ednej Venuše.
Európa je z Venuše aj z Marsu
Sondu Venus Express vypustila Európska kozmická agentúra ESA (European Space Agency) a riadená je z jej strediska technických operácií v nemeckom Darmstadte. Na tejto misii sa okrem vedcov z členských krajín ESA - je ich 17, s dvomi výnimkami, ktoré predstavujú Nórsko a Švajčiarsko, všetko členovia únie, z našich susedov je v ESA iba Rakúsko - podieľajú aj vedci z mimoeurópskych krajín, najmä z Ruska a USA.
Približne jedenaštvrťtonová sonda je určená najmä na všestranný výskum Venuše z orbity okolo planéty, ktorá sa hlavnými parametrami v rámci slnečnej sústavy najviac podobá Zemi. Do kozmu ju v novembri 2005 z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane vyniesla ruská raketa Sojuz-Fregat.
Pôvodne bola misia plánovaná na 500 dní, ale predĺžili ju do mája 2009. Sonda už teraz znamená obrovský úspech, skutočný míľnik poznávania planét ľudstvom - tak ako jej náprotivok a po technickej stránke prakticky dvojča, európska sonda Mars Express, ktorá zasa skúma červenú planétu.
Obzeranie sa domov...
Venus Express má na palube sedem vedeckých aparatúr. Jedna z nich, VIRTIS (Visible and Infrared Thermal Imaging Spectrometer - Zobrazovací spektrometer pre optickú a infračervenú oblasť), má v „náplni práce" okrem iných aj zdanlivo zbytočnú úlohu: preukázať, že Zem je obývateľná pre život, ako ho poznáme.
Nezmysel, to je prvé, čo v tejto súvislosti človeku príde na um. Veď dobre poznáme, aká pestrá je paleta pozemského života okolo nás. Omyl - má to zmysel.
Venus Express začal príležitostne pomocou VIRTIS snímkovať Zem krátko po štarte. Asi rok po prílete sondy k Venuši napadlo Davida Grinspoona z Denverského prírodovedného múzea (USA), jedného z vedúcich bádateľov, ktorí pracujú s touto aparatúrou, využívať ju na snímkovanie Zeme pravidelne.
Pridal sa k nemu ďalší "šéf" VIRTIS, Giuseppe Piccioni z IASF-INAF (talianska inštitúcia pre astrofyzikálny výskum z kozmu) v Ríme. Za dva roky získali okolo 40 záberov Zeme od Venuše, vždy dva až tri mesačne, keď bola Zem z pohľadu sondy vo výhodnom postavení. Nijako zvlášť pôsobivých, veď naša planéta na nich predstavovala necelý jeden pixel (zobrazovací prvok), teda bod bez akýchkoľvek podrobností. Účel snímkovania bol však v čomsi celkom inom.
Dve spektrá Zeme z VIRTIS (rozdielne zafarbené krivky dole) zobrazujú "podpisy" prítomnosti metánu, oxidu uhličitého, ozónu a oxidu dusného, všetko menšinových zložiek zemského ovzdušia a plynov s veľmi silnými skleníkovými účinkami. Zem bola pri týchto pozorovaniach, získaných sondou 5. a 6. augusta 2007 zo vzdialenosti 78-miliónov kilometrov, obrátená k sonde tak, ako ukazuje počítačová simulácia (hore).
Ilustrácia: ESA/VIRTIS/INAF-IASF/Obs. de Paris-LESIA (pohľad na Zem: Solar System Simulator/JPL-NASA).
...pomôže hľadať iné svety podobné nášmu
Ani nie jednopixelový obraz Zeme totiž pripomína očakávanú veľkosť obrazov mimoslnečných planét zemského typu v sérii pre blízku budúcnosť pripravovaných experimentov s novými ďalekohľadmi v kozme.
Mimoslnečných planét poznáme už vyše 300, hoci najviac podobné Zemi stále majú viacnásobok jej hmotnosti - na „pozemskejšie" zatiaľ rozlišovacia schopnosť našich ďalekohľadov nestačí.
VIRTIS pokrýva optickú aj blízku infračervenú oblasť a zábery sú rozložiteľné na spektrum, čo umožňuje pátrať po charakteristických znakoch prítomnosti molekúl, z ktorých sa skladá zemské ovzdušie. Vedci si na záberoch Zeme z VIRTIS overujú, čo sa pri takých podmienkach dá zistiť o obývateľnosti pozorovanej planéty, keďže v prípade nášho vesmírneho domova vieme, ako sa veci majú.
"Podpisy" vody a kyslíka v spektrách Zeme (rôznofarebné krivky dole) zachytené pri štyroch príležitostiach aparatúrou VIRTIS od Venuše v apríli až auguste 2007 zo vzdialenosti 62 až 175 miliónov kilometrov, keď bola Zem k sonde obrátená tak, ako ukazujú počítačové simulácie (hore).
Ilustrácia: ESA/VIRTIS/INAF-IASF/Obs. de Paris-LESIA (Pohľady na Zem: Solar System Simulator JPL/NASA)
Nebude to hračka
Ide najmä o spoločnú misiu francúzskej kozmickej agentúry CNES a ESA nazvanú COROT, ktorá už je na orbite okolo Zeme a objavuje mimoslnečné planéty a chystanú misiu NASA nazvanú Kepler.
VIRTIS ukazuje, že určenie obývateľnosti planéty nebude ľahké: v zemskom ovzduší preukázala vodu a kyslík, nevyhnutné pre známy život. Lenže tie sú aj v ovzduší Venuše, kde je teplota vysoko nad bodom varu vody, mnohonásobne vyšší tlak ako v pozemskom a oblaky z kvapôčiek kyseliny sírovej.
Očividne treba o planéte zistiť viac. Jednu možnosť ponúka tzv. červený okraj, spektrálny "podpis" organizmov, ktoré pri látkovej výmene využívajú fotosyntézu. Zelené rastliny totiž silne žiaria v blízkej infračervenej oblasti chlorofylom. (Už pred vyše desaťročím čosi také skúšali Američania pri prelete sondy NASA Galileo okolo Zeme na dlhej ceste k sústave Jupitera a jeho mesiacov.)
Vedci tiež chcú spektrálne rozlíšiť snímky, na ktorých Zem "nastavila" aparatúre VIRTIS prevažne oceány a prevažne súše. Je to prvý systematický program pozorovania Zeme z takej diaľky.
Hlavný zdroj: Komuniké European Space Agency z 10. októbra 2008.
