SME
Nedeľa, 19. september, 2021 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky
AMERICKÍ GEOLÓGOVIA ANALYZOVALI BUBLINKY VZDUCHU V ĽADE STAROM DESAŤTISÍCE ROKOV

Ľad uchoval aj starý vzduch

Vzduch uväznený v ľade ukázal, že oxidu uhličitéhov atmosfére pribúda. Jeho množstvo má pritom vplyv na spomaľovanie morských prúdov.

Bublinky v ľade z Antarktídy obsahujú menej oxidu uhličitého ako dnešný vzduch.Bublinky v ľade z Antarktídy obsahujú menej oxidu uhličitého ako dnešný vzduch. (Zdroj: OREGON STATE UNIVERSITY)

BRATISLAVA. Množstvo oxidu uhličitého v súčasnej atmosfére je oveľa vyššie, ako bolo v období pred 20- až 90-tisíc rokmi. Prezradil to vzduch z tých čias, ktorý sa zachoval v antarktickom ľade.

Geológovia Jinho Ahn a Edward Brook z Oregonskej štátnej univerzity analyzovali bublinky vzduchu z 390 vzoriek ľadového jadra z Byrdovej stanice v Antarktíde, ktorá leží na juhozápade kontinentu. Rezy vzoriek starostlivo rozdrvili, aby sa dostali k plynom z bubliniek. Každú pradávnu vzorku analyzovali zvlášť, aby zmerali úroveň oxidu uhličitého v rôznych obdobiach vývoja klímy.

Porovnávali s Grónskom

Ann a Brook, podporovaní Národnou vedeckou nadáciou, porovnali vzorky z Antarktídy s bublinkami vzduchu získanými v Grónsku, a s oceánskymi usadeninami z Čile a Pyrenejského polostrova. Pomohlo im to odhadnúť, aké rýchle alebo pomalé boli vtedajšie oceánske prúdy v severnom Atlantiku, ktorý prináša teplo k európskym brehom, a aké vrstvy ležali v rovnakom období na dne terajšieho Južného oceánu, ktorý obklopuje Antarktídu.

Výskum ukázal, že zvýšenie hladiny oxidu uhličitého v atmosfére je skutočne spojené s nárastom priemerných teplôt vzduchu. Väčšie množstvo skle­níkového plynu súčasne spomaľuje prúdenie vôd v severnom Atlantiku.

Získané údaje naznačujú, že objem oxidu uhličitého stúpal spoločne so slabším miešaním teplých a studených vôd aj v Južnom oceáne.

Vedci poukázali na možnosť, že globálne otepľovanie zmení oceánske prúdenie natoľko, že moria začnú do ovzdušia uvoľňovať ešte viac oxidu uhličitého. Mohlo by to atmosféru ďalej otepliť. Čo príde potom, nie je jasné, no tieto javy treba sústavne študovať, hovoria vedci, ktorých výskum zverejnil prestížny magazín Science.

Katastrofa sa nedá vylúčiť

Následkami vývoja, ktorý naznačili Ann a Brook, sa zatiaľ zaoberajú skôr tvorcovia katastrofických filmov. Napríklad vo filme z roku 2004 Deň po zajtrajšku (The Day After Tomorrow) nechal režisér a scenárista Rolland Emmerich zastaviť Golfský prúd prakticky zo dňa na deň, čo je, samozrejme, čistá fikcia.

Isté náznaky spomaľovania Golfského prúdu však už vedci v uplynulých rokoch zachytili. Katastrofické následky, ktoré by zastavenie prúdu a nástup novej doby ľadovej mohli mať najmä pre Európu (ale aj pre Severnú Ameriku a ďalšie oblasti), film ani príliš nezveličoval. Jeden z možných mechanizmov, ktorý by sa pri tom mohol uplatniť, opísali okrem Rolanda Emmericha aj americkí vedci, geológ Peter Ward a astronóm Donald Brownlee v knihe Život a smrť planéty Zem.

Stačí jediný prúd

Golfský prúd vzniká v Mexickom zálive a Karibiku, tečie popri východnom pobreží Severnej Ameriky na sever, a potom sa skrúca naprieč Atlantickým oceánom, aby dodával teplejšiu vodu severnej Európe. Jedna jeho časť prináša teplo k brehom Islandu a Nórska, tam sa ochladzuje, klesá hlbšie do oceánu a vracia sa na juh ako chladný hlbokomorský prúd.

„Čím viac voda klesá, tým viac soli obsahuje, lebo slanšia voda je ťažšia a má pre svoju vyššiu hustotu sklon klesať ku dnu,“ napísali Ward a Brownlee. Teplá a sladšia voda putuje na sever na hladine a na juh sa vracia ako chladnejšia a slanšia.

Keby topenie ľadovcov, spôsobené zmenou klímy, prinieslo do povrchových vrstiev oceánu ešte viac sladkej vody, systém by paradoxne zlyhal. Golfský prúd by sa začal v hĺbke oceánu vracať na juh ešte predtým, než sa dostane ďaleko na sever, takže by nemohol otepliť tamojšie vody.

Teoreticky teda stačí, aby v globálnom systéme svetových oceánov prestal fungovať jediný prúd a celý svet by mohol zažiť novú dobu ľadovú. „Európa s jej 600 miliónmi obyvateľov by začala poriadne mrznúť a jej schopnosť zabezpečiť si potraviny by bola stratená,“ upozorňujú Ward a Brownlee.

Takto vyzerajú Britské ostrovy iba výnimočne. Bez tepla z Golfského prúdu by sa však Briti museli pripraviť na to, že podobné počasie by sa stalo každodennosťou.
ILUSTRAČNÉ - ČTK/AP
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V škole v Plešivci je v karanténe aj 30 percent učiteľov na druhom stupni.


17. sep
Eduard Žitňanský

Pretože inflácia straší všetkých, všetci sa pýtajú na príčiny rastu cien.


17. sep
Ženy protestujú proti obmedzeniu interrupcií v Texase.

Snahy započalo KDH už v 90. rokoch.


14. sep
Zasadacia miestnosť.

Zamestnancov lákajú modernejšie priestory.


15. sep

Neprehliadnite tiež

Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomicky drahá.


ČTK 14 h
Skryť Zatvoriť reklamu