SEATTLE. Cesta na uchovávanie a odovzdávanie najrôznejších informácií bola otvorená.
Carlson, jediné dieťa nemajetných rodičov so švédskymi koreňmi, sa narodil v americkom meste Seattle 8. februára 1906. Nedostatok peňazí ho už vo veku 14 rokov priviedol do viacerých zamestnaní popri štúdiu a počas víkendov.
Pracoval aj v miestnej malej tlačiarni. Jej majiteľ mu umožnil kúpu starého tlačiarenského lisu, na ktorom Carlson tlačil kópie svojho časopisu pre amatérskych chemikov. Práca s tlačiarenskými zariadeniami a chémia, ktoré mu učarovali už v detstve, mali veľký podiel na jeho ďalšom smerovaní.
Po absolvovaní dvojročného štúdia na technologickom inštitúte, práve v čase hospodárskej krízy, Carlson dlho nemohol nájsť prácu. Po nejakom čase zakotvil ako čerstvý mladoženáč v elektronickej spoločnosti Mallory, kde sa po získaní právnického vzdelania vo večernej škole dostal na oddelenie patentov.
V spomienkach hovorí o tomto období: "Žili sme z ruky do úst a bolo načase vymyslieť niečo také, čo by zabilo jednou ranou dve muchy, teda prinieslo úžitok mne aj svetu."
Počas práce v patentovej kancelárii bol Carlson neustále konfrontovaný s množstvom kópií, ktoré boli nevyhnutné v administratívnom procese. Fotokópie boli príliš drahé a opisy dokumentov sa museli kontrolovať kvôli chybám. Vtedy prišiel geniálny nápad a Carlson dospel k vynálezu, ktorý ovplyvnil prácu v každej kancelárii na svete. Neomylný inštinkt objaviteľa ho priviedol k využitiu svetla pri zostrojení zariadenia na kopírovanie dokumentov, dnes známeho xeroxu.
V krátkosti možno povedať, že využil pôsobenie svetla na fotokonduktívny materiál, ktorého vlastnosti sa po pôsobení svetla zmenia. Keď 22. októbra 1938 zhotovil vo svojom malom prenajatom laboratóriu v New Yorku prvú kópiu, takmer vernú originálu, neveril vlastným očiam, ale keďže ďalšie pokusy experiment potvrdili, začal
oslavovať.
Po objave nasledovalo ihneď konanie na patentovom úrade, pretože Carlsonovi boli známe problémy s obhajobou prvenstva v takýchto prípadoch.
Roky 1939 - 44 strávil presviedčaním spoločností o prínose svojho patentu. Nikto ho nebral vážne a nevidel v jeho objave zárodok budúceho priemyslu. Až v roku 1944 sa nezisková organizácia Battelle Memorial Institute začala venovať jeho objavu a od roku 1947 so spoločnosťou Haloid, neskôr premenovanou na Xerox, rozvíjala možnosti xeroxového kopírovania.
Po 21 rokoch od Carlsonovho objavu prišla v roku 1959 do kancelárií prvá kopírka. Bola schopná vyrobiť 914 kópií len po jednoduchom stlačení gombíka.
Carlson zaznamenal fenomenálny úspech. Čierny kopírovací papier a blany na rozmnožovanie sa dostali na smetisko dejín. Kopírovacie stroje sa stali základným kameňom priemyslu, ktorý dodnes produkuje obrovské množstvo kópií.
A Chester Carlson, ktorý to všetko vydržal a nevzdal sa, so šarmom a rezervovane prijal slávu, bohatstvo a uznanie. Zo svojho zaslúženého majetku rozdal na charitu viac ako 100 miliónov dolárov. V roku 1964 ustanovil udeľovanie ceny Objaviteľ roka a v roku 1966 ocenenie Horatio Alger Award.
Smrť nečakane zastihla Chestera Carlsona vo veku 62 rokov. Zomrel na infarkt v roku 1968 v New Yorku.
V januári 2008 získal cenu Chestera Carlsona geniálny švédsky programátor Adam Dunkels za vytvorenie zariadenia, ktoré umožňuje zabudovaným počítačom posielať a prijímať správy prostredníctvom internetu. Dunkelsov produkt využívajú stovky spoločností, medzi ktorými sú aj NASA či automobilka BMW.
Chester Carlson bol v roku 1981 posmrtne uvedený do americkej Siene slávy vynálezcov.
