SME

Ísť v Turecku na YouTube? Smola

Turecko má stále problémy s cenzúrou. Vyhovelo síce Európskej únii a upravilo kontroverzný článoko slobode prejavu, novinári a spisovatelia však ďalej čelia súdnym sporom.

Kritika armády a Atatürka je stále tabu.Kritika armády a Atatürka je stále tabu. (Zdroj: REUTERS)

ANKARA. Turci sa radi chvália svojou pop­music a často cudzincom odporúčajú, aby zahodili predsudky a pustili si napríklad nové pesničky Tarkana. Keď si ich však nedôverčivo chcete otestovať na portáli YouTube, zistíte, že prístup naň je v Turecku už vyše roka zablokovaný. Dôvod? Objavili sa na ňom zosmiešňujúce videá zakladateľa modernej krajiny Mustafa Kemala Atatürka.

Turecko má dlhodobo problémy so slobodou vyjadrovania, ktoré pretrvávajú aj po novelizácii článku 301 Trestného zákonníka. Ten považoval za trestný čin urážku tureckosti, súdnictva, armády i spomienky na Atatürka.

Hrozby spisovateľom

Po nátlaku Európskej únie parlament na jar znížil trest z troch rokov väzenia na dva, pojem urážky tureckosti zmenil na užší pojem „urážka tureckého národa“ a rozhodol, že stíhanie musí schváliť minister spravodlivosti.

Na frankfurtskom knižnom festivale nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Orhan Pamuk vyhlásil, že novela nič nezmenila. „Zvyk trestať spisovateľov a ich knihy stále žije. Článok 301 sa v tichosti používa,“ povedal Pamuk. Sám sa dostal pred súd v roku 2005 za to, že otvorene hovoril o vraždení Kurdov a Arménov v roku 1915, čo sa v Turecku považuje za tabu.

Analytici poukazujú aj na to, že v zákonníku je dvadsať ďalších paragrafov, ktoré ohrozujú slobodu prejavu. Ide napríklad o článok 288, ktorý trestá verejné komentovanie súdnych pojednávaní. V praxi to znamená, že napríklad právnikom zavraždeného novinára Hranta Dinka hrozí trest za to, že kritizujú prieťahy v súdnom konaní.

Tureckosť je svätá

Vo vládnej strane Spravodlivosti a rozvoja (AKP) existuje konsenzus, že článok 301 treba úplne zrušiť. „Parlament pracuje na novej ústave, ktorá zaručí slobodu prejavu,“ sľubuje poslankyňa Ozlem Müftüoglu.

Mnohí politici však hovoria, že aj potom by mala fungovať istá forma samocenzúry.

„Niektoré hodnoty považujeme za sväté a nechceme, aby boli zničené. Napríklad armáda je pre nás veľmi dôležitá,“ tvrdí riaditeľ vládneho úradu pre médiá a informácie Salih Melek.

Problémy so slobodou vyjadrovania majú rovnako islamisti i sekularisti. Premiér Erdogan (AKP) sa v polovici septembra dostal do sporu s najsilnejšou mediálnou skupinou Dogan, ktorá vlastní najčítanejší denník Hürriet i CNN Türk.

Skupina písala o korupčnom škandále, v ktorom mali mať prsty členovia strany. Premiér to označil za mediálny teror a vyzval stúpencov, aby Doganove médiá bojkotovali.

Mediálne monopoly

„Navonok to vyzerá ako spor sekularistov a islamistov, v skutočnosti však ide o to, čo chce Dogan dostať od vlády a tá mu to nechce dať,“ hovorí profesor Sahin Alpay z istanbulskej University of Bahcesehir. Podľa neho magnát Dogan využíva mediálne impérium na presadzovanie obchodných záujmov, chyba je však aj na strane vlády, ktorá umožnila, aby v krajine fungovali mediálne monopoly.

Nespokojnosť so slobodou slova vyjadrujú aj obrancovia Atatürkovho dedičstva. Nedávno to ukázal generál Basbug, ktorý sa vyhrážal denníku Taraf. Jeho novinári pravdivo napísali, že armáda mala správy o pripravovanom útoku kurdských rebelov, nič však neurobila. Zomrelo pritom 14 vojakov.

Niektoré hodnoty považujeme za sväté a nechceme, aby boli zničené. Patrí medzi ne armáda.

Salih Melek, riaditeľ úradu pre médiá a informácie
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu