Enrico Fermi: Pápež fyziky

"Na tomto pľaci sme za nepredstaviteľné peniaze zhromaždili najväčšiu zbierku pojašencov, akú kto kedy videl," povedal v roku 1944 generál Leslie Groves, vojenský šéf projektu Manhattan v Los Alamos. Jedným z pojašencov, ktorý dostal dokonca osobného ...

(Zdroj: ISIFA)

"Na tomto pľaci sme za nepredstaviteľné peniaze zhromaždili najväčšiu zbierku pojašencov, akú kto kedy videl," povedal v roku 1944 generál Leslie Groves, vojenský šéf projektu Manhattan v Los Alamos. Jedným z pojašencov, ktorý dostal dokonca osobného strážcu, bol Enrico Fermi.Inú verziu rovnakej udalosti, ktorá viedla k vytvoreniu atómovej bomby, opísala oficiálna správa takto: "Koncom roku 1944 sa na náhornej planine v Novom Mexiku zišla celá galéria vedeckých hviezd." Fermi patril k najžiarivejším.

Úplne normálny?

Sám Fermi mal proti verzii generála Grovesa len jednu drobnú výhradu a manželke Laure povedal: "Ja som výnimka. Som úplne normálny."

Nuž, tak celkom normálny Fermi nebol. Inak by si nezískal povesť neomylného fyzika, ktorý má zázračnú schopnosť ísť priamo na podstatu problému a opísať ju jednoducho. Jeho pedagogický talent sa prejavil už na gymnaziálnych a univerzitných štúdiách v Pise, keď učiteľov doučoval teóriu relativity. Jeden z nich, riaditeľ fyzikálneho laboratória Luigi Puccianti, mu povedal: "Myslíš jasne, a ja vždy rozumiem tomu, čo vysvetľuješ." Aj vďaka tejto schopnosti prednášal Fermi na univerzite už v 22 rokoch.

V čase projektu Manhattan mal za sebou nielen kopy preštudovanej literatúry o fyzike a matematike a vlastnú učebnicu fyziky, ale aj geniálne nenápadný nápad, ako spomaliť rýchle neutróny a umožniť tak reťazovú reakciu v jadrách rádioaktívnych prvkov. Pomalé neutróny totiž zasiahnu jadro presnejšie ako rýchle, asi tak ako pomalá golfová loptička padne do jamky, zatiaľ čo rýchla ju preletí. Najmä za svoje priekopnícke experimenty na tomto poli získal Nobelovu cenu.

Neskôr sa stal šéfom tímu fyzikov, ktorý 2. decembra 1942 spustil v Chicagu prvý jadrový reaktor. Na jeho zapojení do utajovaných prác riadených armádou mal nepochybne podiel aj list Alberta Einsteina iniciovaný Leom Szilardom a Eugene Wignerom. Nemecký fyzik v ňom upozornil F. D.

Roosevelta na účinok reťazovej reakcie, ktorá by mohla uvoľniť obrovské množstvo energie. Odvolával sa na práce Fermiho a Szilarda.

Postele, mravce a mimozemšťania

Fermi, veľmi metodický človek, uprednostňoval rozum pred emóciami, funkciu pred estetikou, čísla pred slovami. Vedecké články čítal iba do okamihu, než pochopil ich jadro, potom si urobil svoj výpočet a porovnal ho s výsledkom. Okľuky neznášal, miloval poriadok a jednoduchosť.

Nie vždy mu to prinášalo ocenenie. Keď na strednej škole dostal úlohu na tému Čo všetko sa robí zo železa, napísal: "Zo železa sa robia niektoré postele." Učiteľ v tom zbadal príznak citovej nedostatočnosti a začal pochybovať o jeho inteligencii.

Jeho manželka Laura o nej nepochybovala nikdy. "Mal neuveriteľnú schopnosť nájsť odpoveď na akúkoľvek otázku, nech už ju položil ktokoľvek alebo on sám," napísala. Napríklad keď sa raz s "kardinálom" Rasettim, pápež predsa musel mať aj kardinála, prechádzali v okolí Ríma, zrazu sa zastavil a ukázal na obyčajného mravca. "Koľko mozgových buniek pracuje na stavbe mraveniska? Myslíte, že spotrebuje viac alebo menej energie než ľudský, pokiaľ ide o jednotku mozgovej hmoty?" A hneď vytiahol z vrecka logaritmické pravítko, bez ktorého neurobil ani krok.

Dokázal však geniálne rátať aj z hlavy. Svojich študentov privádzal do zúfalstva nečakanými otázkami typu "Koľko zrniek piesku je na všetkých plážach sveta?" alebo "Koľko ladičov klavírov žije v New Yorku?" Tieto otázky, napodiv, mali logické odpovede. Chcel tak študentov naučiť, aby používali vlastnú hlavu.

Azda najslávnejšia Fermiho otázka, dnes známa ako Fermiho paradox, znie: Kde teda dočerta všetci sú? Týka sa prípadnej existencie mimozemských civilizácií a súčasne obsahuje aj najlogickejšiu odpoveď: Keby existovali, už by tu museli byť.

Experimentátor aj teoretik

Fermi bol azda posledný veľký experimentátor a teoretik v jednej osobe. Svedectvo o tom podala opäť Laura: "Vždy, keď nebol v dohľade nejaký zaujímavý pokus, Enrico sa stiahol do pracovne a teoretické výpočty sa iba tak hromadili. Doma vyzeral, že sa stále čímsi zaoberá, rodinu nebral na vedomie, okraje novín sa plnili nezrozumiteľnými poznámkami. Keď som sa ponúkla, že mu zoženiem čistý blok, odmietol, lebo vraj nerobí nič dôležité. Keď dostal nápad, ako niečo experimentálne overiť, papiere okamžite opustil a ocitol sa v laboratóriu. Na výpočtoch sa usadzoval prach."

Ani pápež nie je neomylný. Ešte v Taliansku počas jednej krutej zimy chcela Laura dvojité okná, aby zabránili prenikaniu studeného vzduchu, v izbe bolo občas iba osem stupňov. Fermi podľa svojho zvyku efektivitu investície najskôr vedecky zvážil. Výpočet ukázal, že vzhľadom na množstvo vzduchu, ktoré môže cez okná preniknúť, bude vplyv nových okien bezvýznamný. Laura získala jeho povolenie kúpiť okná až o niekoľko mesiacov, keď Fermi svoje výpočty prekontroloval a zistil, že sa pomýlil v desatinnej čiarke.

"Jeho prvý krikľavý omyl ma mal poučiť, že neomylnosť nemá na tejto zemi miesto," napísala Laura. Napriek tomu sa stal práve Fermi jej symbolom.

Hlavné pramene: Laura Fermi: Atomy v rodině. Práce, Praha 1975. Stephen Webb: Kde tedy všichni jsou? Paseka, Praha, 2007.

Príbeh Wignerovej fľaše

Aj fľaše vína majú svoje osudy, a tento je jedným z najpozoruhodnejších. Keď 2. decembra 1942 riadil Enrico Fermi v Chicagu spustenie prvého jadrového reaktora, mladý fyzik Eugene Wigner ukrýval za chrbtom fľašu Chianti. Fermi sa narodil v Taliansku, Chianti tiež. Keď sa pokus podaril, všetci si vínom pripili. Z papierových pohárikov, bez slov. Potom sa členovia odvážnej skupinky, ktorí v ten deň tvorili históriu, podpísali na jej slamený obal. Prázdna fľaša sa dostala do rúk iného mladého fyzika Ala Wattemberga. V nasledujúcich rokoch ju bral so sebou na všetky cesty. Keď sa blížila oslava desiateho výročia spustenia reaktora v Chicagu, Wattemberg sľúbil, že príde. Nakoniec však nemohol, a tak fľašu poslal poštou a poistil ju na tisíc dolárov, čo bolo vtedy oveľa viac ako dnes. Noviny o tom priniesli senzačnú správu. O niekoľko mesiacov dostal Fermi ďalší dar debnu fliaš, tentoraz naplnených až po okraj pravým Chianti. Vývozca svetoznámej talianskej špeciality tak chcel fyzikovi poďakovať za bezplatnú reklamu.

Vizitka vedca

Enrico Fermi bol najvšestrannejším fyzikom 20. storočia. Narodil sa 29. septembra 1901 v Ríme v rodine štátneho úradníka. V mladosti rád chodieval na rímske Campo dei Fiori so sochou Giordana Bruna, kde zháňal knihy o matematike a fyzike. Jeho prvým teoretickým príspevkom bola analýza elementárnych častíc, ktoré dnes nazývame fermióny. Hrajú kľúčovú rolu napríklad v chápaní tepelnej vodivosti kovov alebo stability hviezd typu bieleho trpaslíka. Potom teoreticky potvrdil existenciu malej neutrálnej častice, neutrína, s existenciou ktorej prišiel Wolfgang Pauli; objavili ju až dva roky po Fermiho smrti.

V roku 1938 získal Nobelovu cenu za priekopnícke práce pri spomaľovaní neutrónov, ktoré mali veľmi významné aplikácie v jadrovej fyzike. Po návšteve Štokholmu odcestovala Fermiho rodina do New Yorku, aby sa vyhla sankciám Mussoliniho fašistického režimu (jeho manželka Laura bola Židovka). Po prípravných prácach na Kolumbijskej univerzite uskutočnil Fermiho tím prvú riadenú jadrovú reakciu v utajenom laboratóriu pod západnou tribúnou štadióna Chicagskej univerzity. Reaktor tvorili bloky obohateného uránu dovedna šesť ton rozmiestnených medzi grafitovými tehlami. Tuha spomalila neutróny a umožnila udržať reťazovú reakciu.

Keď sa zrodil projekt Manhattan, Fermi so svojou hlbokou znalosťou jadrovej fyziky bol jeho čelným predstaviteľom. V Los Alamos riadil oddelenie F (Fermi) a zhromaždil okolo seba iných vynikajúcich fyzikov, napríklad Herberta Andersona alebo Edwarda Tellera. Pri prvom pokusnom jadrovom výbuchu (15. júla 1945 v Alamogordo) okolo seba rozsypal kúsky papiera. Zmeral, kam spadli, a pretože poznal vzdialenosť od centra, odhadol silu explózie.

Ešte aj na smrteľnej posteli (rakovina žalúdka) odhadoval tok výživy počítaním kvapiek a meraním ich frekvencie na stopkách. Zomrel 29. novembra 1954 v Chicagu.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Prečo patríme k najšpinavším štátom EÚ? Odpoveď leží aj na okraji Bratislavy

Nikto zaň nechce niesť zodpovednosť. No halda odpadu znečisťuje okolie.

EKONOMIKA

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, zverejnila ju aj Penta či Brhel

Široký odhalil, akým spôsobom vlastní firmu.

DOMOV

Z Národného pokladu Matice slovenskej zmizla časť zlata

Kontrola ukázala aj poškodenie umeleckých diel.

Neprehliadnite tiež

Hnačku a zvracanie si črevo privolá samé. Tieto potraviny ich dráždia

Nový výskum pomôže ľuďom s chronickým črevnými problémami.

Koniec nadmerného prania, prepotené oblečenie cez noc očistí parný vešiak

Nová technológia ochráni šatstvo pred opotrebovaním z prania.

Google vám už kvôli reklame nemusí špehovať emaily

Reklama, ktorá vychádza z osobnej pošty, končí.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  2. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  2. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  3. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  4. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  5. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  7. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  8. Študenti obhajovali návrhy na využitie Pisztoryho paláca
  9. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  10. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 11 670
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 728
  3. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 087
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 771
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 498
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 206
  7. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 152
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 107
  9. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 3 018
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 367