PARÍŽ. Prví kozmonauti vyslaní na Mars by sa mali pripraviť na to, že tam strávia zvyšok svojho života - podobne ako európski moreplavci smerovali do Ameriky s vedomím, že to môže byť ich posledná cesta. Vo štvrtok to vyhlásil kozmonaut Buzz Aldrin, druhý muž, ktorý sa poprechádzal po povrchu Mesiaca. V rozhovore pre agentúru AFP Aldrin povedal, že červená planéta bude pravdepodobne vhodnejšia ako "zemský satelit", nie je však miestom na trvalý pobyt.
Buzzovi Aldrinovi, Neilovi Armstrongovi a Michaelovi Colinsovi trvala ich slávna cesta na Mesiac na palube kozmickej lode Apollo 11, počas ktorej preleteli 380 tisíc kilometrov, osem dní. S Marsom by to však z tohto hľadiska mohlo byť zložitejšie. Vzdialenosť medzi zemou a červenou planétou predstavuje od 55 miliónov do 400 miliónov kilometrov v závislosti od kozmickej konštelácie. V najpriaznivejšom postavení Marsu by to znamenalo, že cesta tam potrvá približne rok a pol. "Preto by tam mali poslať ľudí na stálo," vyhlásil Aldrin. "Ak to nie sme ochotní urobiť, potom si nemyslím, že by sme tam mali ísť," dodal kozmonaut.
Americká NASA a Európska vesmírna agentúra (ESA) v súčasnosti pracujú na plánoch vyslať na Mars ľudskú posádku. Predbežne sa ako najskorší možný termín spomína rok 2030 alebo 2040. Na základe skúseností s cestou na Mesiac by sa na misii malo zúčastniť asi šesť ľudí. Podľa Aldrina by sa však tento počet mohol rozšíriť aj na tri desiatky a s ich tréningom by sa malo začať, keď budú mať títo ľudia 30 rokov.
"V tridsiatke im dáme príležitosť a ak ju prijmú, vytrénujeme ich a keď dovŕšia 35 rokov, pošleme ich tam... Dožiť môžu aj tam, ktovie, možno sa po nich aj vrátime," vyhlásil Aldrin. Viacero vedcov však namieta, že posielanie ľudí na Mars je mrhaním peňazí v porovnaní s bezposádkovými misiami, ktoré môžu mať pre výskum rovnaký alebo aj väčší význam.
