Stalker: Clear Sky - návšteva Černobyľu

Akčný projekt Stalker: Shadow of Chernobyl od ukrajinských vývojárov GSC Gameworld, nás pred viac než rokom dostal do kolien. Podarí sa to aj samostatne spustiteľnému datadisku Clear Sky?

Prvý incident, 26. apríla 1986
V sobotu 26. apríla o jednej hodine a 23 minúte bol uskutočnený test, ktorý spôsobil na reaktore 4 siedmej Leninovej atómovej elektrárne nehodu. Následkom čoho bola kontamináciou postihnutá rozsiahla oblasť a vytvoril sa oblak rádioaktívneho spádu. Ten zasiahol Ukrajinu, Bielorusko, Rusko a tiež časť východnej a západnej Európy, Škandinávie, Veľkej Británie a dokonca aj východné časti USA. Išlo o najhoršiu nehodu v histórii jadrovej energie a spoločenské, politické a finančné následky boli nepredstaviteľné. Stačila jediná chyba obsluhy v súvislosti s rutinným experimentom, ktorý mal otestovať núdzový chladiaci systém. Tieto dve udalosti viedli k značnému prehriatiu jadra reaktora, vytvoreného z výbušnej zmesi vodíka a kyslíka a následne k explózii, ktorá rozprášila rádioaktívny materiál v širokom priestore a spôsobila rozsiahle požiare.

Priamo napadnuté oblasti boli rýchlo evakuované. Išlo o tak veľkú katastrofu, že cez stošesťdesiattisíc ľudí – ktorí všetci žili v okruhu 30 km od miesta nehody – muselo opustiť svoje domovy bez nádeje, že ich ešte niekedy uvidia. Po rokoch návštevníkom opustené miesta často pripadali, ako by ich obyvatelia práve odišli alebo čakali za rohom vo vedľajšej miestnosti. Po čase sa teórie o tom, ako nehoda vznikla, divoko pozmenili, ale v tú noc a v nasledujúcich týždňoch bola udalosťou súčasnosti, tragický príbeh medzi západom a východom, a vplyvným komentárom o atómovej energii. Celá generácia vtedy poznala slovo Černobyľ.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Druhý incident, 13. apríla 2006
„Včera v noci opäť došlo k zvýšeniu obáv z Černobyľu, nakoľko v oblasti došlo k potvrdenej explózii. Výbuch nastal takmer 20 rokov po prvom incidente. Ukrajinskí vládni predstavitelia popierajú, že by mohlo nejako dôjsť k narušeniu ochranných systémov, ktoré boli v elektrárni nainštaľovené." - oficiálne vyjadrenie.

Bol to však obrovský omyl.

Nikto zo všetkých svetovo známych vedcov, pracujúcich na vyčistení černobyľskej zóny, od masívneho betónového sarkofágu, väzniaceho reaktor 4, nečakal ani ten najmenší prejav aktivity. Napokon to, že nikto nič nečakal, neznamenalo, že sa nemôže nič stať. Explózia, ku ktorej v ranných hodinách došlo, dokázala, aká slabá v skutočnosti černobyľská hrobka bola. Prvá explózia bola príznakom pádu vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Druhá znamenala začiatok niečoho oveľa horšieho – priame následky explózie boli len ťažko pozorovateľné, nie ešte pochopiteľné, ale časom oblasť okolo Černobyľu prilákala ľudí presvedčených, že v zničenej krajine nájdu bohatstvo. Títo ľudia, podľa všetkých meradiel, pomerne pochybná háveď, sa stali známymi ako stalkeri.

V roku 2011 pribudlo hrôzy zóny niekoľko naozaj pôsobivých noviniek. Explozívne zmeny si vyžiadali veľa ľudských životov, lebo stalkeri umierali pôsobením nových anomálií na cestách, ktoré boli skôr považované za bezpečné. Mnoho ľudí zas kúpilo guľku počas klanových vojen. Najväčšou hrozbou sa pre stalkerov stalo takzvané „vyhorenie“, ako sa začalo hovoriť desivým následkom neobvyklých emisií. Vyžarovanie tejto neviditeľnej energie často zasiahlo celú oblasť, kde miesto ľudí zostali len prázdne, bezduché telá a tlupy takto vzniknutých zombie sa čoskoro stali v zóne bežným javom.

Akčný projekt Stalker: Shadow of Chernobyl od ukrajinských vývojárov GSC Gameworld, nás pred viac než rokom dostal do kolien. Nie tým, že po niekoľkých rokoch takmer nekonečného odkladania, sa k nám konečne dostalo toto dobrodružstvo. Išlo o hru, na ktorú sme sa tešili ako malí chlapci. Dielko vychádzajúce z knižného dobrodružstva bratov Strugackích, Piknik pri ceste, malo (a stále má) svojskú atmosféru, svojské podanie a vlastne nazvať do strieľačkou z vlastného pohľadu by bol hriech. Nie, že by sa v Stalkerovi – a následne stand-alone datadisku Stalker: Clear Sky – nestrieľalo, ale je to o niečom úplne inom. Ukrajinskí vývojári sa totiž rozhodli vytvoriť svet po jadrovej katastrofe, ktorej základné črty máte popísané v úvode tohto článku. Nedá sa tomu uveriť, ale ešte nikto nesiahol po tejto myšlienke, s ktorou maximálne koketoval (aj keď s diametrálne odlišným výsledkom po jadrovom výbuchu) iba Fallout.

Ak ste prvého Stalkera nehrali, mali by ste to napraviť a ak vás hra pohltí, okamžite sa vrhnite aj na Clear Sky – pokojne aj v opačnom poradí. Dalo by sa povedať, že prídavok robí pôvodnú hru ešte lepšou, no zároveň sa nevyhnete pocitu, že toto ste už niekde videli. Clear Sky je totiž prequel, odohráva sa pred pôvodným príbehom. Hlavným hrdinom je stalker Jizva (alebo Jazva, v angličtine Scar), ktorého nájde zoskupenie Jasná obloha po jednej z najväčších emisií. Prežil len on, pričom emisiu si predstavte ako príchod samotného pekla: obloha a všetko naokolo sčervená. Zistíte, aké to je, byť zatvorený v trúbe a piecť sa vo vlastnej šťave. A len tak mimochodom, zostane z vás len hromada kostí – ak vôbec. Jizva však hrozivú emisiu, na rozdiel od svojich kolegov, ako jediný prežil a Čistá obloha ho našla náhodou a zachránila pred dobiedzajúcimi zmutovanými, slepými psami.

Úvod je teda rovnako ako v Tieňoch Černobyľu. Náš hrdina sa prebúdza, takmer nič si nepamätá, no znovu sa bude naháňať za Strelcom. Zóna nie je vytvorená nanovo, prostredie okolo černobyľskej elektrárne budete veľmi dobre poznať, ale o zhodné miesta nepôjde. Keďže sa dej odohráva pred prvým príbehom, sú mnohé lokácie ešte zachované, otvorené máte v prvom Stalkerovi inak nedostupné priestory a prostredie je celkovo omnoho atraktívnejšie. Dokonca cez husté mraky začne svietiť cez deň i slnko a a keď sa upokojí aj vietor, máte chuť si skutočne spraviť piknik pri ceste. Tráva je zelená a nebyť opustených budov v pozadí, povedali by ste si, že ste v raji.

Lenže vy v ňom nie ste a v ruke musíte držať neustále zbraň. Po jadrových výbuchoch sa objavili rôzne zmutované monštrá, čo by však veľké lákadlo nebolo. Tým sú artefakty ukryté v anomáliách, ktoré nachádzajú a následne predávajú (a následne sa za zarobené peniaze ožierajú) práve stalkeri. Tu je ich nachádzanie o niečo zložitejšie, pretože ich nie vždy vidíte, musíte použiť špeciálny prístroj, navyše sú v niektorých prípadoch tak nebezpečne ďaleko, že vás prskajúca anomália môže poľahky zničiť. Zdá sa to jednoduché, no býva pravidlom, že jediný chybný krok vás môže stáť život, hoci o artefakty nechcete ani len zakopnúť. Dostanete sa do blízkosti anomálie, tá vás odhodí pokojne do druhej a na obrazovke už vidíte len trhajúce sa mäso a akýsi balíček kostí. Všetko vyriešia skrutky, ktoré môžete hádzať pred seba, aby ste zistili, či máte voľnú cestu. Nie môžete, vy ich hádzať budete a zároveň poďakujete vývojárom, že ich máte pri sebe nekonečné množstvo, pretože ich spotrebujete mnoho.

Cez deň je veselo, všetko je nádherné, poskakujete si s kvetinou vo vlasoch a trávou medzi zubami, keď tu sa začne zmrákať, oblaky sa zatiahnu, slnko zapadá a v diaľke už počujete hrom a na oblohe sa blýska. Na Zónu padá tma, prichádza noc a s ňou aj dážď. Pomer strán sa otočí a z optimisticky naladeného hráča, ktorý raz za čas zastrelí nejakú zmutovanú sviňu, splní úlohu-dve, sa stane paranoidné klbko nervov krčiace sa v rozpadnutej budove. Ono, atmosféra má v tomto prípade skutočné gule.

Malá odbočka pomimo: pri písaní recenzií väčšinou dodržiavam nasledovný postup – spustím hru (bez toho to veľmi nejde), pred sebou notes na poznámky, prípadne ešte lepšie notebook, kde si zapisujem kľúčové slová, po niekoľkých desiatkach minút prípadne aj náznaky odsekov, jednotlivé myšlienky – a je úplne jedno, či sa to týka práve grafického spracovania alebo stupídnych vlastností hry. Proste pamäť už tak dobre neslúži a potom býva vždy ohromná zábava z tohto nič nehovoriaceho textu vytvoriť článok, ktorý ako-tak drží pohromade a predstavuje súvislý text, hoci jednotlivé vety v ňom (i priamo na seba nadväzujúce) mohli byť napísané pokojne aj v rozmedzí niekoľkých dní. Pri Clear Sky to bolo okrem niekoľkých bodov fontom na celú stranu napísané slovíčko ATMOSFÉRA.

Je svojská, je pekelne chytľavá, je ohromujúca. Samozrejme, musíte mať na „tak trochú inú FPS“ chuť a čas. Clear Sky rovnako ako Stalker totiž nie je iba o strieľaní. Toho tu je hojne, dokonca ešte viac ako v prvej hre, ale ide tu aj o niečo iné. Cez deň máte skutočne radosť z pochodu v Zóne, obdivujete či už rozsiahle polia, opustené farmy, lesy, bažiny, vedecké laboratória alebo mŕtve mesto Limansk, Červený les, podzemie Agropromu, obrovské Smetisko... proste každú lokáciu. Všetko to síce vyzerá pomerne smutne, ale vidíte dobre známe obrázky, strieľate, spájate sa s niektorými frakciami, hľadáte artefakty alebo sa len tak túlate. Pohoda, máte z toho príjemný pocit, pretože ide o atmosféru pomerne neotrelú a dizajn celého prostredia je nám veľmi dobre známy. Na Ukrajinu to ono ani nie je veľmi ďaleko a vyše 20 rokov sme tu mali červenú návštevu, takže si monotónne sídliská vieme živo predstaviť – niektorým stačí pozrieť z okna.

Denný cyklus funguje (kto neverí, nech pozrie na video pod článkom), slnko začne zapadať, romanticky sa pozeráte na červenú oblohu, pokým sa vám niečo nezahryzne do zadku alebo nenaplašíte sa spomínaného blesku. Ono s tým strachom to je myslené vážne. Bobky budete mať aj cez deň. Nemusíte sa obávať, že by ste si nasadili slnečné okuliare a hybaj ho kosiť stovky zvieratiek. Keď sa budete motať v úvodných bažinách a začujete šuchot spoločne so zvieracím revom a chrochtaním, nebude vám všetko jedno a začnete sa podivuhodne rýchlo okolo seba obzerať, tep sa zvýši. A stále nik neútočí. Keď sa upokojíte, samozrejme vám na krk niečo skočí. Báť sa budete aj cez deň. O to viac však v noci. V noci to väčšinou býva tak, že je tma. Poznáte to, dnes už o siedmej pomaly prdlajz vidíte, ale stále sa nájdu vodiči, ktorí vám budú tvrdiť, že až taká tma nie je a načo svietiť.

V hrách to je ešte horšie. Tma je prezentovaná šerom, v ktorom sa orientujete poľahky a navyše okolo vás svieti akási aura. Clear Sky je sama o sebe dostatočne drsná hra (nielen týmto, aj obtiažnosťou a vulgárnymi slovami, takže kurva sem tam padne a to nielen v hre, ale aj pred obrazovkou), takže pokým nemáte zapnutú baterku, nevidíte nič (teda až na momenty, kedy pretne oblohu blesk a všetko úžasne osvetlí – a vtedy vami cukne, ak náhodou zbadáte na okamih nejakú beštiu alebo iného stalkera v pozadí... alebo čo je ešte horšie, bežiaceho k vám). Pokým ju máte uvidíte o niečo menšie nič, pretože kužeľ svetla vidíte len vo svojom blízkom okolí a nie je dostatočne široký, aby ste videli všetko. V Zóne modernú techniku nehľadajte. Keď sa náhodou vyberiete v nočnú hodinu bojovať, bude to riadny chaos – nebudete mnoho vidieť, orientovať sa je náročné, vidíte len slabučké svetielka ostatných príslušníkov skupín (pokým je to mutant, nevidíte nič) a streľbu. Ale inak je tma ako v rohu. Veľmi tmavom rohu. Väčšinu času v noci prší, čo vytvára ešte depresívnejšiu atmosféru. Nie! Vytvára to ešte depresívnejšiu ATMOSFÉRU! Doslova máte chuť zaliezť niekam pod strechu, aby na vás nepršalo, sadnúť si pokojne zem, vziať nejakú paštétu, namazať si ju na chleba a sledovať dážď a okolitú krajinu.

Pohltí vás to až tak, že to pred obrazovkou spravíte (odporúčam bôčikovú či pikantnú, hoc je to pre stalkera luxus) a budete sledovať blesky lemujúce okolie, osvetľujúce nočný život v Zóne. Uvidíte iných, túlajúcich sa stalkerov, svojim životom žijúcich mutantov. Nie je nič lepšie ako si nájsť v takýto čas opustenú budovu a preskúmať ju. Len vy, lomoz a dážď bubnujúci na strechu. Baterka osvetľujúca len minimum odhalí zdevastované interiéry, počujete hromy, cez okná blesky – je to niečo nevídané a v týchto momentoch vôbec nemáte dojem, že hráte akčnú hru z vlastného pohľadu. V ruke zbraň držať nemusíte vždy, preto je dojem odhaľovania obrovského priestranstva o to pohlcujúcejšie. Základný príbeh (od jedného miesta bežíte k druhému, stále vás niekto niekam posiela, vždy ste bližšie k elektrárni) je fajn, ale držať sa ho nemusíte, ani vám to neradíme. Prišli by ste tak o plnohodnotný zážitok, ktorý pramení z toho, že ste žoldnier: robíte si to, čo práve uznáte za vhodné a Zóna je vašim životom. Pokojne sa presúvate z miesta na miesto, hľadáte artefakty a pokojne v prírode strávite aj niekoľko dní, pokým sa ukážete v civilizovanejších miestach.

Veľkú úlohu tentoraz zohrávajú jednotlivé frakcie – konečne to vyzerá uveriteľnejšie. Celkovo ich je šesť a každá z nich je iná, pripojiť sa môžete ku ktorejkoľvek. Ale to má okrem plusov zároveň aj automatické zápory. Nájde vás Jasná obloha (odtade podtitul Clear Sky) a vy zistíte, že sa jednotlivé skupiny nelíšia len svojimi názvami a farbou kaki uniformy. Jasná obloha predstavuje zoskupenie vedcov, ktorí sa snažia prísť na to, čo spôsobuje emisie, tvrdo odsudzujú vojenskú cestu a narúšanie rovnováhy medzi Zónou a ostatnými. Zóna totiž podľa nich odpovedá práve emisiami. Niekto narušil tenkú hranicu medzi pomerne pokojným spolunažívaním a agresivitou na oboch stranách. Rádioaktívni grínpis(s)áci. Potom sú tu klasickí Stalkeri, ktorí vás ako žoldniera nemajú príliš v láske (pracujete pre peniaze pre kdekoho), ale môžete si ich nakloniť. Banditi sa najprv strieľajú a až potom pýtajú, sú to klasickí piráti v Zóne a kladní hrdinovia nimi budú opovrhovať maximálne ako len budú môcť. Jasnú oblohu v bažinách napádajú Odpadlíci. Proti sebe stoja dve militantne zamerané organizácie. Sloboda a Povinnosť. Povinnosť je tradičné zoskupenie vypatlaných zelených mozgov, ktoré poznajú len jednoslabičné slová a strieľajú do všetkého, čo nehuláka Yes, sir! V ruskom prevedení. Sloboda je naopak za mierovejšie riešenie situácie, dáva možnosť stalkerom, aby sa k nim pripojili a robili to, na čo majú práve chuť, ale hlavne nech držali spolu. Militantnejšia Jasná obloha.

Medzi týmito šiestimi klanmi budete pobehovať ako splašené zajace, pričom si ich nakláňate na svoju stranu plnením úloh, ktoré vám zadajú členovia daného zoskupenia. Môže to zájsť až tak ďaleko, že sa stanete členom danej skupiny, no lepšie v tomto prípade býva zostať žoldniersky neutrálny. Akonáhle sa niekomu upíšete, automaticky sa stávate nepriateľom u ich konkurenta. Preto je lepšie ostať so všetkými v rovnováhe a len niektorých si nakloniť trochu viac. Všetko záleží len na vás, môžete sa pustiť do rabovania, môžete hrať na viac strán, ale symbióza medzi touto šesticou je vynikajúca. Dopĺňa ich armáda, miestni oficiálni vojaci, ktorí za peniaze spravia všetko. So Stalkermi boli zadobre, pretože im odvádzali nejaké to percento a obchodovali, lenže armáde to zrejme nestačilo, tak proti nim poštvala Banditov, aby mala o problém menej. Vy si môžete vybrať, ku komu sa pridáte, ako ovplyvníte dianie medzi týmito frakciami. Počas hrania vám vyskakujú postranné úlohy, aby ste dotyčným pomohli. Môžete sa vybrať na inkriminované miesto, podať pomocnú ruku, ale zároveň k tomu nie ste nútení. Žiadny postih vás za to nečaká. Odmena však áno – finančná injekcia sa vždy hodí. Prezentovanie pomoci však dosť často ruší, pretože cez vysielačku niekto na vás vrieska, aby ste niekam prišli, že už to dlho nevydržia a neraz sa stane, že je to fakt v nevhodnej chvíli (kedy útočíte niekde úplne inde). Alebo to nestihnete a skôr než niekam dobehnete, už len počujete, že sa misia nepodarila. Ale zvyknete si, dodáva to dojem žijúceho spoločenstva.

Ovládanie prešlo taktiež výraznou zmenou a treba podotknúť, že k lepšiemu. Práce s inventárom je jednoduchšia – až na jednu krízovú časť. Pokým presúvate veci zo svojho batohu do iného (napríklad k mŕtvemu vojakovi ako úkryt, čo vám radíme využiť pri jednej scéne približne v polovici hry, kedy sa naučíte banditov nenávidieť), musíte to robiť jeden kúsok po jednom. Ak máte pri sebe muníciu – mnoho munície – a nábojov tak niekoľko tisícok, presúva sa to všetko po desiatkach a vy musíte chytiť náboje, preniesť ich vedľa a pustiť, budete nadávať. Veľmi nadávať a to takých 10 minút úchylného behania myšou. Práca v menu je príjemnejšia, font je vždy čitateľný, rozhovory omnoho rozsiahlejšie, pribudlo dokonca aj fráz u postáv, takže sa všetci neopakujú. PDA je doplnené o zoznam spomínaných frakcií, kde prehľadne vidíte, s kým ste na tom ako a kto je na tom ako (počet členov, zásoby). Mapa je častejšie využívaná, zapisujú sa vám miesta, kam presne máte vyraziť, blúdiť nebudete.

Zbrane sú dôležité, pretože bez nich by ste neprežili. Konečne niekoho napadlo, že by sa mohli dať aj opravovať, aby ste po zničení daného kúsku, ktorý ste si obľúbili, nemuseli snoriť po novom. Takže prídete za technikom, ten dvakrát udrie kladivom a svoje AK-čko máte ako nové, vybalené z krabice, ešte voňaujúce od polystyrénovej ochrany. Okrem toho si bambitky môžete vylepšovať. Na začiatku sú to totiž vodné pištoľky, ktorými by ste ani tetušky v bankách pri prepadnutí nevyplašili. Malá kadencia, veľký rozptyl, pomalé nabíjanie, malý zásobník, nízka účinnosť, nepresné... proste ako na kolotočoch, lenže tu sa nesnažíte trafiť v podnapitom stave papierovú ružu, ale bojujete o svoj (virtuálny) život. Prídete preto za technikom, plesnete sa po vrecku a on vám z danej zbrane spraví účinnejší kúsok. Čo je vynikajúce, výsledok, ktorý dostanete do rúk, pocítite okamžite a nemalý finančný obnos, ktorý za vylepšenia utratíte, ľutovať nebudete. Druhov zbraní je mnoho, munície taktiež. Akčný raj.

Svet je to rovnako otvorený, slobodný, systém A-Life funguje o niečo lepšie (stále to však nie je ono). Tomu sa nevyhli chyby. Žiaľ, je ich hneď niekoľko. Clear Sky je hrou náročnou, dokonca ešte viac tvrdšou ako pôvodný Stalker. Účinnosť zbraní je biedna, zo začiatku budete zúfalí a bez vylepšených zbraní sa do bitky takmer neoplatí liezť, pretože pri neustálom krvácaní (to musíte zastaviť obväzmi) a dopovaní sa vodkou (proti radiácii) nemáte šancu a schytáte to mnohokrát. Smrť bude na dennom poriadku, quicksave budete využívať až chorobne často. Ono sa to však inak nedá. Clear Sky je tvrdým orieškom a v Zóne prežijú len tí najdrsnejší. Horšie však je, že vám to hra robí niekedy naschvál. Umelá inteligencia sa zlepšila, súperi už využívajú základné taktické prvky, niekedy však bežia oproti vám. A sú neskutočne presní, zatiaľ čo vy pri vyššej obtiažnosti ledva trafíte bránu od stodoly (navyše s neúčinnou bambitkou), protivník od oka vystrelí z brokovnice a trafí vás na cca 50 m do pravého oka a ešte si povie, že, kua, on mieril na ľavé.

To pôsobí nielen demotivujúco (sú strojovo presní), ale aj frustrujúco. Hra totiž niekedy spadne, niekedy vás nakope do rozkroku (banditi mi neraz vzali tvrdo nasporené peniaze a ubrániť sa im nedalo + (pozor, spoiler) raz vás oberú o všetko, pretože je to cool zvrat v príbehu), niekedy naserie – to keď vás hra vyhodí na nové územie, Sidorovič vás upozorní, že si dávajte bacha, lebo blízko je armáda, tak spravíte tri kroky, počujete vojakov z armády, sekunda-dve a už ležíte na zemi. Mŕtvi. Stláčate načítanie staršej pozície. Spravíte to asi 10x, poďakujete sa za uživateľskú príjemnosť, vrátite sa späť do starého územia a pokúsite sa dostať na novú mapu inou cestou. Nie je to jednoduché, nie je to vyladené, často zistíte, na čo máte, až po niekoľkých, smrťou a loadingom vykúpených, pokusoch. Patrí to k tvrdosti hry, ktorá drsne reaguje na toho, kto na to proste nemá a ukáže vám to jasne. Proste zomriete. Nie nadarmo sa hovorí, že nemáte behať po rádioaktívne zamorených oblastiach a skrutky hádžte všade.

Keby nebolo zúfalo presného mierenia protivníkov (na milimeter presne hodia pod vaše nohy granát a nestihnete si ani zakričať, pozor granááááá), občasného strieľania cez steny (to poteší, hlavne ak je fyzikálny engine inak pomerne jednoduchý) a bugov (či už grafických alebo klasických crashov do systému), boli by sme spokojní. Zabudli by sme aj na to, že ešte stále nemôžeme ovládať vozidlá – na rýchly presun slúžia sprievodcovia, ktorý nás dostanú na určené miesto behom okamihu a tým sa skrátia pre niekoho nudné, dlhé pochody. My si radšej dáme prechádzku, má to svoje čaro. Clear Sky nie je hra pre rýchlych, rýdzo akčne zameraných hráčov.

Clear Sky totiž vyzerá úžasne a pokým hru spustíte s podporou DirectX 10 efektov, nebudete vychádzať z úžasu. Je to nádhera, často depresívna nádhera, avšak hranie sa so slnečnými lúčmi, dynamické tiene či stekajúca voda má svoje čaro. Ambientné zvuky patria medzi to najlepšie, na čo v akčných projektoch natrafíte a občasné ruchy dvíhajú atmosféru nesmierne vysoko. Oproti tomu vyzerá hudba o niečo biednejšie, ak ju však začnete registrovať, pocítite motívy 12 skladieb (ktoré mimochodom nájdete v balení s hrou ako soundtrack) ako dostatočne silné. Niekoho to však môže rušiť, ale to je už vec názoru. Zóna zvučí skvele.

Potom je tu dabing, pričom pri inštalácii máte možnosť si zvoliť, či chcete, aby postavy hovorili po česky alebo po anglicky. České titulky sú automatickou súčasťou, s tým nič nespravíte a sú výborné. Dabing patrí k tým lepším, vyše tri hodiny hovoreného slova nepôsobia zle a musíme CD Projekt pochváliť. Stále sa však v českom dabingu vyskytuje akoby recitovanie, kedy si postavy (často známi českí dabingoví herci) svoje proste len odrapkajú ako v rozhlasovej hre. Nie je to zlé, ale chcelo by to viac života. Anglická verzia je na tom podobne. Občas natrafíte na rusky hovoriacich stalkerov a tí teda neváhajú a pekne menia intonáciu, výšku hlasu. Dabing je dobrý, skutočne si ho užijete, ale chcelo by to už trochu vyšší štandard. V CD Projekte dokázali, že dabovať vedia kvalitne (a zároveň aj prekladať), treba teda postúpiť na vyšší level a tentoraz vtlačiť postavám život.

Stalker: Clear Sky je samostatne spustiteľný datadisk k akčnej hre z vlastného pohľadu, ktorá sa vymyká šedému priemeru strieľačiek v štýle idem a strieľam. Úžasná atmosféra ponúka neopísateľne podmanivý zážitok, pri ktorom sa ponoríte do virtuálneho Černobyľu mávnutím čarovného prútika. Proste to funguje a vy nevnímate svet okolo seba a skúmate jadrovou katastrofou postihnutý svet. Sú tu aj chyby, tradične ruské (aj keď sú tvorcovia z Ukrajiny), ale tie môžete zašliapnuť do zeme a užívať si hru, ktorá nekladie dôraz na to, aby ste boli neohrození superhrdinovia, ktorí zastrelia všetko a všetkých pohľadom. A nezabudnite si do oboch vreciek dať dostatočný počet skrutiek, budete ich potrebovať.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  2. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  3. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  6. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  7. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  8. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  9. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  10. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 965
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 080
  3. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 654
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 247
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 308
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 066
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 298
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 779
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 620
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 451

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Alza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí Osuský.

KOMENTÁRE

Prečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.

KULTÚRA

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

Neprehliadnite tiež

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

Nový výskum kostí mastodonta môže prepísať históriu človeka

Kontroverzný výskum tvrdí, že Ameriku osídlili predkovia ľudí o 100-tisíc rokov skôr ako sa doteraz myslelo.

Osobný asistent Amazonu začne pomáhať s výberom outfitov

Alexa už nebude spracovávať iba zvuk, ale aj obraz.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop