SME

Európska sonda hľadá život na Zemi

Titul tohto článku vám azda pripadne čudný. Ale ešte kým začnete uvažovať, že na tých rečiach o mrhaní peniazmi európskych daňových poplatníkov predsa len voľačo je, vedzte, že vystihuje zmysluplný vedecký projekt. Sonda totiž pozoruje našu planétu od sus

Umelecká vízia sondy Venus Express na orbite okolo Venuše.Umelecká vízia sondy Venus Express na orbite okolo Venuše. (Zdroj: Ilustrácia ESA/AOES Medialab)

ednej Venuše.

Európa je z Venuše aj z Marsu

Sondu Venus Express vypustila Európska kozmická agentúra ESA (European Space Agency) a riadená je z jej strediska technických operácií v nemeckom Darmstadte. Na tejto misii sa okrem vedcov z členských krajín ESA - je ich 17, s dvomi výnimkami, ktoré predstavujú Nórsko a Švajčiarsko, všetko členovia únie, z našich susedov je v ESA iba Rakúsko - podieľajú aj vedci z mimoeurópskych krajín, najmä z Ruska a USA.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Približne jedenaštvrťtonová sonda je určená najmä na všestranný výskum Venuše z orbity okolo planéty, ktorá sa hlavnými parametrami v rámci slnečnej sústavy najviac podobá Zemi. Do kozmu ju v novembri 2005 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane vyniesla ruská raketa Sojuz-Fregat.

SkryťVypnúť reklamu

Pôvodne bola misia plánovaná na 500 dní, ale predĺžili ju do mája 2009. Sonda už teraz znamená obrovský úspech, skutočný míľnik poznávania planét ľudstvom - tak ako jej náprotivok a po technickej stránke prakticky dvojča, európska sonda Mars Express, ktorá zasa skúma červenú planétu.

Obzeranie sa domov...

Venus Express má na palube sedem vedeckých aparatúr. Jedna z nich, VIRTIS (Visible and Infrared Thermal Imaging Spectrometer - Zobrazovací spektrometer pre optickú a infračervenú oblasť), má v „náplni práce" okrem iných aj zdanlivo zbytočnú úlohu: preukázať, že Zem je obývateľná pre život, ako ho poznáme.

Nezmysel, to je prvé, čo v tejto súvislosti človeku príde na um. Veď dobre poznáme, aká pestrá je paleta pozemského života okolo nás. Omyl - má to zmysel.

SkryťVypnúť reklamu

Venus Express začal príležitostne pomocou VIRTIS snímkovať Zem krátko po štarte. Asi rok po prílete sondy k Venuši napadlo Davida Grinspoona z Denverského prírodovedného múzea (USA), jedného z vedúcich bádateľov, ktorí pracujú s touto aparatúrou, využívať ju na snímkovanie Zeme pravidelne.

Pridal sa k nemu ďalší "šéf" VIRTIS, Giuseppe Piccioni z IASF-INAF (talianska inštitúcia pre astrofyzikálny výskum z kozmu) v Ríme. Za dva roky získali okolo 40 záberov Zeme od Venuše, vždy dva až tri mesačne, keď bola Zem z pohľadu sondy vo výhodnom postavení. Nijako zvlášť pôsobivých, veď naša planéta na nich predstavovala necelý jeden pixel (zobrazovací prvok), teda bod bez akýchkoľvek podrobností. Účel snímkovania bol však v čomsi celkom inom.

SkryťVypnúť reklamu

zivot_na_zemi2.jpg

Dve spektrá Zeme z VIRTIS (rozdielne zafarbené krivky dole) zobrazujú "podpisy" prítomnosti metánu, oxidu uhličitého, ozónu a oxidu dusného, všetko menšinových zložiek zemského ovzdušia a plynov s veľmi silnými skleníkovými účinkami. Zem bola pri týchto pozorovaniach, získaných sondou 5. a 6. augusta 2007 zo vzdialenosti 78-miliónov kilometrov, obrátená k sonde tak, ako ukazuje počítačová simulácia (hore).

Ilustrácia: ESA/VIRTIS/INAF-IASF/Obs. de Paris-LESIA (pohľad na Zem: Solar System Simulator/JPL-NASA).

...pomôže hľadať iné svety podobné nášmu

Ani nie jednopixelový obraz Zeme totiž pripomína očakávanú veľkosť obrazov mimoslnečných planét zemského typu v sérii pre blízku budúcnosť pripravovaných experimentov s novými ďalekohľadmi v kozme.

SkryťVypnúť reklamu

Mimoslnečných planét poznáme už vyše 300, hoci najviac podobné Zemi stále majú viacnásobok jej hmotnosti - na „pozemskejšie" zatiaľ rozlišovacia schopnosť našich ďalekohľadov nestačí.

VIRTIS pokrýva optickú aj blízku infračervenú oblasť a zábery sú rozložiteľné na spektrum, čo umožňuje pátrať po charakteristických znakoch prítomnosti molekúl, z ktorých sa skladá zemské ovzdušie. Vedci si na záberoch Zeme z VIRTIS overujú, čo sa pri takých podmienkach dá zistiť o obývateľnosti pozorovanej planéty, keďže v prípade nášho vesmírneho domova vieme, ako sa veci majú.

zivot_na_zemi3.jpg

"Podpisy" vody a kyslíka v spektrách Zeme (rôznofarebné krivky dole) zachytené pri štyroch príležitostiach aparatúrou VIRTIS od Venuše v apríli až auguste 2007 zo vzdialenosti 62 až 175 miliónov kilometrov, keď bola Zem k sonde obrátená tak, ako ukazujú počítačové simulácie (hore).

SkryťVypnúť reklamu

Ilustrácia: ESA/VIRTIS/INAF-IASF/Obs. de Paris-LESIA (Pohľady na Zem: Solar System Simulator JPL/NASA)

Nebude to hračka

Ide najmä o spoločnú misiu francúzskej kozmickej agentúry CNES a ESA nazvanú COROT, ktorá už je na orbite okolo Zeme a objavuje mimoslnečné planéty a chystanú misiu NASA nazvanú Kepler.

VIRTIS ukazuje, že určenie obývateľnosti planéty nebude ľahké: v zemskom ovzduší preukázala vodu a kyslík, nevyhnutné pre známy život. Lenže tie sú aj v ovzduší Venuše, kde je teplota vysoko nad bodom varu vody, mnohonásobne vyšší tlak ako v pozemskom a oblaky z kvapôčiek kyseliny sírovej.

Očividne treba o planéte zistiť viac. Jednu možnosť ponúka tzv. červený okraj, spektrálny "podpis" organizmov, ktoré pri látkovej výmene využívajú fotosyntézu. Zelené rastliny totiž silne žiaria v blízkej infračervenej oblasti chlorofylom. (Už pred vyše desaťročím čosi také skúšali Američania pri prelete sondy NASA Galileo okolo Zeme na dlhej ceste k sústave Jupitera a jeho mesiacov.)

SkryťVypnúť reklamu

Vedci tiež chcú spektrálne rozlíšiť snímky, na ktorých Zem "nastavila" aparatúre VIRTIS prevažne oceány a prevažne súše. Je to prvý systematický program pozorovania Zeme z takej diaľky.


Hlavný zdroj: Komuniké European Space Agency z 10. októbra 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 805
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 076
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 637
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 057
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 128
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 058
SkryťZatvoriť reklamu