NAÍ DILLÍ. India dnes odštartovala svoju prvú vesmírnu misiu na Mesiac. Štart sondy Čandraján-1 prebehol bez problémov a pre krajinu bol "historickou chvíľou", informovala agentúra DPA.
Raketa bez posádky dosiahne Mesiac zhruba za 16 dní. Sonda má dva roky obiehať okolo Mesiaca vo vzdialenosti 100 kilometrov.
India sa tak v úsilí o skúmanie Mesiaca pripojila k Spojeným štátom, Rusku, Európskej únii, Čí ne a Japonsku. "Toto je historický okamih pre Indiu. Zahájili sme našu púť k Mesiacu a prvá časť sa dokonale vydarila," povedal riaditeľ Indickej organizácie na výskum vesmíru Mádhavan Nair po úspešnom štarte rakety, ktorý vysielali naživo indické televízne kanály.
"Naši vedci znovu zdvihli hrdosť našej krajiny a celým národ im vzdáva hold," dodal indický premiér Manmóhan Singh z Japonska, kde je na návšteve.
Pre Indiu je mesiac trvajúca misia veľmi prestížnym projektom, ktorý má túto rýchlo sa rozvíjajúcu krajinu priblížiť ďalším ázijským veľmociam Číne a Japonsku, ktoré svoje satelity vypustili k Mesiacu už minulý rok. Čína navyše už predtým vyslala do vesmíru svojho kozmonauta a minulý mesiac jej kozmonauti vystúpili do voľného vesmíru.
Vedci indickej vesmírnej agentúry ISRO sa preto za úspech veľmi dôležitej misie, ktorá môže mať pre Indiu význam aj z technologického a vojenského hľadiska, sa modlili v chrámoch a neskôr sa poďakovali hinduistickým bohom za dobré počasie.
"Bohovia k nám boli vľúdni," povedal šéf ISRO Nair s úľavou, že tentoraz všetko prebehlo podľa plánu.
V apríli museli štart družice Čandrájan-1 odložiť pre technické problémy.
Družica s hmotnosťou 1400 kilogramov, ktorej názov v starom sanskrte znamená mesačné plavidlo, by mala okolo Mesiaca krúžiť dva roky.
Hlavným cieľom expedície je dôkladne zmapovať povrch Mesiaca a súčasne skúmať to, čo sa nachádza pod ním. "Najpodrobnejšie mapy Mesiaca, ktoré máme k dispozícii, sú staré 40 rokov," pripomenul Scott pace, bývalý člen amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). "Dobré moderné mapy Mesiaca nám chýbajú. Dokonca aj z Marsu máme v súčasnosti kvalitnejšie mapy," dodal.
Dva z prístrojov, ktoré majú indickej misii poslúžiť k mapovaniu Mesiaca, vyrobili v spolupráci s NASA. Z jedenásti prístrojov na palube indickej družice je päť indických, tri dodala Európska vesmírna agentúra, dva - vrátane radaru na pátranie po prítomnosti ľadu na póloch - USA a jeden prístroj pochádza z Bulharska.
Okrem ľadu sa pátranie zameria na vzácne kovy a tiež hélium 3, izotop, ktorý je na našej planéte veľmi vzácny a ktorý by ako surovina, ktorá sa využíva pri jadrovej fúzii mohol byť dôležitým zdrojom energie v budúcnosti.
Na odber mesačného prachu poslúži sonda, ktorá sa oddelí od satelitu a dosadne na povrch Mesiaca. Testovať sa budú aj systémy na budúce pristávanie nepilotovanej misie na Mesiaci, ktoré India plánuje na rok 2011. Do roku 2014 sa India chystá vyslať do vesmíru svojho prvého človeka, do roku 2020 by mohol stáť prvý Ind na Mesiaci.
Projekt Čandrájan-1 stál Indiu okolo 79 miliónov dolárov (okolo 1,8 miliardy korún), čo je podstatne menej, než do vypustenia svojich sond investovali v roku 2007 Čína a Japonsko.
India sa zaradila medzi kozmické veľmoci v roku 1981, keď ako siedmy štát na svete vypustila do kozmu vlastnú nosnú raketu s družicou na palube. O štyri roky neskôr sa do vesmíru dostal prvý Ind na palube ruskej kozmickej lode Sojuz-T-II. Tento rok v apríli zaznamenala India ďalší úspech, keď ako prvá krajina dokázala dopraviť do vesmíru desať satelitov na jedinej nosnej rakete.
FOTO - ČTK, REUTERS
Autor: čtk
