V slnečnej sústave je drvivá väčšina planétok medzi Marsom a Jupiterom v tzv. páse. Ukázalo sa, že jedna z najbližších hviezd má také pásy hneď dva. A k tomu ešte tretí, tvorený na rozdiel od planétok ľadovými telesami, pripomínajúci náš Kuiperov pás.
BRATISLAVA. Planétky čiže asteroidy sú malé planetárne telesá. V Slnečnej sústave ich poznáme státisíce s priemermi od necelého jedného tisíca kilometrov po desiatky metrov až k metrom.
Najväčšia planétka Ceres má priemer 950 kilometrov a ešte vyše dvesto ďalších planétok má priemery nad sto kilometrov. Na spodnej hranici tohto rozpätia sa prelínajú s meteoroidmi.
Telesá z hornín a kovov
Súhrnná hmotnosť planétok sa odhaduje na 4-5 percent hmotnosti Mesiaca. Zložené sú prevažne z hornín s prímesou kovov, menší podiel tvoria prchavé látky, zväčša v podobe ľadu.
Najviac známych planétok obieha okolo Slnka v priestore medzi orbitami veľkých planét Mars a Jupiter. Vzájomné zrážky a vonkajšie gravitačné vplyvy ich občas vymršťujú na orbity bližšie či ďalej od Slnka. V prvom prípade križujú aj obežnú dráhu Zeme. Populácia takých potenciálne nebezpečných telies má tisíce členov, od viackilometrových po niekoľkometrové balvany.
Planétky medzi Marsom a Jupiterom vytvárajú pás, ktorého obdobou je Kuiperov pás za obežnou dráhou Neptúna. Ten je však až 20-krát širší a telesá v ňom dokopy azda až 200-krát hmotnejšie. Navyše vysokým podielom ľadu a plynov viac pripomínajú jadrá komét (hranica medzi jadrami komét a planétkami je nejasná.)
Trojpásová hviezda
Astronómovia teraz objavili podobné usporiadanie u deviatej najbližšej hviezdy. Je ňou epsilon v súhvezdí Rieka Eridan čiže Eridanus, skrátene Eri, ktoré je od nás dobre viditeľné práve teraz v zime – samotnú epsilon Eri zbadáte aj voľným okom. Táto hviezda je 10,8 svetelného roka od Slnka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Už dávnejšie sa vie, že ju obklopuje prstenec prevažne z ľadového materiálu, pripomínajúci Kuiperov.
Nové pozorovania Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom (obdoba Hubblovho pre oblasť infračerveného žiarenia) teraz ukázali, že to v kategórii prstencov či pásov nie je všetko.
Epsilon Eri nemá iba jeden pás planétok ako Slnko, ale dva. Vnútorný je dvojča pása planétok v slnečnej sústave. Ten leží tri AU (1 AU = vzdialenosť Zem – Slnko, teda približne 150 miliónov kilometrov) od Slnka – práve toľko je aj od vnútorného pása k epsilon Eri. Vonkajší pás planétok od nej leží 20 AU – v slnečnej sústave to zodpovedá vzdialenosti planéty Urán od Slnka – a voči vnútornému navyše obsahuje zhruba 20-krát viac materiálu, čiže asi toľko, ako je hmotnosť Mesiaca.
Už skôr známy ľadový pás leží 35 až 100 AU od epsilon Eri a obsahuje stokrát viac materiálu ako Kuiperov.
Epsilon Eri je pomerne mladá oranžová hviezda, s vekom odhadovaným na 850 miliónov rokov. Vcelku sa podobá Slnku, ibaže je o čosi menšia a chladnejšia, o štvrtinu menej hmotná a má necelú tretinu jeho svietivosti.
V roku 2006 pri nej bola objavená obria planéta typu Jupitera, ktorá ju obieha po veľmi výstrednej dráhe raz za 2500 dní v strednej vzdialenosti asi 3,4-AU. Epsilon Eri je stále najbližšou hviezdou so známou mimoslnečnou planétou. Tri pásy poukazujú na gravitačné vplyvy zatiaľ neobjavených ďalších planét.
Objav oznámil v článku pre časopis The Astrophysical Journal tím, ktorý viedol Dana (v USA nejde len o ženské meno) Backman z Inštitútu SETI v kalifornskom Mountain View. „Keď skúmame epsilon Eri, je to rovnaké, ako keby sme strojom času odcestovali do mladosti našej Slnečnej sústavy,“ povedal člen tímu Massimo Marengo z Harvardovej univerzity.
A D. Backman dodal: „Táto sústava pravdepodobne vyzerá ako naša v dobe, keď sa na Zemi uchytil prvý život.“
