V druhej svetovej vojne bojoval ako vojak nemeckej armády pri Moskve a pri Stalingrade, kde padol jeho brat. Do ruky ho zasiahli raketa, ktorú pre sovietsku armádu navrhol legendárny konštruktér Sergej Koroľjov, otec prvej družice Sputnik. Pred štyrmi mesiacmi, pri päťdesiatom výročí vypustenia prvej americkej družice Explorer, poslal Stuhlinger po Koroľjovovej dcére na jeho hrob kvetiny.
Ernst Stuhlinger pochádzal z Nemecka, ale pracoval spolu s legendárnym Wernherom von Braunom na americkom povojnovom raketovom programe. Podieľal sa na konštrukcii rakety Saturn V, ktorá vyniesla v roku 1969 prvých ľudí na Mesiac. Kozmické preteky s Rusmi ho príliš nevzrušovali, lebo hlavným zmyslom vesmírnych ciest preň bolo otvoriť nekonečný priestor všetkým. Podieľal sa na misii Skylabu, prvého amerického vedeckého laboratória na obežnej dráhe Zeme. Zaoberal sa aj možnosťami nového iontového motora, a ak by išiel vývoj týmto smerom, možno by sme už dnes lietali na Mars. Uvažoval o potrebe vyslať na obežnú dráhu Zeme veľký ďalekohľad. Jeho myšlienka našla uplatnenie v podobe Hubblovho vesmírneho teleskopu.
Spolupracovníci si Stuhlingera vážili ako slušného a milého človeka. Jeho veľkým snom bolo letieť na Mars. Práve v deň, keď zomrel, na červenej planéte pristála najnovšia americká sonda Phoenix. Jedným z jej cieľov je pripraviť pôdu na lety ľudí.
* 19. 12. 1913
† 25. 5. 2008
Autor: ač