Internet nezmenil len spôsob, akým žijeme, spôsobuje tiež evolučnú zmenu v našom mozgu. Je z neho čím ďalej tým menej harddisk uchovávajúci informácie a čím ďalej tým viac procesor, ktorý musí riešiť, ako ich triediť a posudzovať. Znamená to však, že sme múdrejší?
Surfovanie aktivizuje dedukčné schopnosti
Moderné technológie spôsobujú, že náš mozog sa oveľa viac ako kedykoľvek predtým zaoberá dedukciou a vyhodnocovaním skutočností, tvrdí vo svojej knihe „E-mozog: technologická prestavba moderného myslenia“ neurológ Gary Small z Kalifornskej univerzity.
Skúmal v nej mozgovú aktivitu dvadsiatich štyroch dobrovoľníkov počas surfovania a dospel k zisteniu, že aktivita mozgu čítajúceho človeka je oveľa menšia ako aktivita mozgu človeka surfujúceho na internete. Funkcie dedukcie a rozhodovania sú navyše u skúsených používateľov internetu dvakrát silnejšie ako u surferov začiatočníkov.
„Mozog je veľmi citlivý na to, ako často opakuje tie isté operácie. Ak niektoré mentálne úlohy opakuje neustále dokola, niektoré nervové obvody sa posilnia, iné začnú slabnúť,“ tvrdí Small.
Internetový človek je vystavený celkom novému druhu poznávania - namiesto pasívneho prijímania niekoľkých informácií musí neustále, moment za momentom vyberať a posudzovať množstvo informácií, ktoré na neho chŕli internet. Namiesto pamätania si informácií sa musí učiť, ako ich rýchlo a efektívne hľadať. Jeho mozog tak pri prijímaní informácií pracuje oveľa viac ako v časoch, keď na získavanie informácií slúžili najmä knihy.
Čítame už len titulky
Dokáže však mozog reálne absorbovať takú záplavu informácií? Je naše poznanie rovnako hlboké ako kedysi?
Výskumníci z University College v Londýne skúmali na záznamoch online výpožičiek Britskej knižnice, ako sa za posledných päť rokov zmenil spôsob práce s informáciami – kým počet dokumentov, ktoré boli vyhľadávané, enormne narástol, v skutočnosti návštevníci ich čítaniu venovali oveľa menej času. „Je zrejmé, že používatelia už nečítajú v tradičnom slova zmysle – iba prechádzajú titulkami,“ napísali autori v závere výskumu. „Skoro sa zdá, že na internet chodia práve preto, aby sa vyhli čítaniu v klasickom ponímaní.“
Internetoví ľudia síce pri vzdelávaní berú do úvahy množstvo článkov, dokumentov a faktov, do väčšiny však iba nazrú a nikdy sa spätne nevracajú k tomu, čo už raz prečítali. Zmena aktivity nášho mozgu totiž priamo súvisí s tým, ako vnímaví sme pri čítaní a ako hlboko dokážeme reflektovať nové poznatky.
„Už by som v živote nedokázal prečítať Vojnu a mier,“ priznal pre magazín The Atlantic Bruce Friedman, ktorý sa venuje blogovaniu o medicíne a technológiách. „Už aj príspevok na blogu dlhší než tri alebo štyri odseky je priveľký na to, aby som ho dokázal absorbovať. Text len preletím,“ povedal. Maryanne Wolfová z Tufts University v americkom Massachusetts si myslí, že „to, čo sme, nezávisí len od toho, aké informácie a v akom množstve prijímame, ale aj ako to robíme“. Keď čítame, stávame sa čím ďalej tým viac „úbohými dekodérmi informácií“, v skutočnosti však naša schopnosť interpretovať a pochopiť klesá.
Evolúcia nakoniec zvíťazí
Ak teda náš mozog vďaka internetu naberá na výkone, no naše vedomosti sú slabšie, neznamená to vo vývoji ľudskej inteligencie krok späť?
Podľa Smalla sa tomu jednoducho budeme musieť len prispôsobiť. „Ľudia, ktorí chcú mať navrch, musia dokázať tieto nové schopnosti nášho mozgu prepojiť s tradičnými,“ povedal. „Dôležité bude nájsť rovnováhu. Pochopiť, ako technológie ovplyvňujú naše mozgy a získať nad tým procesom kontrolu.“
Autor: (reuters, tu)
