JERUZALEM.
Je to päťriadkový nápis na kúsku keramiky starej tritisíc rokov. Črep našli na pahorku, kde v čase vlády starozákonného kráľa Dávida stálo opevnené mesto. Oznámil to Jossi Garfinkel z Hebrejskej univerzity, ktorý dozeral na vykopávky južne od Jeruzalema.
Miesto sa nachádza neďaleko dediny Bejt Šemeš, teda v bývalom pohraničnom pásme oddeľujúcom hornaté územie obývané Izraelitmi od pobrežnej oblasti Filištíncov. Z pahorku, na ktorom črep našli, je vidieť údolie Elah, kde Dávid podľa legendy bojoval s filištínskym obrom Goliášom.
Črep s veľkosťou pätnásť krát pätnásť centimetrov našiel jeden z dobrovoľníkov v júli neďaleko schodiska a kamennej vane vykopaného domu. Nápis na ňom je v predkanaánskom písme, ktoré sa používalo pred vznikom hebrejského. V rovnakej vrstve ako črep našli aj spálenú olivovú kôstku, ktorej vek sa podarilo určiť pomocou uhlíkovej metódy. Pochádza z rokov 1000 až 975 pred naším letopočtom, teda zo zlatého obdobia Dávidovej vlády.
Za najstaršie hebrejské texty sa doteraz považovali pergamenové zvitky nájdené pri Mŕtvom mori. V porovnaní s novým nálezom sú o 850 rokov mladšie.
Vedci sa teraz snažia nájdený fragment textu prečítať a podľa všetkého im to potrvá niekoľko mesiacov. Zatiaľ identifikovali slová sudca, otrok a kráľ. Nie je však isté, či sú autori textu nutne Izraeliti, pretože kanaánske písmo v tom období používali aj ostatní obyvatelia oblasti.
Garfinkel si však je istý, že je text hebrejský, a dokazuje to identifikáciou slovesa robiť. Skladá sa z troch písmen a podľa tohto archeológa existuje len v hebrejčine. "To nás vedie k domnienke, že je to hebrejčina a že je to najstarší doteraz nájdený hebrejský nápis," povedal.
Niektorí jeho kolegovia sa však nechcú unáhliť. Súhlasí s tým, že je to najdlhší fragment nápisu písaný predkanaánskym písmom, ale vyvodzovať z toho, že ide o hebrejčinu, je podľa nich predčasné.
Vykopávky neďaleko dediny Bejt Šemeš.
FOTO - SITA/AP
