ASHINGTON. Stalo sa tak po takmer dvoch dňoch ticha, keď sonda na signály zo Zeme neodpovedala. Teraz odborníci opäť dúfajú, že sa im Phoenix podarí udržať v prevádzke ešte niekoľko týždňov. Oznámilo to riadiace stredisko misie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v Kalifornii.
Strácajúce sa slnečné svetlo v dôsledku marťanskej zimy a prašnej búrky, ktorá trvala takmer celý týždeň spôsobili, že batérie sondy nemali možnosť sa poriadne dobiť. Phoenix nereagoval na signály zo Zeme ani v stredu, ani vo štvrtok.
Bolo zrejmé, že pre nedostatok energie sa sonda začiatkom týždňa sama uviedla do stavu pokoja. Vedci sa obávali, že sa z neho už nedostane a že životnosť sondy sa definitívne skončila.
"Vedeli sme, že to musí prísť, ale dúfali sme, že sa nám to podarí ešte odsunúť," povedal podľa agentúry AP vedúci misie Barry Goldstein z Laboratória tryskového pohonu (JPL), ktoré je súčasťou NASA. "Teraz si myslíme, že sa nám to podarilo," dodal.
Phoenix má naprogramovaný takzvaný Lazarov modus, ktorý mu umožňuje oživiť kontaktné funkcie, hneď ako získa trochu energie. Ani ten síce nemôže fungovať večne, dnes však zrejme ešte pomohol.
Po dnešnom prelete riadiacej marsovskej družice Odyssey nad polárnou oblasťou však Phoenix signál "ešte žijem" odoslal. Potom sa však opäť uložil na 19 hodín k spánku, aby dobil batérie. Technici NASA dúfajú, že s takýmto režimom sa podarí sondu udržať ešte niekoľko týždňov pri živote.
Od zahájenia misie v máji odvádzal Phoenix celé tri mesiace špičkovú prácu, keď mu dostatok energie získanej zo Slnka umožnil zhromaždiť dostatok vzoriek na analýzy. Pôvodné plány NASA predpokladali, že sonda bude pracovať práve len štvrť roka, potom sa však prekvapivo ukázalo, že misiu je možné aj napriek mimoriadne zlým klimatickým podmienkam na planéte predĺžiť ešte o niekoľko týždňov.
V posledných dňoch sa však poveternostné podmienky na Marse výrazne zhoršili, nočné teploty klesli pod mínus 141 stupňov Celzia a denné neprekročili mínus 50 stupňov. Išlo vôbec o najnižšie teploty počas celej misie. Phoenix navyše musel čeliť aj ďalšej nepriazni v podobe piesočných búrok, ktoré ho pripravili o veľkú časť energie.
Ukončenie činnosti Phoenixu očakávali špecialisti z NASA každý deň. Aj tak sa dá súčasná marťanská misia považovať za obrovský úspech.
Hlavným úspechom sondy bolo, že vŕtaním v zamrznutej pôde planéty preukázala stopy vody. Tá je podľa vedcov základným predpokladom na vznik akejkoľvek formy jednoduchého života.
Mars mohol byť podľa čiastkových poznatkov dostatočne vlhký a teplý asi miliardu rokov, potom sa však podmienky pre život začali zhoršovať. Súčasný Mars je studený a suchý.
Okrem toho však sonda dokázala v pôde z Marsu existenciu perchlórových solí, ktoré sú silno jedovaté. To podľa vedcov značne znižuje šancu naraziť na Marse na stopy života. Phoenix tiež preukázal, že pôda na Marse je celkovo zásaditejšia, než sa očakávalo. Objavujú sa v nej stopy horčíka, sodíka, draslíka a ďalších prvkov.
Phoenix pristál na Marse 25. mája po lete dlhom 680 miliónov kilometrov a odvtedy posielal na Zem vedecké informácie. Poznatky sprostredkované sondou Phoenix označili odborníci za "obrovský krok dopredu" v poznávaní "červenej planéty".
