Vedecký satelit COROT (Convection Rotation and planetary Transits) je na obežnej dráhe okolo Zeme, kam ho vyniesla ruská raketa Sojuz-Fregat z kazachstanského Bajkonuru, od decembra 2006. Ide o spoločný projekt francúzskej kozmickej agentúry CNES a európskej ESA - najväčší podiel majú z jej členov Rakúsko, Španielsko, Nemecko a Belgicko. Vedúci bádatelia projektu COROT, vybraní otvoreným konkurzom, pochádzajú z Dánska, Švajčiarska, Veľkej Británie a Portugalska. Z mimoeuropskych krajín spolupracuje najmä Brazília.
Skromne k unikátnemu objavu
Satelit je vybavený ďalekohľadom s priemerom objektívu 27 centimetrov. To oproti "veľkej konkurencii", ktorú predstavuje napríklad Hubblov kozmický ďalekohľadu NASA (má priemer objektívu 2,4 metra) nie je zvlášť pôsobivé. No COROT by mal zvládnuť objavy planét typu Zeme pri blízkych hviezdach počas ich prechodu čiže tranzitu - z nášho pohľadu - pred diskom materskej hviezdy.
Konkrétne planét s hmotnosťou niekoľkokrát presahujúcou hmotnosť nášho vesmírneho domova. COROT má tiež zbierať skúsenosti pre oveľa väčší európsky projekt Darwin, ktorý je vo vývoji - flotilu štyroch či piatich satelitov.
Druhou hlavnou úlohou COROT-u je skúmať vnútra hviezd zachytávaním vĺn, šíriacich sa po hviezdnych povrchoch, ktoré vedú k drobným svetelným zmenám, teda prostriedkami tzv. astroseizmológie. COROT už skutočne niekoľko mimoslnečných planét objavil.
Doteraz však nijakú zemského typu, všetko plynných obrov typu Jupitera. Výnimkou nie je ani najnovší objav tohto satelitu. Predsa si ním ale zapísal na konto unikát: takú kombináciu parametrov vesmírneho telesa sme zatiaľ nepoznali.
COROT hľadá mimoslnečné planéty pozorovaním blízkych hviezd, či ich jas opakovane o trochu neklesá takým spôsobom, ktorý by sa dal vysvetliť prechodom či tranzitom planéty cez hviezdny disk.
Ilustrácia: CNES/D. Ducros
Nezvyčajná kombinácia
Teleso COROT-exo-3b, ktoré objavil tím Magali Deleuilovej z Astrofyzikálneho laboratória v Marseille (Francúzsko), je totiž veľké asi ako Jupiter, no má hmotnosť 21,6 hmotností Jupitera. Vychádza z toho hustota na úrovni dvojnásobku hustoty platiny.
Materskú hviezdu, o čosi väčšiu ako Slnko, však obehne po kruhovej dráhe mimoriadne rýchlo, iba za štyri dni a šesť hodín. Takáto kombinácia je unikátna.
Astronómovia po planétach s obežnými dobami pod desať dní pátrajú dlho. Viaceré aj našli. Vždy však s váhou pod 12 hmotností Jupitera. Potom existovala medzera, za ktorou už boli telesá skôr hviezdneho typu so 70 a viacerými hmotnosťami Jupitera.
Parametre COROT-exo-3b spadajú do „územia nikoho" - teleso sa nedá vysvetliť ani ako plynný planetárny obor, ani ako tzv. hnedý trpaslík či podhviezda s takou nízkou hmotnosťou, že nestačí, aby sa v strede telesa rozhoreli dlhodobé termojadrové reakcie; svieti iba energiou uvoľňovanou jeho zmršťovaním, alebo zvyškovou žiarou.
Táto schéma znázorňuje parametre záhadného telesa pri hviezde v zásade slnečného typu, ktorú tu "hrá" samotné naše Slnko.
Ilustrácia: ESA
Superplanéta?
Hranica medzi obrími planétami a hnedými trpaslíkmi či podhviezdami je teraz nejasnejšia. Podľa člena tímu Francoisa Bouchyho z Astrofyzikálneho ústavu v Paríži môže byť COROT-exo-3b prvý známy člen skupiny supermasívnych planét, obiehajúcich superblízko materskej hviezdy.
Sú totiž náznaky, že čím hmotnejšia je materská hviezda, tým hmotnejšie sú aj také planéty. Takže materská hviezda, COROT-exo-3, je o vyše tretinu hmotnejšia a asi o polovicu väčšia ako naše Slnko, voči ktorému je tiež o takmer tisíc stupňov horúcejšia.
Jej vek sa však odhaduje iba na dve miliardy rokov, teda necelú polovicu veku Slnka a slnečnej sústavy. COROT-exo-3 leží asi 2200 svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) a premieta sa nám do súhvezdia Orla.
Ak by bolo záhadné teleso COROT-exo-3b naozaj planétou, predstavovala by najhmotnejšiu a najhustejšiu známu. Jej parametre pomohli odvodiť ďalekohľady vo Francúzsku, Španielsku, Čile, Nemecku, Izraeli a na Havaji.
Zdroje: Komuniké ESA zo 6. októbra, článok pre časopis Astronomy and Astrophysics.
