Mladý geológ sprvoti neveril očiam, keď na vyprahnutom juhozápade USA zbadal skalnú plochu plnú čudných priehlbín. Menšie terénne nerovnosti ho pri chôdzi nútili vlniť sa, akoby tancoval. Rovnako museli vyzerať dinosaury, lebo práve ony tam v druhohorách začiatkom jury zanechali v mäkkom sedimente mätež stôp. „Tanečný parket" dinosaurov.
Napokon z toho bola skvelá téma pre magisterskú dizertáciu na Utahskej univerzite v Salt Lake City a vedecký článok v rešpektovanom medzinárodnom časopise, ktorý Winston Seiler napísal so svojou školiteľkou Marjorie Chanovou.
Seiler zatiaľ ďalší výskum pravekých tvorov neplánuje, keďže dostal výhodnú prácu v kalifornskej odbočke veľkej ropnej firmy Chevron. No prieskum takejto kuriozity bol záver štúdia ako vysnívaný.
Winston Seiler na skalnej ploche so stopami dinosaurov.
Foto: Roger Seiler
Diskotéka Vlna
Dinosaury „tancovali" v oblasti Coyote Buttes North federálne chráneného prírodného územia, Národného pamätníka Paria Canyon-Vermillion Cliffs Wilderness na pomedzí štátov Arizona a Utah, konkrétne na arizonskej strane. K najbližšej ceste, kde možno nechať auto, je odtiaľ asi päť kilometrov divočinou.
Skalná plocha s tisíckami dinosaurích stôp leží približne v polovici vzdialenosti medzi mestami Kanab v Utahu a Page v Arizone, neďaleko známej turistickej atrakcie The Wave (Vlna), vyformovanej z pieskovca dlhodobým pôsobením vetra.
Mapka s približnou polohou náleziska.
Ilustrácia: Winston Seiler, University of Utah
Stopy na tretine hektára
Praveké tvory zanechali otlačky v tzv. navajskom pieskovci z druhohorného útvaru jura (preklenoval doby pred 199 až 145 miliónmi rokov). Presnejšie spred približne 190 miliónov rokov. Vtedy išlo o pomerne vlhké miesto medzi piesočnými dunami, azda napájadlo alebo oázu.
Priehlbiny pokrývajú vyše tritisíc štvorcových metrov, v niektorých častiach skalnej plochy je ich až dvanásť na štvorcový meter. Hoci sú medzi nimi aj výmole po erózii a umelé, ktoré vznikli oveľa neskôr činnosťou domorodých Navajov a ich predchodcov Anasaziov, keď do skaly vysekávali zberné nádrže na vodu, v drvivej väčšine ide o stopy jurských dinosaurov.
Hrubé obrysy plochy s dinosaurími stopami.
Foto: Winston Seiler, University of Utah
Púšť väčšia ako Sahara
Začiatkom jury pokrývala juhozápad dnešných USA - prevažnú časť území štátov Utah, Wyoming, Colorado, Nové Mexiko, Arizona a Nevada - púšť s dunovými poliami. Dokopy väčšia ako Sahara.
No aj podľa objavu skalnej plochy so stopami sa tam vyskytovali vlhkejšie miesta, zvlášť počas období s väčším objemom zrážok. Migrujúce dinosaury ich logicky vyhľadávali. Bylinožravé de facto putovali za skromnou púštnou a polopúštnou vegetáciou v rámci siete takých napájadiel a dravé zasa sledovali bylinožravé.
Pred 190 miliónmi rokov sa táto oblasť nachádzala v trópoch a tvorila súčasť superkontinentu Pangea. Vzhľadom na spojené kontinenty, tvoriace jeden masív súše, vtedy vetry zrejme fúkali silnejšie, čo by vysvetľovalo vznik polí obrovských dún.
Keď dinosaury po namáhavej chôdzi hore-dole po dunách na spaľujúcom slnku konečne dorazili k napájadlu pri The Wave, je veľmi pravdepodobné, že sa po prvom pohľade na vodný zdroj či bujnejšiu vegetáciu okolo neho tým smerom skutočne aj „roztancovali".
Tancuj, tancuj
Chanová viackrát skúšala kráčať tak, že na ploche kládla nohy do dinosaurích stôp, až jej to raz pripomenulo populárnu tínedžerskú hru Dance Dance Revolution, pri ktorej majú účastníci tancovať po osvetlených, pohybujúcich sa stopách. Hustá mätež dinosaurích stôp sa jej i Seilerovi potom o to viac javila ako „tanečný parket".
Stopy zanechali mnohé jedince (opäť reminiscencia preplnenej diskotéky) z najmenej štyroch druhov dinosaurov. A boli to jedince z rôznych vekových kategórií, dospelé, dospievajúce i mláďatá. Odtlačky ich končatín merajú dva centimetre až takmer pol metra.
Seiler s Chanovou ani všetky nespočítali, na ploche ich sú tisíce. V navajských pieskovcoch je známych asi šesťdesiat miest so stopami dinosaurov, nikde ich ale nie je toľko, nanajvýš desiatky. No na rozdiel od iných nálezísk v západnej polovici USA, táto geologická formácia obsahuje málo dinosaurích kostí.
Chvosty na zemi
Skalná plocha pri The Wave popri záplave odtlačkov končatín ponúkla vedcom možnosť skúmať ďaleko vzácnejšie stopy po chvostoch dinosaurov, ako ich vliekli po zemi. Široké až šesť centimetrov a dlhé až osem metrov.
Nálezísk s takými stopami je na svete známych iba asi desať - asi preto, že dinosaury za sebou vliekli chvosty málokedy, zrejme ich pri pohybe mávali zdvihnuté.
Sama Chanová pri prvej návšteve miesta, kam ju v roku 2005 zaviedol ranger zo správy chráneného územia, ktorého plocha zaujala, priehlbiny považovala za výmole po erózii, v púštnom pieskovci časté. Nedalo jej to však spať.
O rok neskôr vyslala Seilera, aby priehlbiny preskúmal a údajne mu už po piatich minútach „tancovania" medzi nimi bolo jasné, že to musia byť stopy dinosaurov.
Ukážka stôp vlečenia chvostov dinosaurov po zemi.
Foto a kresba: Winston Seiler, University of Utah
Indiánsky pochod dinosaurov
Popravde si vraj jeden anonymný odborný recenzent ich výsledného vedeckého článku, hoci ten napokon vyšiel, stále myslí, že sú to všetko výmole po erózii.
Seiler s Chanovou však v článku presvedčivo argumentujú veľkosťou, tvarom i jemnými prvkami profilu stôp, z ktorých možno vyčítať nielen smer pohybu zvieraťa - prevažne na západ až juhozápad, k napájadlu? - a to, že kráčalo vo vlhkom piesku, ale aj podobu jeho anatomických prvkov, ako pazúrov, prstov a päty.
Stopy sú zväčša orientované podobne, zvieratá buď viedol terén, napríklad veľká duna, alebo sa spoločne pohybovali v čriedach. V osmine prípadov zviera kráčalo v stopách iného jedinca či v skorších vlastných.
Ukážka jedného typu stôp, patriacich dvojnohému dinosaurovi.
Foto: Winston Seiler, University of Utah
A ďalšieho dvojnohého...
Foto: Winston Seiler, University of Utah
A ešte ďalšieho... tentoraz štvornohého dinosaura.
Foto: Winston Seiler, University of Utah
Ukážka línie stôp.
Foto: Winston Seiler, University of Utah
Kto všetko tancoval?
Aké to boli dinosaury? Konkrétne druhy bádateľská dvojica iba na základe stôp nedokázala rozlíšiť. Vychádzajú však štyri typy.
Eubrontovský mal až takmer polmetrové stopy s tromi prstami a pätou. Mohlo ísť o až šesť metrov dlhé zvieratá, o čosi menšie ako Tyrannosaurus rex, kráčajúce po dvoch končatinách.
Grallatorský mal stopy dlhé do 20 centimetrov, takisto trojprsté - zanechali ich menšie, ale rovnako vzpriamene kráčajúce dinosaury, vysoké meter či dva.
Sauropodomorfný mal kruhovejšie, dlhé do 30 centimetrov, ktoré zanechali tvory, kráčajúce po štyroch, na tomto mieste najväčšie dinosaury. Práve im patrili takmer všetky stopy po chvostoch.
Napokon štvrtý typ bol anchisauridný so stopami dlhými do 25 centimetrov, ktoré patrili zvieratám s dĺžkou tela do štyroch metrov.
Winston Seiler "tancuje" s dinosaurami medzi ich stopami.
Foto: Roger Seiler
A ak by si na „tanečnom parkete" dinosaurov chcel trochu zakrepčiť, alebo ho aspoň - spolu s The Wave - vidieť na vlastné oči, aj niekto od nás (veď cesty do USA sa vďaka bezvízovému styku množia), najprv musí získať povolenie od správy chránenej oblasti, lebo ide o miesto s obmedzeným prístupom.
Vydáva sa len desať povolení denne a čakacia doba je štyri mesiace. Ale aspoň poplatok je symbolický - sedem dolárov za osobu.
Zdroje: Palaios z októbra 2008; Komuniké Utahskej univerzity z 20. októbra 2008
