SME

Carl Sagan Vesmírny cestovateľ

Odjakživa sme boli vesmírnymi cestovateľmi. Len sme si to neuvedomovali. Carl Sagan, americký astrofyzik, nás na úchvatnú cestu vesmírom pozval ako jeden z prvých. Jeho veľkolepá kniha Kozmos sa stala najpredávanejšou vedecko-populárnou publikáciou. ...

Odjakživa sme boli vesmírnymi cestovateľmi. Len sme si to neuvedomovali. Carl Sagan, americký astrofyzik, nás na úchvatnú cestu vesmírom pozval ako jeden z prvých. Jeho veľkolepá kniha Kozmos sa stala najpredávanejšou vedecko-populárnou publikáciou. Trinásťdielny seriál, vytvorený podľa nej, doteraz videlo viac ako pol miliardy ľudí. A stále pribúdajú ďalší.Vidieť na vlastné oči nákazlivé nadšenie tohto sympatického chudého čiernovlasého muža s úsmevom filmovej hviezdy a s takmer detskými gestami, je jednoducho zážitok. Ide trebárs na bicykli po krásnej švajčiarskej krajine, uvažuje, či môže prekročiť rýchlosť svetla, a v sprievode Vivaldiho hudby vysvetľuje Einsteinovu teóriu relativity, ako keby to bola malá násobilka.

Seriál nakrútili pre verejnoprávnu televíziu v Los Angeles v roku 1980. Odtiaľ sa bleskovo rozšíril do celého sveta. Najmä vďaka nemu sa Sagan stal najznámejším a najúspešnejším popularizátorom vedy v 20. storočí. Robilo mu radosť o otázkach ťažkého vedeckého kalibru rozprávať tak jednoducho, ako to len išlo, aby ich pochopil každý. Teda každý, kto má aspoň minimálny záujem o otázky presahujúce našu každodennosť.

Kozmickí sprostredkovatelia

Jeho najväčší sen, letieť do kozmu, sa mu nesplnil. Ako jeden z najvýznamnejších vedcov pracujúcich pre Americkú vesmírnu agentúru (NASA) však dostal príležitosť, aby zanechal svoj odtlačok v prístrojoch a záznamoch, ktoré sa vydávali do kozmu namiesto neho. Bohato ju využil. Podieľal sa na príprave a vyslaní vesmírnych sond Mariner, Pioneer, Viking, Voyager a Galileo. Čo názov, to legenda v skúmaní čoraz vzdialenejších planét slnečnej sústavy.

Bol jedným z tvorcov programu SETI, pátrania po mimozemských civilizáciách. Bol aj pri doteraz najdôležitejšom počine NASA - vyslaní ľudskej posádky na Mesiac v rámci programu Apollo. Ako vedec vzdelaný v astronómii aj biológii urobil veľa objavov pri štúdiu atmosféry a povrchu planét slnečnej sústavy. Objasnil napríklad záhadu vysokej teploty na Venuši (skleníkový efekt) alebo červenkastý opar na Saturnovom mesiaci Titane (komplex organických molekúl).

Posolstvo pozemšťanov

Spolu s druhou manželkou Lindou a astronómom Frankom Drakom vypracovali Posolstvo pozemšťanov, ktoré nesie Pioneer 10 (štartoval v marci 1972, dnes je ďaleko za hranicami slnečnej sústavy). S myšlienkou vyslať niečo ako cestovnú mapu pre mimozemšťanov prišli novinári Eric Burgess a Richard Hoagland. Sagan a jeho tím v krátkom čase pripravili plaketu s grafikou zobrazujúcou človeka, Zem a jej miesto v kozme.

"Nik neposiela takýto odkaz na cestu k iným svetom a bytostiam, ak nemá pozitívny vzťah k budúcnosti," komentoval plaketu Sagan. "Napriek všetkým nezmyselným nápadom obsiahnutým v odkazoch si mimozemšťania môžu byť istí, že sme druhom nadaným nádejou a vytrvalosťou, aspoň kvapôčkou inteligencie, značnou veľkorysosťou a hmatateľnou chuťou nadviazať kontakt s kozmom."

V časoch studenej vojny, keď bola horúca vojna na spadnutie, sa humanista Sagan oprávnene obával, aby jediným posolstvom o našej civilizácii nezostali rozhlasové a televízne správy. Vtipne na to poukázal v románe Kontakt, keď prvým signálom zo Zeme, ktorý zachytia mimozemšťania, je repríza záznamu otvorenia Olympijských hier v Berlíne z roku 1936 a naším prvým medziplanetárnym vyslancom sa stáva Adolf Hitler.

Archa ľudskej kultúry

V roku 1977 agentúra NASA Sagana vyzvala, aby zostavil tím, ktorý by vybral dramaturgiu gramofónovej nahrávky pre Voyager 1 a 2. Tieto sondy, ktoré teraz zápasia s vesmírnymi silami, nesú tiež posolstvo, no iné než Pioneer 10.

"Záznam pre Voyager mal obsahovať pozdrav v šesťdesiatich ľudských jazykoch a v jednom veľrybom, zvukovú úvahu o evolúcii, 116 obrázkov života na Zemi a 90 minút hudby najrozmanitejších kultúr celého sveta. Inžinieri navrhli pre túto zlatú gramoplatňu obal, ktorý vydrží miliardu rokov. Nebolo ťažké si predstaviť, že rovnako ako Noe skladáme archu ľudskej kultúry, jediný artefakt, ktorý prežije do nepredstaviteľne vzdialenej budúcnosti," napísala členka tímu a Saganova tretia manželka Ann Druyanová. Sama sa podľa vlastných slov poriadne zapotila s vyhľadávaním jediného najhodnotnejšieho kúska čínskej hudby.

Tiene zabudnutých predkov

Okrem Kozmu napísal veľa ďalších vynikajúcich kníh, ktoré sa vydávajú a predávajú doteraz, napríklad Kométy, Draky z raja alebo Tiene zabudnutých predkov (tú poslednú s Ann Druyanovou). Tiene sú o tom, čo znamená byť človekom, kto sme, odkiaľ sme prišli, kam ideme. Jej mottom by mohli byť slová, ktoré autorom povedal budhistický mních Nanrei Kobori z Chrámu svietiaceho draka na ostrove Kjóto: "Boh je vynálezom človeka. Preto podstata Božia je iba plytkou záhadou. Hlbokou záhadou je podstata človeka."

Tiene mali byť začiatkom ďalšieho seriálu, v ktorom chcel Sagan zhrnúť dejiny, prítomnosť a budúcnosť ľudského rodu, ako zázrakom plávajúceho vesmírom na modrej bodke.

Tentoraz sa však zázrak nekonal a ťažko chorý Sagan ešte stihol napísať aspoň svoj testament. Tak sa aj volá - Testament: Milióny miliónov. Uvažuje v ňom o živote a smrti na prelome tisícročia a ako jeden z prvých vedcov v ňom upozorňuje na riziká globálneho otepľovania. Čítame v ňom aj takéto slová: "Vedci a technici roky pracujú - proti všetkej logike - za nízke platy a bez záruky na úspech. Ich motívy sú rôzne, no jedným z nich je aj nádej, že pomôžu iným, že vyliečia chorobu, že odvrátia smrť."

vizitka vedca

Carl Sagan sa narodil 9. novembra 1934 v Chicagu ako syn krajčíra, ruského emigranta. Na Chicagskej univerzite navštevoval prednášky Enrica Fermiho a Harolda Ureya. Fermi postavil v decembri 1942 na ihrisku Chicagskej univerzity prvý jadrový reaktor, Urey a jeho žiak Stanley Miller uskutočnili v roku 1953 na tej istej univerzite experiment, v ktorom ukázali, ako sa na Zemi mohli zrodiť z anorganických látok niektoré základné prvky života. Prvú Saganovu vedeckú prácu Žiarenie a pôvod génu, ktorú napísal v 23 rokoch, inšpirovali prednášky jeho slávnych učiteľov.

V detstve si Sagan obľúbil knihy E. R. Burroughsa. Hlavný hrdina v nich prežíval vzrušujúce dobrodružstvá medzi Marťanmi. To Sagana inšpirovalo na úvahy o cestovaní do kozmu a o pôvode a vývoji ľudskej inteligencie.

Doktorát získal v roku 1960. Potom pracoval na popredných amerických univerzitách v Kalifornii a na Harvardovej univerzite. Keď mal 34 rokov, vymenovali ho za riadneho profesora astronómie a kozmických vied na Cornellovej univerzite v Ithake, kde zostal až do konca života. Ako riaditeľ Laboratória planetárnych štúdií a poradca NASA zohral vedúcu úlohu pri rozvoji amerického kozmického výskumu.

Získal veľa významných vedeckých ocenení a prestížnu Pullitzerovu cenu za literatúru (Draky z raja). Dvadsaťdva amerických univerzít ho ocenilo čestnými diplomami, čím vyjadrili jeho prínos vede, literatúre a ochrane životného prostredia. Bol odporcom jadrového zbrojenia, tvrdil, že vojna by vyvolala globálnu jadrovú zimu. Aj keď nemal pravdu, nie je vylúčené, že práve jeho nevedecká hypotéza zachránila milióny životov.

Dňa 20. decembra 1996 po márnom boji s rakovinou kostnej drene Carl Sagan zomrel v americkom Seattli, kde sa liečil. "Pozerali sme sa jeden druhému hlboko do očí so spoločným presvedčením, že zázrak nášho života bok po boku sa končí navždy," napísala o posledných spoločných chvíľkach jeho tretia manželka Ann Druyanová.

Americká Národná vedecká nadácia o Carlovi Saganovi in memoriam vyhlásila, že jeho dary ľudstvu boli nesmierne.

Na svojich prednáškach varoval Sagan pred globálnym otepľovaním.foto - WWW.AUGUSTOLOPEZ-CLAROS.NET

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu