BRUSEL. Vyplýva to zo zverejnenej štúdie Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
Tá zahŕňa výsledky najrôznejších výskumov posledného obdobia na túto tému. Fond upozorňuje, že Medzinárodný panel pre zmeny klímy, ktorý za svoju činnosť dostal minulý rok Nobelovu cenu za mier, zverejnil od roku 2007 svoju štvrtú správu, na ktorej sa podieľalo okolo štyritisíc vedcov a expertov z viac než 150 krajín.
Podľa štúdie WWF s názvom Klimatická zmena: rýchlejšie, silnejšie, skôr vyplýva, že globálne otepľovanie postupuje rýchlejšie, než počítala už spomínaná štúdia panelu.
Fond ako príklad uviedol topenie ľadovcov v Severnom ľadovom oceáne. V niektorých oblastiach je skutočnosť oproti odhadom panela až o 30 rokov v predstihu. Teraz sa tiež odhaduje, že ľad na mori v tomto regióne by mohol medzi rokmi 2013 až 2040 úplne zmiznúť. To sa pritom nestalo už viac než milión rokov, upozornil WWF.
V súčasnosti sa vraj tiež odhaduje, že na globálnej úrovni stúpne hladina morí viac než dvojnásobne oproti maximálnemu odhadu IPCC, ktorý predstavoval nárast o 0,59 metra.
"Je jasné, že zmena klímy už má väčší dopad než väčšina vedcov predpokladala," povedal profesor klimatológie a životného prostredia z univerzity v belgickom Lovani Jean-Pascal van Ypersele. Je preto vraj treba, aby svet reagoval pružnejšie a rýchlejšie než doteraz.
Správa aktivistov prichádza v deň, keď v Luxembursku zasadajú ministri životného prostredia krajín únie. Únia sa minulý rok na jar zaviazala, že do roku 2020 zníži v rámci boja proti zmenám klímy objem emisií skleníkových plynov o 20 percent. Ak by sa k tomuto cieľu pripojili aj ďalšie krajiny sveta, únia by vraj emisie znížila až o 30 percent. Zároveň sľúbila, že zvýši podiel obnoviteľnej energie na krytie energetickej spotreby na pätinu.
Európska komisia prišla so súborom opatrení, ako tieto ciele dosiahnuť. Ide napríklad o zmeny v systéme obchodovania s emisnými povolenkami či o navýšenie podielu biopalív.
Na summite únie, ktorý sa konal minulý týždeň v Bruseli, síce štátnici potvrdili, že sa chcú do konca roka dohodnúť na tomto ambicióznom balíčku opatrení, zároveň sa všaqk zhodli na tom, že opatrenia by mali brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín a sektorov európskej ekonomiky. Z rôznych strán, najmä od ekológov, však v súvislosti s tým zaznievajú obavy, aby to neviedlo k prehodnoteniu predchádzajúcich záväzkov a k ich zmierneniu. Po tom totiž volá viacero priemyselných sektorov.
