BRATISLAVA. Hlavný obrazec nenápadného súhvezdíčka Malý lev pozostáva zo štyroch málo jasných hviezd. Je medzi Levom a zadnými nohami Veľkej medvedice južne od obrazca Veľkého voza. Ten slúži ako indikátor polohy Malého leva na predĺženej spojnici Polárky s Veľkým vozom.
Malý lev slúži na vyplnenie zdanlivo prázdnej plochy oblohy. S týmto úmyslom ho poľský astronóm Johannes Hevelius v roku 1687 aj zaviedol. Odvtedy Malý lev nemá úplne správne označené hviezdy.
Astronóm Johann Bayer použil v hviezdnom atlase Uranometria z roku 1603 na označovanie hviezd malé grécke písmená podľa princípu jasnosti: najjasnejšej hviezde súhvezdia bola priradená alfa, druhej najjasnejšej hviezde beta, atď. Neskôr použil anglický astronóm John Flamsteed vo svojom katalógu číslice. Hviezdam každého súhvezdia bez ohľadu na ich jasnosť priradil čísla. V uvedenom období ale Malý lev neexistoval. A Hevelius v žiadnom zo svojich nových súhvezdí označenia hviezdam nedal.
O 150 rokov neskôr to anglický astronóm Francis Baily urobil dodatočne. Označil hviezdu beta, ale na najjasnejšiu (46 LMi) akosi zabudol. Preto je Malý lev jediným súhvezdím severnej hviezdnej oblohy, ktoré nemá alfu.
