;) |
Vec sa má tak, že zábava s FaceBreakerom je na začiatku ohromná, následne krivka hrateľnosti strmo klesá, až sa ocitá na dne spoločne s preberaním fazule. Aj to je síce celkom zábava, no predsa len si vieme predstaviť činnosť, do ktorej sa dokážeme ponoriť na omnoho dlhšiu dobu. Na začiatku totiž zbadáte v menu hry editor a ten je v prípade odľahčeného boxu, skutočne zábavným nástrojom. Môžete si vytvoriť vlastného borca (cez kameru, importovaním fotky aj samého seba - a to poriadneho svalovca so zvodným úsmevom talianskeho lámača ženských sŕd... a nosa protivníkov), pekne si ho oblečiete, a pokým nepatríte k nežnému pohlaviu (prípadne k hráčom, ktorí hrajú za ženské postavy), aj si to užijete. Mužských charakterov je viac, môžete využiť viac modifikácií, viac štýlov, zatiaľ čo dievčence toho majú poskromne. Je to až biedne, ale nebudete predsa mlátiť dievčence.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Máte svojho borca, máte chlapíka, ktorému chcete rozbiť hubu (tu sa medze nekladú, takže to môže byť pokojne imaginárny poslanec, ktorý odmietol fúkať, čo sa mu možno prepečie, zatiaľ čo vy by ste už videl cez slzy odchádzajúci vodičský preukaz – podobnosť s realitou je skutočne náhodná), tak sa vrhnete na samotný box. K dispozícii je zápas, mlátenie sa v akejsi kampani, v ktorej musíte vytriasť dušu z viacerých jedincov, čím získavate ich skalpy a mlátiť sa môžete aj proti živým hráčom. Je toho málo, je toho zúfalo málo, pri prvom (druhom a maximálne tak piatom) zápase vám to však bude jedno.
Princíp FaceBreakera je prostý. Milujete minihry, v ktorých musíte búšiť do tlačidiel ako zmyslov zbavení? Áno? Trieskate do tlačidla na gamepade, až sa chudák rozpadne, ale vás to netrápi, pretože ste si svoje odmakali a nejaké tie straty sú povolené? Dobre, v tom prípade je hrateľnosť FaceBreakeru pre vás ako vyšitá, len to musíte vydržať praktizovať hodiny. To je princíp FaceBreakera. Celý. Máte spodný úder, pohladkanie na hlave, riadnu pecku a pokým chcete občas skúsiť aj niečo iné, odhodíte protivníka od seba alebo sa snažíte jeho rany blokovať. Lenže to robiť nebudete, pretože to je zbytočné a kým sa k tomu odhodláte, súper z vás vytlčie dušu. Údery možno kombinovať, ale základ je jasný. Treba do toho trieskať, veď to je zábava, až človek kŕče dostáva.
To je všetko, to je tá veľká zábava, ktorú nám FaceBreaker ponúka. Za istých okolností to fungovať mohlo. Na začiatku nás typicky vypatlaná hus s veľkým výstrihom a o to menším mozgovým potenciálom uvedie do ringu a zábava sa začína. FaceBreaker je spracovaný štýlovo, cartoonovým štýlom, takže sú postavičky nielen vtipné, ale humorne vyzerajú. Jeden je ruský drtič, druhý je ľadovo chladný ne... afroameričan, potom je tu fanúšik kung fu mierne pri tele (niekto pozeral animák s pandou) a nejaké tá kráska, pričom sprzniť sa nechal aj Peter Moore či cica Kim Kardashian. Vrcholom všetkého mala byť detailná deformácia tváre, no počas pobytu v ringu nemáte mnoho času sledovať ksicht borcov. Navyše im do tváre ani príliš nevidíte. Jediným ukazovateľom je to, že sú trochu červenší, sánka mierne odstáva, ale nič prekvapujúce. Viac uvidíte pri konci kola (zápas sa hrá na tri, pričom víťazstvo si užijete v prípade, že dáte súperovi trikrát KO alebo ho uzemníte špeciálnym úderom, ktorý sa vám podarí možno raz pri najnižšej obtiažnosti a prvom panákovi). Ksichtia sa, majú opuchnuté oči a podobne. Sľuby, sľuby, žiadna precízna real-time deformácia tváre sa nekoná.
Ostáva nám tu teda hrateľnosť, ktorá je žiaľ skôr unavujúca a frustrujúca ako priťahujúca hráča k obrazovke. Ovládanie sme si rozobrali, tam nie je čo vysvetľovať. Zdravie máte rozdelené na dve fázy. V prvej vám klasicky ubúda, až sa dostane na koniec. V tom prípade máte v zálohe ešte ďalšiu energiu, ktorá sa síce postupne obnovuje, ale ubúda po úderoch omnoho rýchlejšie. Energia čič, vy ste dostali KO. Prosté. Útokmi si napĺňate špeciálny ukazovateľ, po ktorého aktivovaní zasadíte súperovi poriadnu pecku do zubov. Čím dlhšie sporíte svoje údery na tento „zubyvyrážač“, tým bude útok silnejší. Ak sa vám podarí ho naplniť do maxima, posadíte soka na lopatky zdrvujúcim úderom nazvaným facebreaker, ktorý vám automatický vyhrá match. Ale vám sa to nikdy nepodarí, pretože meter sa automaticky vyprázdni po tom, čo dostanete jednu po hube. A vy ich dostanete toľko, že vám nebude ostávať nič iné ako len trieskať do jedného čudlíku, občas strategicky stlačiť aj niečo iné, a to všetko robiť čo najrýchlejšie, pretože o to jediné tu ide. Kto je rýchly a zasadzuje údery rezkejšie, ten vyhrá.
Nič zábavne z toho zatiaľ nevyplýva, avšak táto povrchná zábava skrýva svoje čaro v podpore multiplayeru. Ono je aspoň trochu zábavné, ale rozhodne nie dlhotrvajúce. Na začiatku sa budete hihňať nad dobre zasadeným úderom kamarátovi vedľa seba (nežné pohlavie sa dá akceptovať, avšak nie odporučiť, pretože má tendenciu údery vracať, no nie v hre, ale priamo v realite, čo je podpásové). Dokonca máte aj tlačidlo, ktorého aktivovaním sa súperovi vysmejete. A použijete ho maximálne raz, pretože potom dostanete tak do držky, že smiať sa bude niekto iný.
Všetko stroskotalo na stupídnej myšlienke, ktorá ako taká zlá nie je, len je tu jediná. FaceBreaker neponúka nič viac, nesnaží sa zaujať aj iným. Máme tu 12 vytvorených boxerov (stiahnuť si môžete napríklad Borata alebo Busha a užijete si tak pár minút zábavy navyše), 10 arén a umelú inteligenciu, ktorá je skôr umelá ako inteligentná. Zrejme sa o ňu postaral Chuck Norris, pretože keď sa borec oproti vám rozhodne dať KO, tak ho proste dostanete. Naženie vás do kúta, strieda údery, kryť sa je zbytočné a už sledujete ako si z vás kung fu Steve spravil boxovacie vrece. A to je, obzvlášť pre sviatočných hráčov, ktorých mohol tento titul zaujať, pretože na užívanie si nepotrebujete trénovať a nacvičovať sofistikované chmaty na vopred pripravované situácie, nesmierne frustrujúce. A nielen pre nich.
Nie je to vyladené a je to prázdne. Animácie sú pomerne podarené, ale keďže je ich len zopár (podobne sú na tom vtipné hlášky), začnú sa príliš rýchlo opakovať. Spracovanie ako také je príjemné, ale nie je nijak výnimočné, rôznorodé. Proste dostávate rany do ksichtu a pomaly nestíhate sledovať súperove päste. FaceBreaker vznikol pod značkou EA Sports Freestyle, takže sme očakávali, že ponúkne jednoduchú, no chytľavú zábavu. Ukázal nám však pravý opak. Predajnosť titulu (zatiaľ má hra na konte len niečo cez 50 tisíc kúskov pre platformy PS3 a X360 v USA) nasvedčuje tomu, že práve toto nie je správna cesta. Ona to skutočne nie je. Rovnakú zábavu si totiž užijete pri vypnutej konzole búšením do gamepadu a ešte ušetríte. Minimálne za elektrinu. FaceBreaker kúpte výhradne v prípade, že ju chcete mať ako alternatívu k party titulom, inak v tom zmysel nevidíme. Žiaľ.
