ŽIVOT SA MOHOL ZAČAŤ NA PLYTČINÁCH V OKOLÍ SOPIEK S POMOCOU BLESKOV

Pokus Stanleyho Millera pokračuje po polstoročí

Chicagský chemik Stanley Miller sa pred vyše polstoročím pokúsil vyrobiť biologicky dôležité látky z nebiologických. Produkty jeho pokusov obsahujú takmer dvakrát viac zložiek bielkovín, ako sa myslelo.

Fľaštičky obsahujú vysušené chemické produkty Millerových pokusov.(Zdroj: SCRIPPS INSTITUTION OF OCEANOGRAPHY, UNIVERSITY OF CALIF)

Chicagský chemik Stanley Miller sa pred vyše polstoročím pokúsil vyrobiť biologicky dôležité látky z nebiologických. Produkty jeho pokusov obsahujú takmer dvakrát viac zložiek bielkovín, ako sa myslelo.

BRATISLAVA. Jar 1953 je v histórii biológie výnimočná, lebo britský časopis Nature vtedy uverejnil model stavby DNA, základu dedičnosti. Američan James Watson a Briti Francis Crick s Mauriceom Wilkinsom zaň dostali v roku 1962 Nobelovu cenu.

Krátko nato vyšiel v inom prestížnom časopise, americkom Science, podobne historický článok. Aj na jeho vzniku sa podieľal laureát Nobelovej ceny, Američan Harold Urey z Chicagskej univerzity. Cenu za chémiu vlastnil už takmer dvadsať rokov, a tak mal článok jediného autora, začínajúceho vedca Stanleyho Millera z rovnakej univerzity.

Urey článok nepodpísal – vraj viac slávy už nepotrebuje a hlavné zásluhy aj tak patria Millerovi. Uspokojil sa s poďakovaním pod čiarou. U vydavateľa Science urgoval uverejnenie článku, ktoré meškalo, lebo odborný recenzent Millerovým výsledkom nemohol uveriť. Veď neznámy študent vyrobil aminokyseliny, zložky bielkovín, z nebiologických látok simuláciou podmienok na mladej Zemi.

Unikátna pozostalosť

Miller sa podobnými pokusmi zaoberal celý život. Článok v Science z roku 1953 však zostal jeho najvyššie hodnoteným a dodnes je učebnicovou klasikou.

Autor tohto článku poznal Millera osobne. V prvých chvíľach pôsobil odmerane, no rýchlo vyšiel najavo jeho vnútorný zápal pre pátranie po koreňoch života. Vlani v máji zomrel.

Vedeckú pozostalosť po Millerovi prebral Jeffrey Bada, v 60. rokoch jeho doktorand na Kalifornskej univerzite v San Diegu, neskôr kolega v tamojšom Scrip­psovom oceánografickom ústave. Našiel aj škatule so zapečatenými fľaštičkami, v ktorých boli vysušené produkty slávnych Millerových pokusov na Chicagskej univerzite z rokov 1953 a 1954.

Metódy chemickej analýzy od tých čias pokročili a tak Bada s piatimi kolegami z USA a Mexika Millerove produkty znovu preskúmali. Miller navyše svoje ďalšie pokusy s dvomi odlišnými verziami pôvodnej aparatúry publikoval iba sčasti. „Boli sme presvedčení, že sa z Millerových pokusov môžeme poučiť viac,“ povedal Bada. A naozaj, v produktoch našli 22 aminokyselín, kým Miller o desať menej.

Zdvojnásobenie úspechu

Pri syntéze aminokyselín sa ukázala ako najefektívnejšia druhá verzia aparatúry, ktorá lepšie napodobnila sopečné podmienky. Miller naplnil uzavretú aparatúru metánom, amoniakom, vodíkom a vodnou parou, ktoré podľa dobových názorov tvorili ovzdušie mladej Zeme. Na zmes pôsobil elektrickými výbojmi.

Po niekoľkých dňoch v produktoch výsledných reakcií spoľahlivo odhalil päť aminokyselín a náznaky až siedmich ďalších. V druhej verzii aparatúry zosilnil zvláštnou trubičkou prúdenie horúcej vodnej pary.

Dnes si už väčšina vedcov nemyslí, že ovzdušie mladej Zeme malo také chemické zloženie ako Millerova zmes, no tá stále zodpovedá ovzdušiu pri sopečných výbuchoch. Sopky, blízke blesky na súši a geotermálne oblasti na morskom dne sa dnes najviac spomínajú v súvislosti s kladením chemických základov života. A možno nielen chemických.

Od aminokyselín je k bielkovinám a bunke dlhá cesta, no mnohé kroky sa mohli odohrávať na plytčinách v okolí sopiek. Povrch mladej Zeme totiž stámilióny rokov pred vznikom prvých kontinentov tvorili sopečné ostrovčeky v plytkých moriach. Millerove elektrické výboje či blesky pri sopkách azda boli akousi iskrou života.

„V histórii nenájdete veľa slávnejších pokusov ako tieto. Zmenili naše myšlienky o vzniku života a nepochybne preukázali, že jeho základné stavebné kamene mohli vznikať prírodnými procesmi,“ povedal doktorand Adam Johnson z Indianskej univerzity v Bloomingtone, prvý autor článku Badovho tímu, ktorý vyšiel v Science.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza. Veríme, že ju vyrieši so cťou.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 673
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 517
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 112
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 006
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 446
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 578
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 574
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 467
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 452
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 026