;) |
Proste akčné RPG.
A na obale hry Legend: Hand of God nájdete reklamný nápis „Rezačka, ktorú budete hrať až do vydania hry Diablo III“. Je tomu skutočne tak? Nerobia si z nás beťári z CD Actionu, ktorí takto hru zaškatuľkovali a že v marcovom čísle svojho magazínu (pričom hra vychádza až teraz) povedali tieto odvážne slová, poriadnu prdel? No, bez akéhokoľvek otáľania sa môžete uškrnúť, pretože to oni robia. Ak to však myslia vážne a hovoria, že práve Božia ruka je to, čo budeme hrať do vydania očakávaného titulu od Blizzardu, pevne veríme, že Diablo III bude vonku zajtra. Inak je s nami amen.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Legend: Hand of God je totiž akčné RPG. A to poznáte. A keď nie, pekne čítajte recenzie od začiatku. Nie je ničím špeciálne, ničím vás nezaujme natoľko, aby ste si povedali, že toto teda bude poriadna režba a obetujem niekoľko hodín na to, aby som pritvrdlo klikal na stupídnych nepriateľov. Nie a nie a nie. Činnosť tak primitívna nesmie byť repetetívna – čo žiaľ je. Nesmie byť unavujúca – čo žiaľ je. Musí motivovať – čo žiaľ nerobí. Musí vás ťahať k typickému „ešte jedna úroveň a vypínam to“ – čo žiaľ nerobí. Legend: Hand of God je akčné RPG, ktoré by nám pripadalo celkom fajn pred dobrými desiatimi rokmi.
Problém nie je v grafickom spracovaní – to práveže patrí medzi klady hry. Farbičky sú nádherné, efekty úžasné, vodná hladina romantická, prostredie fantasy milé, postavičky krásne cupitajú a pobrali dostatok detailov – no proste sa na to dobre pozerá, ale chce to aj silnejší stroj. Takže vizuálna stránka rozhodne prekážkou nie je. Napríklad sa postupne objavuje na zbraniach a postave krv alebo hrdina vyzerá skutočne inak po oblečení si nových handier. A čo teda hre ublížilo? Otrasný dabing? Dobre, ten je skutočne veľmi nepodarený a nikoho neurazíte, ak zvuky úplne vypnete a budete počúvať hoc hlások svojej milej, ktorá vás karhá za to, že znovu sedíte za hučiacim strojom a nevenujete sa jej. A už ju určite nemáte radi. Nie, na dabing a zvuky celkovo, ktoré sú také nemastné-neslané a hlavne neprofesionálne, kašleme, pretože hack & slash by malo byť predovšetkým o zábave. Práve v tom je problém. Takú hodinku dve si zaklikáte, poviete si, že to dobre poznáte a už by sa to konečne mohlo rozbehnúť, lenže ono nič a len tupo postupujete koridorom a prázdnotou. Teda až na spomínanú miliardu nepriateľov.
Príbeh za to môže z časti. Je hlúpy. Je stupídny a to si radšej vychutnáte dômyselnú zápletku so služkou, ktorá je intrigánsky odvrhnutá od svojej rodiny (a minimálne stratí pamäť pri autonehode), na jej miesto nastúpi cica, ktorá jej vezme nielen poriadne nagelovaného armanda (s malým A, pretože má malého... brata, ktorý náhodou stretne našu hrdinku v sanatóriu, pretože sa taktiež lieči z autonehody), postieľku s plyšovým macíkom a veľkú ropnú spoločnosť, ktorú by mala zdediť. Mala, ale ona je teraz minimálne slepá, hluchá, retardovaná a prišla o obe nohy. Tak, tak. Smutný príbeh. Za to zápletka v Legend: Hand of God je idiotská, ako len fantasy idiotská zápletka byť dokáže. A to sa tvorcovia chvália, že im ju napísala Susan O´Connor - autorka príbehov Gears of War a Dungeon Siege II. Nič proti, ale neveríme. Ak aj, každý máme slabú chvíľu. Dobre, prejdime k legendárnemu príbehu. Máme tu portál, ktorým do vymyslenej fantasy krajiny prichádzajú zlé potvorky. A môže za to zlý ujo. A zabrániť mu môže len jeden človek, jeden hrdina a ako naschvál ste to vy. Targon. Tak reku, čo už, musíte nájsť Božiu ruku (a nie, že ju urvete jednému argentínskemu pánovi), ktorú však len tak pre svoje modré oči nedostanete a musíte najprv získať priazeň ľudí, ktorí vám zas povedia, kde ten hnát je a on je vlastne rozbitý, či čo a keď budete príbeh sledovať, isto iste zmagoríte tak, že začnete každý pondelok sledovať niektorý z tých super vynikoš seriálov, ktoré bežia po ôsmej večer v bedni.
Klikať však viete, preklikať sa cez duchaplné dialógy zvládnete a potom zistíte, že váš kurzor je vlastne víla. Taký kamarát na cesty, furt to kecá a je len škoda, že keď kurzorom šmejdíte po svojej postave, neprepne sa hra do špeciálneho erotického módu – alebo radšej nič. Víla vám totiž pomáha. Nielen, že zakričí, že tamto na zemi je lepšia zbraň alebo že máte málo zdravia alebo len tak niečo hovorí a vy, keďže máte vypnuté zvuky, aj tak nič nepočujete a nevnímate ju. Kruté, ale taký je už život.
Takže stále nič originálne. Čo tak možnosť výberu hneď dvoch povolaní? Targon môže mávať mečom, teda je bojovník, telom, dušou a aj nechtami na nohách a popri tom môže metať blesky, pretože je aj kúzelník. Celkovo máme 5 povolaní, pričom vy si musíte zvoliť dve, ktoré budete postupne zásobovať bodmi. Každé povolanie má dvanásť špeciálnych (a zároveň zúfalo neoriginálnych a nudných) schopností a vždy keď postúpite o úroveň vyššie, dostanete bodík, ktorý si prihodíte k prvému a bodík, ktorý si prihodíte k druhému povolaniu. A okrem toho máte aj bodíky k tradičným vlastnostiam, ktoré sú štyri a kto ich uhádne, môže sa pochváliť pred zrkadlom. Kto ich neuhádne, pár centimetrov nadol ich vidí na obrázku.
Presne o tom bolo aj Diablo, tak kde je problém? Čo sme sa zaradili medzi zatrpknutých fanúšikov, ktorí neuznávajú nič iné len blizzardí hit? Nie, nie, to len v Legend: Hand of God vlastne ani neviete, prečo klikáte. Tak za prvé, vypadnutých predmetov je málo a ak už aj niečo na zemi uvidíte, pôjde o bežné veci. Raritné kúsky alebo čokoľvek, za čím by ste sa hnali a prehľadávali každý úlovok, tu tak ľahko nenájdete. Ono aj to hľadanie je problematické, pretože musíte presne kliknúť na miesto, kde svieti taká biela vec. Klikanie všeobecne je trochu podivné, nepresné, nemotorné a trochu to ničí rýchlu a akčnú atmosféru. Nie vždy sa trafíte, je to navrhnuté idiotsky (klik na útok a keďže môj Targon máva mečom, dobehne na miesto, kde mal mávnuť mečom, lenže nepriateľ nie je až taký debil, tak prešiel pár krokov, ale to Targonovi nevadí, on musí prísť na miesto, kde mu hráč prvýkrát klikol a pod.) a myš si neoddýchne.
Potom tu máme úlohy. Je tu hlavný príbeh. O jeho kvalitách už viete svoje. Sú tu sekundárne úlohy, ktoré sa robili na poslednú chvíľu, čiže 10 minút pred lisovaním médií, takže vás hľadanie ľudí, predmetov a ničenie toho a toho neprekvapí. Fajn. Lenže ono je tých sekundárnych úloh málo, dokonca až tak málo, že v náhodne generovanom podzemí a krásnej krajine budete často cupitať len preto, že kurzor svieti na mape tam, kde je všetko čierne. Čiže idete naslepo a klikáte a klikáte a klikáte, pritom nemáte žiadnu špeciálne konkrétnu úlohu, len sa musíte dostať na miesto, kde vám vôbec niekto nejakú úlohu zadá. Pobehovanie po krajine je zábavné vtedy, keď tušíte, prečo tam šermujete mečom či metáte firebally. V Legend: Hand of God je to o tom, že hráte akčné RPG, tak proste všetkých mlátite. Zábava ako hovädo.
Už keď sa pristihnete pri zúfalo melancholickej nálade, že je vám úplne jedno, čo robíte, hlavné je, že vôbec niečo robíte, začne vás Legend: Hand of God nudiť. Príšerne a bez výnimiek. Málo druhov protivníkov, málo druhov schopností, nijako nemeniaca sa štruktúra hry, málo predmetov, chodenie v koridore, pretože cesta je len jedna a do toho klikáte myšou. To, vážení, radšej vypnite počítač a klikajte si myšou len tak. Elektrina je drahá a keď nám ešte pán premiér hovorí, že to je drahé (tak to sakra pravda byť musí) a tie zahranično-investorské ku... spoločnosti to len zbytočne predražujú, neznamená, že musíte mať zapnuté všetky do elektriny zapojené prístroje a klikať pri spustenom počítači!
Okrem toho, že vás Legend: Hand of God začne nudiť, bude vás aj iritovať, ľudovo povedané srať. Jeden príklad za všetky. Inventár je na polovicu obrazovky, predmety veľké, ale je nám to prd, keď si postavičku obliekame priamo ako trojrozmerný model. Znamená to, že vezmeme svetrík s kosoštvorcovým vzorom a pekne ho dáme Targonovi na telíčko. Fajn. Vezmeme poriadne hrubú reťaz s poriadne veľkým farebným kameňom (amulet, ale recenzia musí mať daný počet znakov) a dáme ju Targonovi na krk. A tak podobne. Všetko fajn, všetko v pohode, ale vy potom budete hútať, ako zistíte, akéže vlastnosti to má tá veľká valaška, umiestnená v packách Targonových. Prejdete kurzorom na packy, vidíte vlastnosti rukavice. Tak nič, idete vyššie, vidíte svoju ligotavú zbroj a informáciu, že má obranu stosedemdesiat. Páni, zahvízdate si, to je ale číslo. Hoc je vám na dve veci. Trochu nižšie kurzorom – teda vlastne vílou – a zas tie rukavice. Tak ešte vyššie, vidíte amulet. Začne vám cukať okom, prejdete nižšie, zobrazí sa info o čižmách. Strácate nervy, prejdete na ruky, a to sa už na vás usmieva tabuľka s vlastnosťami prsteňu. Menej labilní hráči musia mať radosť. Tak vezmete hrdzavý meč, dáte ho hrdinovi do rúk miesto valašky, potom v inventári mrknete na číselká valašky, porovnáte v inventári (a to má hrdina dve brašne, medzi ktorými musíte prepínať!!!) a až na záver dáte svojmu gerojovi do rúk vec, kde sú najvyššie číselká. A rozdiel takmer nespoznáte.
Také to je zábavné. Potom už len zase klikáte a klikáte, niekedy sa počudujete nevyrovnanej obtiažnosti, keď jednou oblasťou prechádzate poľahky, prejdete o loading ďalej a už nestačíte chlemtať červené nápoje dopĺňajúce životy. Alebo sa bavíte na zaseknutých nepriateľoch o skalu. Alebo sa zaseknete vy sami o neviditeľnú prekážku a bavia sa nepriatelia. Alebo začnete hľadať položku multiplayeru a budú sa smiať vývojári, pretože podporu viacerých hráčov do hry nezabudovali. A keď už pôjde všetko tak ako má, zaspíte nad hrou, pretože je nudná. Je to akčné RPG, kde len klikáte, klikáte a klikáte a žiaľ aj zaspávate.
A viete, čo je najlepšie. Hru sa nám podarilo rozbehnúť až po niekoľkých zúfalých pokusoch – stačí z adresára hry vymazať jeden súbor s podporou PhysX. Bežný užívateľ, ktorý si kúpi hru s pekným obrneným a vlasatým ujom s veľkým mečom na obale, uvidí len chybovú hlášku, ktorá hovorí, že hra vyžaduje to a to. Tak to nainštaluje a diví sa, že to furt nejde. To problém je, pretože na to neupozorňuje nik na oficiálnych stránkach, po čakaní na českú verziu ešte nebol hotový patch, ktorý by tento bug odstraňoval. Proste sa zabavíte, pokým hru len spustíte, pričom to bude činnosť zábavnejšia ako hranie samotné. Je nám to ľúto. Akčných RPG síce nemáme za dve hrste, ale aj tie, čo si kúpite za pár korún (napríklad Titan Quest, Sacred, Silverfall, Loki...) sú omnoho lepšie ako táto božia ruka. Nepomôže ani to, že u nás sa predáva hneď špeciálna verzia spoločne so soundtrackom a mapou. Ani jedno nevyužijete. Legend: Hand of God je žiaľ iba o klikaní myšou – a to samé o sebe zábavné nie je.
