ŽIVOT SA MOHOL ZAČAŤ NA PLYTČINÁCH V OKOLÍ SOPIEK S POMOCOU BLESKOV

Pokus Stanleyho Millera pokračuje po polstoročí

Chicagský chemik Stanley Miller sa pred vyše polstoročím pokúsil vyrobiť biologicky dôležité látky z nebiologických. Produkty jeho pokusov obsahujú takmer dvakrát viac zložiek bielkovín, ako sa myslelo.

Fľaštičky obsahujú vysušené chemické produkty Millerových pokusov.(Zdroj: SCRIPPS INSTITUTION OF OCEANOGRAPHY, UNIVERSITY OF CALIF)

Chicagský chemik Stanley Miller sa pred vyše polstoročím pokúsil vyrobiť biologicky dôležité látky z nebiologických. Produkty jeho pokusov obsahujú takmer dvakrát viac zložiek bielkovín, ako sa myslelo.

BRATISLAVA. Jar 1953 je v histórii biológie výnimočná, lebo britský časopis Nature vtedy uverejnil model stavby DNA, základu dedičnosti. Američan James Watson a Briti Francis Crick s Mauriceom Wilkinsom zaň dostali v roku 1962 Nobelovu cenu.

Krátko nato vyšiel v inom prestížnom časopise, americkom Science, podobne historický článok. Aj na jeho vzniku sa podieľal laureát Nobelovej ceny, Američan Harold Urey z Chicagskej univerzity. Cenu za chémiu vlastnil už takmer dvadsať rokov, a tak mal článok jediného autora, začínajúceho vedca Stanleyho Millera z rovnakej univerzity.

Článok pokračuje pod video reklamou

Urey článok nepodpísal – vraj viac slávy už nepotrebuje a hlavné zásluhy aj tak patria Millerovi. Uspokojil sa s poďakovaním pod čiarou. U vydavateľa Science urgoval uverejnenie článku, ktoré meškalo, lebo odborný recenzent Millerovým výsledkom nemohol uveriť. Veď neznámy študent vyrobil aminokyseliny, zložky bielkovín, z nebiologických látok simuláciou podmienok na mladej Zemi.

Unikátna pozostalosť

Miller sa podobnými pokusmi zaoberal celý život. Článok v Science z roku 1953 však zostal jeho najvyššie hodnoteným a dodnes je učebnicovou klasikou.

Autor tohto článku poznal Millera osobne. V prvých chvíľach pôsobil odmerane, no rýchlo vyšiel najavo jeho vnútorný zápal pre pátranie po koreňoch života. Vlani v máji zomrel.

Vedeckú pozostalosť po Millerovi prebral Jeffrey Bada, v 60. rokoch jeho doktorand na Kalifornskej univerzite v San Diegu, neskôr kolega v tamojšom Scrip­psovom oceánografickom ústave. Našiel aj škatule so zapečatenými fľaštičkami, v ktorých boli vysušené produkty slávnych Millerových pokusov na Chicagskej univerzite z rokov 1953 a 1954.

Metódy chemickej analýzy od tých čias pokročili a tak Bada s piatimi kolegami z USA a Mexika Millerove produkty znovu preskúmali. Miller navyše svoje ďalšie pokusy s dvomi odlišnými verziami pôvodnej aparatúry publikoval iba sčasti. „Boli sme presvedčení, že sa z Millerových pokusov môžeme poučiť viac,“ povedal Bada. A naozaj, v produktoch našli 22 aminokyselín, kým Miller o desať menej.

Zdvojnásobenie úspechu

Pri syntéze aminokyselín sa ukázala ako najefektívnejšia druhá verzia aparatúry, ktorá lepšie napodobnila sopečné podmienky. Miller naplnil uzavretú aparatúru metánom, amoniakom, vodíkom a vodnou parou, ktoré podľa dobových názorov tvorili ovzdušie mladej Zeme. Na zmes pôsobil elektrickými výbojmi.

Po niekoľkých dňoch v produktoch výsledných reakcií spoľahlivo odhalil päť aminokyselín a náznaky až siedmich ďalších. V druhej verzii aparatúry zosilnil zvláštnou trubičkou prúdenie horúcej vodnej pary.

Dnes si už väčšina vedcov nemyslí, že ovzdušie mladej Zeme malo také chemické zloženie ako Millerova zmes, no tá stále zodpovedá ovzdušiu pri sopečných výbuchoch. Sopky, blízke blesky na súši a geotermálne oblasti na morskom dne sa dnes najviac spomínajú v súvislosti s kladením chemických základov života. A možno nielen chemických.

Od aminokyselín je k bielkovinám a bunke dlhá cesta, no mnohé kroky sa mohli odohrávať na plytčinách v okolí sopiek. Povrch mladej Zeme totiž stámilióny rokov pred vznikom prvých kontinentov tvorili sopečné ostrovčeky v plytkých moriach. Millerove elektrické výboje či blesky pri sopkách azda boli akousi iskrou života.

„V histórii nenájdete veľa slávnejších pokusov ako tieto. Zmenili naše myšlienky o vzniku života a nepochybne preukázali, že jeho základné stavebné kamene mohli vznikať prírodnými procesmi,“ povedal doktorand Adam Johnson z Indianskej univerzity v Bloomingtone, prvý autor článku Badovho tímu, ktorý vyšiel v Science.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

SVET

Menila sex za politický vplyv. V mladej Ruske vidia agentku

Maria Butinová sa zblížila s republikánmi, aby mohla mať viac vplyvu.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Zbohom, Praha. Hľadá sa nová Krnáčová

Primátorka prichádzala s nádejou na zmenu. Odchádza ponížená.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Vzácny hlodavec, ktorý sa nepremnoží. Myšovka nie je myš

Myš domová často vrhne až osemkrát ročne, myšovka iba raz.

V Egypte objavili dielňu na výrobu keramiky starú vyše štyritisíc rokov

Archeológovia vo vnútri objavili staroveký hrnčiarsky kruh.

PODCAST ZOOM

Zoom: Ako hoax spravil z ľavicových antiglobalistov migrantov

Nie je to síce pravda, ale mohla by byť.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 29 995
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 652
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 285
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 12 680
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 213
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 121
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 705
  8. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 3 360
  9. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 973
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010