Lenže to je len vrchol ľadovca. Mám na mysli všetko počínajúc preplnenými mailovými schránkami a končiac profilmi na sociálnych sieťach. Niektoré služby pre svoje fungovanie ani nepotrebujú, aby ich používatelia boli nažive. Bežia ďalej aj po smrti. Čítal som o žene, ktorá dostávala zamilované maily od svojho manžela ešte tri mesiace po jeho smrti.
Boli veľmi osobné. Nakoniec zistila, že išlo o platenú službu, ktorú istý server ponúka zamestnaným mužom, ktorí chcú potešiť partnerky. Pred rokmi som zachytil správu o blogu, ktorý sa stal svedkom vraždy v New Yorku. Posledná veta bola, že niekto zvoní pri dverách a že to bude asi človek, ktorého autor očakával.
Polícia vďaka zápisu nakoniec chytila páchateľa. Avšak takých blogov, ktorých autori umreli, stále pribúda. Istý kanadský novinár chce z posledných zápiskov zostaviť knihu. Mal by sa poponáhľať. V Amerike už vznikla firma, u ktorej si možno objednať posmrtné vymazanie e-mailov, zrušenie blogu a odstránenie ďalších virtuálnych duchov.
Stojí necelých sto dolárov. Celkom malá suma za jeden ľudský život. Hoci aj digitálny.
