BRATISLAVA. Recidíva, návrat, opakovanie. Veľmi nepríjemné slová, najmä pre tých, čo už zažili rakovinu. Platí to aj pre jednu z najrozšírenejších foriem, ktorá zasahuje pečeň. Po úspešnej operácii prvotného nádoru hrozí, že ďalší útok zhubnej choroby by mohol byť osudný.
Tkanivo, ktoré chirurgovia odstránili, sa dlhodobo uchováva. Okrem nádoru obsahuje aj okolitú, ešte nezasiahnutú časť. Bežnou zložkou konzervačnej zmesi je formaldehyd. Ten rozkladá dedičnú informáciu na menšie kúsky. Platí to pre DNA aj pre RNA (ribonukleovú kyselinu), úlohou ktorej je kopírovať a prenášať inštrukcie z DNA na miesto určenia v bunke, kde sa vyrábajú bielkoviny. Preto sa dlho zdalo, že vzorky tkanív uchovávané vo formaldehyde vyše dvadsať rokov sú na genetický výskum bezcenné.
Čudná kniha
Kniha rakoviny, zapísaná v DNA, obsahuje stovky génov spojených so vznikom choroby. Buď zlyhávajú pre nečinnosť, alebo sa naopak z ničoho nič zbláznia a začnú podnecovať zhubný rast. Azda najznámejší je gén p53, zmutovaný vo vyše polovičke všetkých typov nádorov, kde prestáva hrať úlohu strážcu zdravia genómu. Objavil ho v roku 1979 škótsky vedec Sir David Lane, ktorý za to pred mesiacom získal zlatú medailu Kráľovskej spoločnosti v Edinburghu.
Gény však nie sú sóloví hráči, ich sila či slabosť sa ukáže až podľa výkonu v orchestri. Vyznať sa v notách z knihy rakoviny, skladajúcich sa z rozkúskovanej DNA a RNA, je približne taká práca ako čítať knihu z poprehadzovaných slov a nenadväzujúcich častí viet.
Vedci, podporovaní Lekárskym inštitútom Howarda Hughesa, však túto úlohu zvládli. Dostali k dispozícii novú techniku, vyvinutú spoločnosťou Illumina zo San Diega. Umožnila im rekonštruovať aktivitu tisícky génov z dlhodobo uložených vzoriek analýzou krátkych častí RNA.
Mlčanie nádoru
Tím na čele s Toddom R. Golubom z Inštitútu výskumu rakoviny Dana-Farber a z Harvardovej univerzity testoval novú techniku na tkanive z pečene chorých ľudí uloženom vo formaldehyde takmer storočie. Pochádzalo z 307 pacientov z Japonska, Španielska, Nórska a Talianska. Zaznamenaný priebeh choroby ukázal, či sa po odstránení tumoru znovu vrátila.
„Človek by predpokladal, že keď chce zistiť riziko návratu choroby, mal by si pozrieť genetický profil tumoru,“ povedal Golub pre internetové HHMI News. „My sme však zistili, že genetická analýza nádoru nepovie nič ani o výsledku choroby, ani o šanci na prežitie či riziku neskoršej recidívy.“
Myšlienka made in Japan
Ako teda nájsť v tkanive genetický odtlačok (nastavenie génov), ktorý signalizuje existujúce riziko návratu choroby?
Prvý autor online článku v New England Journal of Medicine Yujin Hoshida mal spásny nápad. Zanalyzoval génovú aktivitu priľahlého tkaniva pečene, kam tumor ešte neprenikol.
Japonský genetik vedel, že vedci skúmajúci tento typ rakoviny už dávnejšie diskutovali o možnosti celkového defektu pečene. Táto hypotéza predpokladá, že tkanivo môže síce na prvý pohľad vyzerať normálne, no v skutočnosti už obsahuje genetické abnormality.
Špecifické nastavenie génov signalizuje, že po odstránení hlavného tumoru s veľkou pravdepodobnosťou narastie nový.
186 zlých génov
Analýza na prvý pohľad zdravého tkaniva, priliehajúceho k tumoru, odhalila charakteristickú aktivitu v 186 génoch. Nastavenie (expresia) týchto génov podľa Goluba spoľahlivo predpovedalo riziko vysokej frekvencie návratu tumoru.
„Teraz dokážeme skenovať kompletnú dedičnú informáciu a zistiť aktivitu génov v tkanive uloženom dlhý čas, v tomto prípade vyše 24 rokov,“ povedal americký genetik. „Naše zistenia ukazujú, že s použitím tejto metódy by sme dokázali nájsť pacientov s rizikom recidívy, čo by umožnilo ich preventívnu liečbu. Keďže informácia neprichádza z tumoru, ale z priľahlého tkaniva, poskytuje dôležitý pohľad aj na celkový mechanizmus rakoviny pečene.“
Golub si myslí, že nie je vylúčené uplatnenie novej techniky aj pri mnohých ďalších typoch rakoviny. „Nevieme, či nájdeme varovný signál o návrate choroby v tkanive, ktoré obklopuje trebárs rakovinu prsníka,“ povedal. „Môžeme však teraz s touto hypotézou pracovať.“
Lekársky inštitút Howarda Hughesa (HHMI), ktorý Goluba podporuje, je prestížna dobročinná organizácia. Financuje výskum na najrôznejších pracoviskách v USA z odkazu bývalého priemyselníka, leteckého nadšenca, filantropa a dobrodruha Howarda Hughesa (1905 – 1976). Inštitút dotuje napríklad výskum Rogera Y. Tsiena, tohtoročného držiteľa Nobelovej ceny za medicínu a fyziológiu.
