BRATISLAVA. Najstaršie fosílie Homo sapiens sa našli v Etiópii, majú asi 200-tisíc rokov. Náš druh začal migrovať zo subsaharskej Afriky pred vyše 120-tisíc rokmi na Blízky východ zrejme údolím Nílu alebo cez suchozemský most v dnešnej Adenskej úžine.
Lenže nílske údolie bolo vtedy nehostinné, zaráža množstvo dokladov dobovej prítomnosti Homo sapiens v oblasti severného pobrežia Afriky – za Saharou.
Najväčšia púšť sveta má zrážky na úrovni jediného milimetra ročne.
Bývala však aj vlhkejšia, ako ukazujú aj prehistorické skalné maľby z Tassili-n-Ajjer (doslova Planina riek) v juhovýchodnom Alžírsku.
Radarové merania zo satelitov odhalili na líbyjskej Sahare korytá riek, ktoré tiekli z tzv. stredosaharského rozvodia v sopečnom pohorí Tibesti. Vlhké pásmo vtedy siahalo viac na sever, ako sa myslelo. Umožňovalo to dôjsť popri týchto riekach až k Stredozemnému moru, kam sa vlievali. Rieky zaniesli na sever izotopy zo stredosaharských sopečných pohorí, ktoré vedci našli v ulitách dávnych vodných živočíchov.
V online vydaní časopisu PNAS USA to napísala Anna Osbornová z Bristolskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami.
Autor: urb
