi, ak v ťažkých časoch nájdu na ulici človeka, ktorý ich ochráni a poteší. Správanie ovplyvňujete gestami. Môžete im nahnať strach alebo naopak rozveseliť, môžete všetkých pobaviť vtipnými scénami (a áno, prdíte), prípadne tancom, pískaním, chlapáckym posilňovaním – a všetko to vykonávate minihrami.
Vyberiete si (buď z kruhového menu, ktoré sa najviac podobá na Viva Pinatu alebo z rýchlej voľby cez D-Pad) činnosť, držíte tlačidlo, na obrazovke sa objaví špeciálny bar, v ktorom sa skracuje farebný prúžok a prechádza z červenej farby do zelenej. Čim dlhšie držíte akciu, tým je prúžok užší a vy za predvedenú akciu budete odmenení vyššou mierou. Stačí len vo vhodnom momente zastaviť bimbajúci kurzor, ktorý lieta po spomínanom bare, vo farebnom prúžku a máte vyhraté. Ak sa to nepodarí, povedzme pri tanci to nezvládnete, tak hrdina spadne a keď už nepoteší tanečnými kreáciami (a tým pádom ohúri), aspoň ostatných rozosmeje. Pri „bábkovom“ divadle to zas vypáli úplne opačne. Po neúspešnom pokuse pobaviť ľudí, vytvoríte drastický príbeh a to sa malým detičkám, nadržaným mamičkám a poblázneným ocinkom, nepáči, takže sú zhrození a boja sa vás.
A kde je ten sex? V mestách sa vyskytujú prostitútky, ktoré za lacný peniaz spravia to, čo majú. Fable 2 bude možno prvou hrou, v ktorej si môžete vybrať, či chcete sex s kondómom alebo bez ochrany. Sexu chtiví jedinci nemusia siahať hneď do svojich rozkrokov, pri „akte lásky“ uvidíte čiernu obrazovku, počujete nejaké to ach, vaša partnerka/partner povie nejakú nežnú vetu typu „ej, ty kanče“ a to je všetko. Pri sexe bez ochrany máte slušnú šancu, že sa stane niečo nepekné. Minimálne neočakávané. Slečna môže porodiť dieťa a to môže potom vyrásť. Lenže aby sa tak stalo, musíte slečne (dobre, môže to byť aj... povedzme zachovalá a skúsená žena) ponúknuť prstienok, kúpiť dom (kde môžete samozrejme aj vy spávať) a v kolíske máte drobca, ktorý raz vyrastie.
Znie to úžasne zaujímavo, neskutočne chytľavo, avšak celé je to otázka zopár klikov, ktoré postupne prechádzajú do zautomatizovanej činnosti. Príliš umelej na to, aby ste mali dokonalý pocit z prirodzeného života. Keď je niekto smutný, tak mu prdnete, keď má niekto rád pochvaly, tak ho/ju pochválite a keď chcete ísť s niekým do postele, tak tu posteľ najprv musíte mať a omotať si dotyčnú osobu okolo prstu. Čo je zas možno až príliš jednoduché. Opakujete do nemoty akcie, ktoré fungujú a máte vyhrané. To máme v praxi ten náš prirodzený život hrdinu, rodinný život hrdinu a to decko, ktoré si možno spravíte, je tiež len menším človekom. Ste od rodiny dlho preč? Manželka vám to povie, tak 3x zatancujete, pochválite ju, zaspievate a hajde do postele. Dieťa je na tom podobne a týždne na cestách máte odpustené za minútku hrania.
Doma dobre
Tak je to so všetkým. Svoje bydielko – a môžete ich mať more – si vylepšujete novým nábytkom. Dobrý nápad, spracovanie neskutočne plytké. Musíte najprv bežať do obchodu, tam nakúpiť tých zopár vecí, ktoré môžete v domácnosti vymeniť: teda skrine, stoličky, stôl, posteľ, sporák, nočný stolík a ešte možno zopár vecí. To by zlé nebolo, prechádzky vám zle nespravia, ale je to mierne nepraktické. Potom vyberiete špeciálnu ponuku z menu vývesnej tabuli pred domom a ste v stavebnom móde. Takže s panákom prídete ku stolu, kliknete, vyberiete stôl, ktorý vymeníte za terajší a už ho máte na mieste. To isté pri zopár ostatných vybraných predmetoch. Žiadny veľký výber, žiadna manipulácia s objektmi, žiadne blbinky, ktorými by ste si skrášlili prístrešok.
Nečakali sme nič také ako The Sims, ale toto je skôr úbohé ako zábavné. Možností málo a silné slová sú napokon len kratučkou zastávkou na vašej púti. Na začiatku zabaví, vrátite sa k tomu len v nutnom prípade. Výbavou totiž zvyšujete ceny domov. Presne tak, domy nakupujete, môžete ich prenajímať a v pravidelných intervaloch vám pribúdajú peniaze. To isté sa môže diať s obchodmi, ktoré sú drahšie ako obyčajné domy, ale i viac vynášajú. V tomto prípade ide Fable 2 celkom príjemnou cestou a po vzore nášho premiéra sa náš hrdina rozhodol znárodňovať. Všetko. Každý jeden domček, každú jednu predajňu. Je to krok náročný, mamonársky, ale o to viac bude zábavný, keďže týmto spôsobom bude logicky možno hýbať ekonomikou celých miest ovplyvňovaním cien jednotlivých tovarov. A to potom len bude ficoland. No a treba vyzdvihnúť vynikajúcu vlastnosť hry, podľa ktorej sa vypočítava váš príjem aj pri vašej neprítomnosti, čiže vypnutej hre. Zapnete ju o deň-dva a vám na konto pribudne nejaká tá sumička, ktorú by obchody za deň-dva zarobili.
Najlepší priateľ človeka
Samozrejme je ním pes. Štvornohý kamarát je nielen vašim priateľom na dlhých cestách, ale zároveň aj pomocníkom. Adekvátne na neho vplývajú vaše skutky. Ste k nemu milí, neustále okolo vás lieta, vrtí chvostom, nájde poklady prípadne zahrabané veci, ktoré by ste inak neodhalili. Na všetko upozorní brechotom, vrátane nepriateľov, do ktorých sa po naučení útoku dokonca môže aj pustiť. V kníhkupectve totiž nájdete mnoho pergamenov o výučbe psov. Stačí, ak si ich zakúpite, naučíte psa novému kúsku (a to môže byť aj lepšie hľadanie pokladov, váľanie sudov či iné zábavky) a je to. Lenže nech to znie akokoľvek zaujímavo, znovu je celá procedúra zúfalo zjednodušená do prostého aktivovania činnosti a pes už všetko robí tak ako má. Je síce nádherné vidieť bežať ho popri vás a dokonca vám v prípade, že ste na neho boli dobrí, aj pomôže v jednej nepríjemnej situácii. A vy sa z neho budete tešiť, pretože jeho animácie sú verné a prepracované. Avšak znovu platí, že stačí zvoliť (hoc aj prvýkrát) príkaz a pes ho vykoná. Kedykoľvek. Žiadne rozšírené učenie, žiadne kŕmenie. Je to síce kamarát a ani vo sne nám nenapadlo biť ho, ale je to len štvornohá vec, skutočný priateľ nie - vzťah si k nemu nebudete mať ako vytvoriť.
Ja som vyvolený
Dobre, všetko to vyzerá skôr ako adventúrenie, ale správna hra na hrdinu sa predsa nezaobíde bez boja, získavania skúseností, vylepšovania vlastností a podobne. Nikoho zrejme neprekvapí, že sa boje uskutočňujú v reálnom čase a nepatria medzi zložité. To, že útok vyvolávate jedným tlačidlom však nič nehovorí o jeho primitívnosti. Nie je to Diablo klikačka, v ktorej ide o opakované šibrinkovanie mečom vzhľadom na stlačenie tlačidla. Útok na blízko nájdete na jednom tlačidle, na diaľku na druhom, magické schopnosti na treťom. Nielenže to je prehľadne jednoduché, ale tento systém funguje viac než výborne. Nebudete len tupo útočiť, každý výpad musíte aspoň trochu časovo zosynchronizovať s predošlým. Podarí sa vám to, ujma na zdraví je malá, inak budete trpieť.
Keď aj dostanete cez ústa, zdravie si môžete doplniť mnohými spôsobmi: jedlom, lektvarmi. Papať je zdravé, ale niektoré jedlá vám pridajú zbytočné kilá a tie zhodíte iba jedením zeleniny (čo je škoda, nadváha mohla ubúdať napríklad aj pohybom alebo bojom, bolo by to omnoho prirodzenejšie). Inak bude po obrazovke bežať (výrazne pomalšie) tlstá postavička s poriadnym brušiskom, poklesne vám charizma a obyvatelia Albionu vás nebudú považovať za tak príťažlivého. Späť však k boju. Na tento systém si zvyknete rýchlo, záleží aj na dobe stlačenia útoku, najlepšie však je zbieranie skúseností. Tie sú dokonca štyri druhy, pričom tri sa vzťahujú na typ útok a posledný je všeobecnou skúsenosťou, ktorá z nepriateľa vypadne po jeho skolení.
Skúsenosti si privoláte k sebe a postupne vám stúpajú štyri, farebne odlíšené, kontá. Znamená to, že ak útočíte mágiou, po nepriateľoch pozbierate červené (magické) a zelené (štandardné) skúsenosti. Pri útoku z blízka zas uvidíte pri mŕtvych telách modré bublinky, strelci si väčšinou vezmú žlté. Zlepšovanie vlastností ako takých tu nemáte. Nevidíte nič také, že máte silu na hodnote 95 či obratnosť sa vám vyšvihla cez dvestovku. Ku každému druhu útoku dostanete niekoľko schopností (každá z nich má 5 úrovní účinnosti), ktoré si kúpite, pričom za fireball napríklad musíte zaplatiť 15 tisíc skúseností. Ak je súčet magických a všeobecných skúseností dostatočný, môžete sa hrať s ohňom. Nemusíte máte teda žiadne magické skúsenosti a môžete si mágiu vyskúšať vďaka dostatočnému počtu všeobecných skúseností, len je adekvátne náročnejšie naučiť sa takúto schopnosť – napríklad pre bojovníka. Skvelý systém, ktorý doplatí len na menší počet schopností, než sme tomu u RPG titulov zvyknutí.
Zbrane si zakúpite iba u obchodníkov, žiadne po mŕtvych nepriateľoch na zemi nenájdete, takže ak chcete niečo lepšie na útok zblízka, musíte si ísť kúpiť niečo lepšie ako hrdzavý meč či veľkú dýku, kladivo. Štít potrebovať nebudete, rovnako ani amulety či inú bižutériu – na druhú stranu sa u krajčírov a vizážistky môžete zmeniť na kohokoľvek. To má vplyv na vašu zbroj, atraktívnosť, agresivitu a podobne. Zbrane sú však tak trochu minoritným tovarom. Nebudete sa prehrabávať na pultoch obchodov s tuctami nabrúsených čepelí s odlišnými vlastnosťami. Máte tu meč, ktorý je taký a taký a takým aj ostane, pretože má útok niečo cez osemdesiat a basta. Iný nebude u obchodníka v inom meste. V niektorých prípadoch môžete do zbraní vložiť nájdený šuter, ale to je asi z RPG časti všetko. Viac než na zbrane sa budete musieť spoliehať na zakúpené schopnosti.
Tí druhí
Byť hrdinom je fajn, ale predsa len keď dostanete otvorený svet Albionu pod ruky, radi by ste robili aj niečo iné. Na mamonárske skupovanie všetkého potrebujete peniaze a tie si môžete zarobiť aj zamestnaním. Skutočne, hrdina môže zahodiť lesklú zbroj a vrhnúť sa na rúbanie dreva, čapovanie piva alebo kovanie mečov. Len škoda, že tieto činnosti sú zúfalo monotónne navrhnuté ako minihry podobné rozhovorom, takže vašou úlohou je vo vhodný okamih stlačiť dané tlačidlo. Po naučení sa remesla môžete skutočne zarobiť pekné peniaze, ale znovu: činnosť je to monotónna, zjednodušená a postupne unavujúca a nudná. Keby bolo spomínané rúbanie dreva zaujímavejšie a nehľadeli by sme na opakujúcu sa animáciu chlapíka (ženy), bolo by to podstatne zaujímavejšie a využili by sme to viackrát.
Sledovanie príbehu však nemusí byť prioritou, hoci neskôr zistíte, že sekundárnych úloh tu nenájdete až tak mnoho, ako by ste pôvodne očakávali. Postranné misie sú znovu založené na tom, ktorú stranu si vyberiete a pre ktorú budete pracovať. Preto môžete od banditov vyčistiť miestnu farmu alebo oslobodíte dedinčanov – zároveň si síce spravíte nepriateľov, ale miestni vás budú mať radi a ako už bolo spomenuté, dajú vám zľavu. A postavia sochu na námestí. Aby sa nezabudlo aj na zlomyseľných, môžu šíriť aj strach (a nielen búšením do stolu a nadávaním do idiotov), obchodníci z ceny z obavy o svoj život zhodia a vám budú ponúknuté trochu iné zamestnania: nájomný vrah alebo nelegálne prevážanie osôb.
Krajina, kde sa piesok lial a sypal vodopád
Otvorený svet Albionu, prirodzene sa meniace ročné obdobia. Proste niečo úžasné. A vy snívajte ďalej. Hoci sme pôvodne kvitovali, že v hre žiadnu extra mapu nenájdeme, ku všetkému nám bude stačiť pes, teraz to trochu ľutujeme. Stále si síce na prťavej mapke v menu hry môžeme pozrieť lokalitu, v ktorej sa práve nachádzame, ale nie je to jednoducho ono. K cieľu nás vždy dovedie žiariaca čiara na zemi, takže stratiť sa napokon nedá (a pes vás príliš nevedie), avšak čo by sme dali za to, keby sme mali pred sebou plánik celej krajiny? Nemusela by to byť povinnosť, stačil by kartografický obchod a kto by chcel, zakúpil by si zmapované územie.
Ďalej zabudnite aj na slobodu. Fable 2 je rozdelené na časti, ktoré sa postupne nahrávajú. Pokojne si to predstavte ako úrovne v akejkoľvek akčnej hre. Otvorenú krajinu tu síce máme a vo Svetlom lese môžete bežať pomedzi stromy a nie pekne po chodníku, ale všetky územia sú akoby malé. Keď chcete ísť ďalej, vždy vás vyruší otravný loading (aspoňže sa okrem tipov na obrazovke nahrávania stretnete i s vtipnými múdrosťami miestnych). Do ktorejkoľvek oblasti môžete expresne vstúpiť a nemusíte teda dlho bežať po vlastných a otvorený svet to teda nepripomína nikomu ani náhodou. Ročné obdobie sa menilo aspoň v našom prípade pri postupe príbehu a ten nechceme prezrádzať. Znovu platí už to neraz povedané. Výsledok je fajn, pretože sa zmení krajina samotná a teda zelené stromy majú zrazu na sebe červenožltý šat, ale... čakali sme to trochu prirodzenejšie.
Však som krásny
Spracovanie hry je mierne nadpriemerné. Niekedy budete na obrazovku pozerať s láskou v oku a tešiť sa z podareného obrázku, inokedy sa pousmejete nad skvele animovaným čoklom a potom vstúpite do jaskýň, ktoré v každom RPG zrejme musia vyzerať nudne, ošarpane, neprívetivo a akoby bez detailov. Všade. Potom tu máme problémy s textúrami, takže cez svojho psa plynulo prechádzate, dochádza ku kolízii textúr, príkazy psovi vykonáte vždy, hoc na neho ani nevidíte. Spustí sa animácia a nikomu nevadí, že hafan je práve za vašim chrbtom. Vy ho hladíte, on vám za zadkom vrtí chvostom. Drobnosti? Áno! Všimnete si ich okamžite a budete sa diviť, prečo sa práve toto vyskytlo v AAA titule? Áno!
A ono to celé vyzerá tak roztomilo, tak rozprávkovo, tak milo, že aj páchanie zla je také ňu-ňu-ňu. Obrat nastane až po peknej chvíli hrania, kedy budete postavaní pred dôležité morálne rozhodnutia, ktoré nie sú založené už len na tom alebo tom. Na bielej alebo čiernej. Buď spravíte zlo, alebo budete trpieť vy. Tento obrat je skutočne nečakaný, hoci ostatné rozprávanie potom pokračuje v starých šľapajách, tieto dospelé momenty monotónnu sladkú hrateľnosť výrazne vylepšili. Celé to pripomína Kingove Dračie oči – rozprávku, no keďže ju rozpráva majster hororu, na dobrú noc by ste ju celú deťom neprečítali, pretože obsahuje obzvlášť kruté pasáže. Rozprávkovosť sprístupňuje hru všetkým hráčom, hlavne tým občasným, ktorí si môžu povedať, že toto je teda to RPG. Nebudú zahltení morom tabuliek a staraním sa o inventár (do toho narvete všetko, nie je obmedzený počtom predmetov ani váhou). Vyzerá to roztomilo, vyzerá to jednoducho, ale raz za čas sa nám stalo, že frame-rate viac než nepríjemne poklesol pod bod mrazu. Zúfalé trhanie obrazu pri tomto grafickom spracovaní by sme na X360 neočakávali.
A to ostatné
Dabing je vynikajúci, anglický prízvuk skvostný, aby však rozumeli všetci, máme tu aj titulky. A to dokonca české, takže Fable 2 je skutočne prístupné pre všetkých. Hudba pracuje na plné obrátky, protivníci sú inteligentní ako v každom akčnom RPG, čiže tupí ako polená a keď vás vidia, tak po vás proste idú. Český preklad patrí medzi to lepšie, čo sme mali možnosť vidieť. Aj keď niekedy hovorené slovo nekorešponduje s titulkami, vždy sa snažili prispôsobiť text čo najlepšie situácii, aby neangličtinári vedeli aj bez strojového prekladu o čo ide a neprišli o atmosféru. Práve to je plus Fable 2. Môže ho skúsiť ktokoľvek. Fable 2 nie je náročným, prípadne hardcore projektom. Ide o hru určenú ľuďom všeobecne.
Tak napríklad smrť, game over, niečo, čomu sa v iných hrách náležite vyhýbame, je v tomto prípade len takým konštatovaním. Zomreli ste? No a čo. Nepapali ste zeleninku, nepili ozdravujúce nápoje, tak čo? No nič, prídete o zopár skúseností a pokračujete na mieste, kde ste zomreli. Proste ožijete, lebo vás len omráčili. V konečnom dôsledku sa nejedná teda o žiadny výrazný postih. Ešte raz, Fable 2 je hra určená všetkým ľuďom.
Alebo je to napokon klad i zápor zároveň? Asi áno, pretože ostrieľaní hráči budú mať neraz pozdvihnuté obočie nad primitívnosťou konceptu. Síce sa zasmejú nejednému tradičnému anglickému vtipu, vyriešite problém s homosexualitou syna (ktorý sa akoby náhodou podobá na predstaviteľov jedného nedávneho „westernu skrotenom lese“), zasmejete sa pri mnohých dialógov a dokonca ani nemusia byť určené vám. To je fajn, to je super, lenže potom uvidíte pred sebou hru, ktorá sa snaží hrať na hrdinu len na oko. Hru, ktorá ponúka niekoľko možností zábavy okolo, ale všetky sú neskutočne plytké.
Neznamená to, že by ste nemali Fable 2 skúsiť alebo dokonca naň nadávať. Konečný verdikt je rozhodne kladný, čo dokumentuje aj číslo v hodnotení, ale čakali sme viac, čakali sme pohlcujúcejšiu zábavu. A museli sme upozorniť na to, čo nás sklamalo - na rozdiel od oslavných recenzií. Fable 2 je jednoducho ďalším klasickým titulom od Molyneuxa. Môžete skúšať všetko možné, môžete hru rozohrávať znovu a znovu, vychutnávať si dobro i zlo, ale stále budete mať zrejme pocit, že všetko to nie je prepracované tak ako by byť malo. Nech ide o akokoľvek skvelé nápady, chýba im hĺbka. Ale stále je to hra so srdcom.
