OLOMOUC. Zmapovať najväčší chromozóm pšenice umožnila unikátna technológia, ktorú vyvinuli v Ústave experimentálnej botaniky Akadémie vied v Olomouci. Na výskume pracovali vedci z Olomouca desiatky rokov. O prielom sa zaslúžil najmä Jaroslav Doležel.
Dedičná informácia nie je v bunke uložená vcelku, ale v menších „balíčkoch“, chromozómoch. Doležel s kolegami vypracoval postup, ako triediť chromozómy prístrojom, zvaným prietokový cytometer.
Navrhol čítať genóm pšenice postupne, každý chromozóm zvlášť, čo by sa malo dať technicky zvládnuť. Jeho tím zverejnil svoj objav v magazíne Science. „Metódu začal vyvíjať docent Doležel na začiatku svojej vedeckej kariéry pred 25 rokmi. Dnes je do tejto práce zapojených 15 ľudí. Je to veľmi náročná metóda a vyžaduje zohratý tím,“ povedala Hana Šimková z Ústavu experimentálnej botaniky.
Genetici z Francúzska, Česka a ďalších štyroch krajín použili metódu na vytvorenie fyzickej mapy chromozómu 3B, ktorá je nevyhnutná pre nasledujúce podrobné čítanie genómu.
Teraz vedci vytvárajú fyzické mapy ďalších troch chromozómov. Mapu celého genómu pšenice by mohli dokončiť o tri až päť rokov.
Genóm pšenice
Pšenica je základnou potravinou tretiny ľudstva.
Znalosť jej dedičnej informácie uľahčí šľachtenie výnosnejších a odolnejších odrôd.
Vedci a poľnohospodári donedávna pokladali taký projekt za nemožný. Genóm pšenice je rozsiahly, takmer šesťkrát väčší než ľudský.
Analýzu umožnil nový postup triedenia chromozómov.
(ač)
